Kuffa prehovoril

7. augusta 2016, marbi, knižný svet

V jeho fare v Žakovciach nájdeme prostitútky, vrahov aj zlodejov. A Marián Kuffa tvrdí, že ich nájdeme aj v nebi. Svojrázny farár, ktorého životný príbeh by vystačil aj na celovečerný film (popri štyroch dokumentárnych) – má totiž v sebe všetko.

 

Ctižiadostivého mladíka, ktorý zbožňoval hory, karate, pušky, jazdu na koni, adrenalín.

 

Ambiciózneho muža, ktorý padol. Nielen symbolicky; pri výstupe na Gerlachovský štít zletel z dvadsaťmetrovej výšky

.

Pokoreného človeka, ktorého 13 hodín zachraňovali záchranári, a ktorý niekoľko týždňov strávil zotavovaním sa a rozmýšľaním, čo ďalej.

 

Muža, ktorý sa napokon rozhodol.

 

Zanieteného študenta teológie, ktorý v jednej chvíli prišiel za biskupom a povedal mu, že chce faru v Žakovciach. A trval na tom, že musí mať faru práve tam, aj keď prekvapený biskup mu oponoval, že tam žiadna fara nie.

 

O pár rokov už bola.

 

A v nej dodnes žije Marián Kuffa, a s ním stovky tých, ktorí potrebujú pomoc. Ktorí ju nevedeli nájsť inde. Pre svet zlodeji, alkoholici, vrahovia, bezdomovci, neviestky, jednoducho živly, ktoré treba izolovať a strániť sa ich – pre Kuffu však ovečky. Každodenne si s jeho výdatnou (aj fyzickou) pomocou budujú svoju komunitu, svoj malý svet uprostred sveta, ktorý ich odsúdil; svet podľa Kuffu má však svoje jasné pravidlá, ktoré sa musia dodržať. To prvé – nepiť. Ním sa všetko začína a vďaka nemu sa napokon mnohým z jeho chovancom podarí vrátiť aj do sveta, z ktorého vyšli; a nájsť si v ňom nové, dôstojnejšie miesto.

 

Kuffov príbeh zaujal už mnohých. Novinárov, reportérov, dokumentaristov, laikov. Až doteraz však o tomto charizmatickom kňazovi, ktorý sa nebojí robiť ani vravieť revolučné (a pritom v svojej podstate tak príjemne ľudské) veci, nevznikla žiadna knižka. Tento rest napravilo vydavateľstvo Kumran, ktoré na sklonku roka 2015 vydalo súbor Kuffových textov. Niekto by ich možno nazval kázne, niekto príhody… Nech už kritika pridelí týmto príbehom akékoľvek radenie, jedno je isté – sú presne také, ako Kuffa.

 

Stručné, jasné, výstižné, bez veľkých slov, no s veľkým posolstvom. A neraz s pointou, ktorá prekvapí a dojme. A núti zamyslieť sa, čo ďalej. A čo so mnou.

 

Kritici by možno voči textom mohli mať literárne výhrady, človečia stránka sa však určite ozve a nadchne.

 

Niektorí síce Kuffovi vytýkajú, že si okolo seba buduje kult osobnosti, no to v jeho prípade nie je nutné. Kuffa totiž vybudoval dielo, ktoré hovorí za neho. A podobne je to s touto knihou. Nehovorí o Kuffovi – hovorí Kuffa.

 

A to je rozdiel.

 

Ak teda máte chuť absorbovať trošku z Kuffových životných postojov, náhľadov a zážitkov, môžete si pozrieť niektoré z videí na youtube, ísť navštíviť žakovského farára osobne… Alebo vziať do rúk jeho Kazateľnicu život a dovoliť jej, aby vás pohladila svojim nenápadným čarom.

 

PS: Medzičasom vydavateľstvo zareagovalo na úspech prvotiny a vydalo podobne ladenú knižku Maturita z lásky.

 

Recenzovaná kniha: 

Kazateľnica život (alebo V nebi nájdeš prostitútky, vrahov aj zlodejov)

Kumran, 2015