… bolo svedkom brutálnych vrážd?
… bolo svedkom bitiek, faciek, kopancov a iných násilností?
… bolo svedkom hádok plných oplzlých výrazov, obviňovaní, posmeškov, urážok?
… bolo svedkom rozmanitých rodinných drám?
… bolo svedkom rôznych súdnych sporov?
… bolo svedkom rôzmanitých sexuálnych hier cudzích ľudí?
… bolo svedkom najintímnejších rozhovorov v posteli?
… bolo svedkom autohavárií, krádeží, policajných razií…?
… bolo svedkom toho všetkého dokonca viackrát denne?
Že nie? Tak načo pred ním stále pozeráte televízor?
Že to je iné? A prečo? Nie je každé dieťa ako špongia, ktoré do seba nasáva podnety z okolia? Nie je dnes už všeobecne známe, že to všetko sa ukladá v podvedomí a (spolu)tvorí náš svetonázor i vzorce správania? Čo dobré môže byť zasiate do dieťaťa, ktoré vyrastá v hluku Súdnych siení, televíznych novín, telenoviel, kriminálok, hororov… či takzvaných „rodinných“ filmov…?
PS: Koľko nadávok (hoci aj „neškodných“ – hahaha- typu „ty debil“, „ty krava“…) dnes už počulo vaše dieťa? Koľko vrážd stihlo vidieť? Koľko francúzskych bozkov? Koľko odhalených tiel? Koľko ľudí dnes už (hoci simulovane) umrelo pred jeho očami?
Nadavky medzi detmi boli vždy, napokon sa to ...
Málo dospelých si uvedomuje ako deti vnímajú ...
Celá debata | RSS tejto debaty