Narodil sa bez nôh a rúk, kvôli čomu si už v detstve uvedomil tri veci: nikdy sa o seba nebude môcť sám postarať, nikdy si nenájde prácu, nikdy si nenájde lásku. Dlho preto trpel zúfalstvom a dokonca chcel spáchať samovraždu; avšak, ako neskôr s iróniou spomínal, nemal ako. Nick Vujicic, človek, ktorý mal byť – na prvý pohľad – všetkým blízkym i sebe len na ťarchu. Ale nie je. Nick totiž naplno precítil Božiu lásku, pochopil, že Boh s ním má vlastný plán, rozhodol sa Bohu i životu povedať áno – a to, čo najprv vyzeralo ako jeho najväčší hendikep, sa premenilo na obrovskú nádej pre iných…
Z Nicka sa stal svetoznámy rečník, kazateľ, motivátor. Zároveň sa z neho stal bohatý muž, ktorý zrazu mohol cestovať po celom svete, kúpiť si luxusnú vilu, auto, čokoľvek. V živote Nicka však ostala jedna nenaplnená túžba, jedna nezodpovedaná otázka, jedna veľká otvorená rana. Boh ho miluje – ale bude ho raz niekedy milovať aj nejaká žena?
Nájsť v tomto svete úprimnú lásku je veľká výzva – predovšetkým výzva pre nás samých, pre naše zranené vnútro. (Takmer) všetci boli niekedy sklamaní, odmietnutí, oklamaní. (Takmer) každý niekedy pochyboval – o tom, či existuje láska ako taká, a keď áno, či sme jej hodní, či je určená aj pre nás. A (takmer) každý pochyboval aj o tých iných – je schopný/á ma naplno pochopiť, prijať, nezradiť? Všetky tieto pochybnosti mal aj Nick; muž bez končatín, ktorý si bol vedomý toho, že svoju vyvolenú nebude nikdy môcť objať, nikdy jej nebude môcť kolembať dieťa. Bál sa, že by si ženu premenil na ošetrovateľku, alebo že by si ho nejaká žena chcela vziať len zo súcitu. Mal pár vzťahov, ale žiaden nevyšiel. Otázky a obavy sa množili. Roky utekali. A Nick…
Napriek tomu, že všetky fakty svedčili naoko proti nemu, sa rozhodol naďalej dôverovať Bohu. Tomu Bohu, ktorý dokázal jeho hendikep a dar reči použiť na to, aby iní nepochybovali o Božej láske, o jej bezvýhradnosti. Boh, ktorý bol schopný postarať sa o to, aby sa Nick dokázal živiť ako rečník a vrátiť nádej či vieru mnohým dojatým poslucháčom, mal pre Nicka prichystanú aj ženu – jedinou Nickovou úlohou bolo nepochybovať o tom, nestratiť nádej.
A zatiaľ…. Kdesi na druhom konci sveta, v Mexiku… Zo svojich rán sa liečila Kanae. Krásna Aziatka vyrástla v dysfunkčnej rodine, zažila, ako bolia facky otca aj rozhodnutie matky opustiť ich rodinu; celé detstvo a mladosť sa starala o mladších súrodencov, znášala šikanu v škole, pochybovala o svojej ľudskej i ženskej hodnote. Až živý vzťah s Ježišom do jej života vrátil nádej a sebaúctu.
A čo bolo ďalej? Takmer nič. Nick a Kanae sa stretli. Kanae mala priateľa. Nick o tom nevedel. Nick spoločnej známej povedal, že sa mu Kanae páči. Spoločná známa si však myslela, že Nick hovorí o Kanaeinej sestre. Známa chcela dať dokopy Nicka a Kanaeinu sestru. Nick bol zmätený. Nick zistil, že Kanae je zadaná. Nick bol sklamaný. Nick sa mohol vykašľať na Kanae, na silné očarenie, ktoré voči nej cítil. Nick sa mohol utápať v sebaľútosti a hneve. Nick sa však vzchopil. Nick sa rozhodol dôverovať Bohu, ktorého miluje – a o ktorom veril, že miluje jeho.
Po čase sa Nick a Kanae dali dokopy. A boli šťastní až do smrti? Ale kdeže. Žiadne fanfáry, žiadne prechádzky ružovými záhradami ilúzií. Nick žil v Austrálii, Kanae v Mexiku. On bol dlho presvedčený, že Kanae ho nemôže skutočne milovať: on je predsa na pomoc iných odkázaný muž bez končatín a ona krásna zdravá žena. Kanae zas bola presvedčená, že Nick nemôže milovať ju: on bol predsa známy muž, ktorý cestoval po celom svete, mal tisícky fanúšikov, a ona bola len obyčajná sestrička z rozvrátenej rodiny. Navyše tu boli rodinní príslušníci. Najmä Nickovi blízki sa (právom) pýtali, prečo vlastne Kanae ich syna, brata, synovca chce. Či jej láska nemá zištné alebo patologické dôvody. Príbeh sa mohol skončiť, v hociktorej chvíli, pri hociktorej prekážke. Nick aj Kanae však všetky svoje rany (ako pár, aj ako jednotlivci) „konzultovali“ s Bohom; naďalej sa rozhodli všetko podriaďovať jeho vôli a presvedčeniu, že ich miluje – a ostali spolu. A, čo je ešte dôležitejšie; učili sa, ako si čo najlepšie prejavovať lásku, ako ju budovať, ako si dôverovať, ako sa nezraňovať. Slovami klasika – obrusovali svoje hrany, aby sa na nich ten druhý nezranil.
