Založ si blog

2x o jednom pekle

Čím viac ľudí, tým viac pohľadov. Každý z nás je jedinečný, a tak aj pohľad každého z nás je jedinečný. Toľko k všeobecným pravdám/klišé. Konkrétnych dôkazov máme veľa. Stačí si napríklad prečítať o jednej udalosti z pera niekoľkých novinárov. Aj keby vychádzali z tých istých zdrojov, každý vec predsa len pojme ešte inak. A keby daný text mal mať reportážny charakter, rozdiely budú ešte zrejmejšie. Iní recipienti, iné detaily, iné komentujúce prvky… A platí to, samozrejme, aj pri románových počinoch.

 

Aj z toho dôvodu je zaujímavé čítať knihy Alfreda Wetzlera Rudolfa Vrbu bezprostredne po sebe. Hoci obaja páni utiekli z Osvienčimu spoločne (http://blackblog.sk/358/), každý sa po rokoch pozrel na danú udalosť po svojom. Nerozchádzali sa faktograficky, ale emočne. To, čo jeden naznačil, druhý rozviedol. To, čomu jeden pripisoval veľkú dôležitosť, druhý sotva spomenul. Tieto skutočnosti hodnotu ich diel nenegujú. Naopak, ich romány sa pekne dopĺňajú a je len na vás, štýl ktorého pána vás zaujme viac.

 

Kniha Alfréda Wetzlera Čo Dante nevidel (So Správou Wetzlera a Vrbu) sa dočkala už piateho vydania. Samotný román dopĺňa množstvo faktografických bonusov, napríklad v podobe samotnej správy (mimochodom prvej, ktorú svet o Osvienčime dostal), ale i doslov A. Matušku (z 1. vydania v r. 1964), nový doslov historika I. Kamenca, prológ k Správe Wetzlera a Vrbu od britského historika sira M. Gilberta či fotografie z rodinného archívu autora. Už samotný názov naznačuje, že ani Danteho inferno nepojalo v sebe toľko hrôz, ako videl a zažil Wetzler (v románe sám seba nazýva Jozef). Pre súčasného čitateľa možno mnohé vykreslené hrôzy nebudú až tak úderné ako boli povedzme pre čitateľov prvého vydania. Predsa len, medzičasom sme čítali/videli/počuli mnoho hrôzyplných príbehov mnohých obetí holokaustu. Sila a hodnota Wetzlerovho však tkvie v morálnej aj reálnej sile jej hrdinu; veď to, že – spolu s Vrbom – boli prvými väzňami, ktorým sa podarilo naplánovať aj uskutočniť útek z prísne stráženého pekla Osvienčim, im už nikto nevezme. Ani to, že svojimi výpoveďami a naliehaním chceli otvoriť oči tým, ktorí neverili, že niečo tak strašné sa naozaj deje. „Och, ako by chcel, aby uverili všetci, celé toto mesto, celý svet!“– želá si Wetzlerov hrdina. Pretože – najprv im veriť nechceli. Celý útek, všetko podstúpené nebezpečenstvo, všetci tí, ktorých za ich útek zabili (a utečenci si boli vedomí, že ich prípadne úspešný pokus si niekto bude musieť odniesť); všetko to sa javilo ako zbytočné. Utiekli z pekla, a nikto im nechcel veriť, že peklo existuje. Nikto sa neponáhľal zničiť ho a pomôcť tým, ktorí v ňom ostali. Chmúrny a smutný román sa teda nedočkal happyendu – aspoň nie takého, v aký dúfal hrdina…

 

Slovenského vydania sa dočkal aj román Rudolfa Vrbu Utiekol som z Osvienčimu  (Nemôžem odpustiť) našincom doteraz známy vďaka českému vydaniu. Na rozdiel od Wetzlera ho Vrba písal v prvej osobe, a neváhal načrieť ani do vlastnej minulosti. Viac ako príbeh o úteku z Osvienčimu je to príbeh o živote Rudolfa Vrbu, ktorého súčasťou bol aj útek z Osvienčimu. Zatiaľ čo Wetzlerova kniha má skôr melancholický až depresívny nádych (čo je vzhľadom na tému legitímne, možno dokonca žiadané), z Vrbových  písačiek presakuje istá živelnosť, sústrediaca sa najmä v jeho neochote zmieriť sa so statusom obete. Knižný Vrba je síce zhrozený peklom okolo seba, reaguje však naň o to väčším odhodlaním žiť. Nechýba pár humorných podtónov či príbeh lásky k spoluväzenkyni, ktorý Vrba nijako neprisladzuje ani netisne do popredia (našťastie). Hoci má kniha vyše päťsto strán, čitateľ si to možno ani neuvedomí – príbeh je totiž veľmi podmanivým, zaujímavým a provokujúcim čítať ďalej, čítať rýchlo, čítať bez prestávok.