Nick a Kanae sa vzali. Až v deň svadby sa Nickov otec priznal, že nikdy neveril, že jeho syna bude nejaká žena úprimne milovať. Ale napokon zazvonil svadobný zvonec a…
Rozprávke nebol koniec. Nick a Kanae sa nielenže stali manželmi, ale mali sa stať (napriek Nickovmu hendikepu, napriek Kanaeinmu zložitému pôrodu) rodičmi. Na svet prišiel Kiyoši. A potom už bolo všetko rozprávkovo a definitívne krásne…
Ale kdeže. Svadbou sa príbehy končia len v romantických filmoch. V živote sa ňou väčšinou začínajú. Spoločná domácnosť, rozdielne povahy, rozdielna výchova, pozostatky starých rán… To všetko je výzva pre (takmer) všetky páry; Nicka a Kanae nevynímajúc. O niektoré zo svojich partnerských problémov v prvých rokoch spolužitia sa podelili aj s čitateľmi. Každý z nich sa snažili riešiť s Bohom, a najmä spolu, nie každý zvlášť, v sebe. Ich príbeh pokračuje. Najnovšie ďalším prírastkom.
Príbeh Nicka a Kanae je jedným z tých, ktoré dodávajú nádej a vyludzujú úsmev na tvári. Je to príbeh o mnohých áno, ktoré každý z nich povedal a hovorí Bohu – a príbeh o tom, že sa to oplatí. Kniha Láska bez hraníc je sčasti autobiografiou, sčasti motivačnou literatúrou. Je to kniha pre všetkých slobodných, ktorí si chcú obnoviť svoju nádej, že boli stvorení pre niekoho. Zadaným zas môže pripomenúť, aké je svojim spôsobom zázračné nájsť niekoho, koho milujeme, a uistiť ich, že láska je silnejšia ako strach, ale aj ako každodennosť, stereotyp, prekážky, hnev. Ak jej to dovolíme.
Nickov a Kanaein príbeh je príbehom o dokonalom Bohu, ktorý všetky zdanlivé nevýhody dokáže použiť na to, aby nám ešte viac prejavil svoju lásku, a aby nás spravil silnejšími a lepšími, ako by sme kedy verili, že môžeme byť.
„Nemusíte byť dokonalí, aby ste mohli nájsť dokonalú lásku,“ uisťuje Nick, a my mu môžeme veriť. Je predsa stelesneným dôkazom pravdivosti tejto myšlienky.
Recenzovaná kniha:
Nick Vujicic a Kanae Vujicic : Láska bez hraníc. Vydavateľstvo: Citadella, 2016. Preklad: Nina Morgenstein
Pár Nickových a Kanainých myšlienok z knihy:
„Zatiaľ čo hľadáte, usilujete sa a čakáte na šancu dokázať, že ste hodní lásky, nezabúdajte dať túto šancu aj ostatným.“
„Ak chce dievča viac priestoru, mal by si jej dať minimálne 50 000 míľ a nikdy viac sa neobzerať.“
„Ak Boh povie nejakej veci nie, hovorí tým áno niečomu lepšiemu.“
„Keď Boh vypočul jej modlitby, vypočul tým aj moje!“
„Boh použil môj vzťah s vtedajším priateľom, s ktorým sme sa k sebe nehodili, aby mi pomohol ujasniť si, aký typ bude pre mňa vhodný.“
„Je nevyhnutné spoznať sa po sexuálnej stránke ešte pre uzavretím manželstva a zistiť, či si budete fyzicky vyhovovať. To môže dávať istý zmysel, kým si neuvedomíte, že takýto prístup mení láskyplnú, intímnu a radostnú skúsenosť na obyčajný test výkonnosti. (…) Koľko zábavy vám prinesie spolužitie, ak jeho jediným účelom je preskúšať váš vzťah? Dokážete sa správať prirodzene, ak viete, že ten druhý hodnotí a analyzuje každý váš pohyb? (…) Viete byť naozaj sami sebou, ak musíte neustále dokazovať, že ste hodní lásky a manželstva?“
Milan, reagujem síce neskôr (mala som iné ...
Určite,že sú vyhody. Ale nie také, aby sa ...
Milan, ja zas poznám veľa ľudí, ktorí deti ...
Príšerné, hlavne to náboženské zdôvodnenie ...
Celá debata | RSS tejto debaty