 

Dva romány, dva pohľady. Asi nemá cenu diskutovať o tom, ktorý je lepší. Oba sa upriamujú na niečo iné, aj keď v podstate na to isté. Oba sú cenným svedectvom dvoch statočných mužov – a oba sú obdarené nielen historickou, ale aj literárnou  hodnotou. Oba nás môžu niečo naučiť. Trochu nás poľudštiť.

 

Mária Bilá

 

Recenzované knihy:

Alfréd Wetzler : Čo Dante nevidel (So Správou Wetzlera a Vrbu).  MilaniuM, 2009. 328 strán

Rudolf Vrba, Alan Bestic: Utiekol som z Osvienčimu  (Nemôžem odpustiť).  Citadella, 2015. 504 strán

Odpovede na niektoré otázky z blogu o Bohu

06.02.2018

Môže byť Boh naraz spravodlivý aj milosrdný? Prečo umierajú deti? Čo má Boh spoločné s Cirkvou? Je vôbec bol dobrý? Aj toto sú niektoré podnety, ktoré sa (či už explicitne alebo implicitne) viac »

Existuje Boh?

03.02.2018

Podľa mňa je to najdôležitejšia otázka, akú si môžeme dať: existuje Boh alebo nie? Od jednoznačnej odpovede predsa závisí všetko ostatné... Tak ako to s ním teda je? Existuje? Ak áno, viac »

Mária Bilá: Ženy, ktoré čakajú. Prosba: Nečítajte to

09.01.2018

Toto nie je marketingový ťah. Je to prosba. Varovanie. Naozaj. Vysvetlím. Túto knihu som napísala v čase, kedy som ešte nemala pevne ujasnený hodnotový systém. Také štádium hľadania (sa). viac »

Putin

Putin sa osobne nezapojí do prezidentskej volebnej kampane

19.02.2018 18:42

Putin na rozdiel od svojich siedmich súperov kandiduje ako nezávislý.

corbyn

Mayová vyzvala Corbyna k otvorenosti okolo schôdzok s ŠtB

19.02.2018 18:41

Pracovník ŠtB médiám povedal, že Jeremy Corbyn s komunistickou tajnou políciou spolupracoval vedome. To britský politik odmietol.

andrej babiš

Český premiér v demisii Andrej Babiš má zdravotné komplikácie; veľa pracuje

19.02.2018 18:23

Babiš v pondelok vo svojom príspevku na Facebooku priznal, že po odporúčaniach pracovníčok sekretariátu úradu vlády začal namiesto kávy piť čaj proti vysokému tlaku.

ľudia, jedenie, jedlo, reštaurácia

Spravodlivá spoločnosť by mala podľa Slovákov zaručiť uspokojovanie základných potrieb

19.02.2018 18:09

V prieskume sa výskumníci prvýkrát pýtali na to, aké charakteristiky spoločenského a politického zriadenia si ľudia spájajú s demokratickým režimom a v akej miere.

marbi

"Áno, kniha nám musí niečo dať. Kniha môže niečo dať i tak, že nám niečo vezme. Berúc naše predsudky, dáva nám kniha niečo, totiž viac jasnosti, viac vedenia, než sme mali predtým. Sú knihy, ktoré nielenže niečo berú, ale zoberú nás tak zle, že nás poničia až k tomu stupňu, kedy si človek myslí, že už nemôže ďalej žiť alebo aspoň ďalej žiť ako doteraz." Becher

Štatistiky blogu

Počet článkov: 115
Celková čítanosť: 129610x
Priemerná čítanosť článkov: 1127x

Autor blogu

Kategórie