Založ si blog

Odpovede na niektoré otázky z blogu o Bohu

Môže byť Boh naraz spravodlivý aj milosrdný? Prečo umierajú deti? Čo má Boh spoločné s Cirkvou? Je vôbec bol dobrý?

 

Aj toto sú niektoré podnety, ktoré sa (či už explicitne alebo implicitne) ocitli v komentároch bol mojim blogom s názvom Existuje Boh? Nemám patent na pravdu, ak si v niečom nie som istá, priznám to, popr. sa pokúsim odkázať na iný zdroj. Toto sú skôr moje úvahy, nadväzujúce na úvahy iných ľudí.

 

NEMÁ TO BYŤ SÚBOJ O TOM, KTO MÁ PRAVDU!!!

Niektoré komentáre mi naozaj pripadali tak jedovité a urážlivé, že mi bolo ich autorov ľúto. Úprimne. Človek musí rozmýšľať, kto im tak veľmi ublížil, že dokážu reagovať tak nenávistne a hľadať zámienku na konflikt v každom mojom slove. V diskusnom prostredí je to azda bežné (otázne je, či by malo byť), ale vedzte, že túto hru sa nehrám ani nebudem hrať. Ak niekoho uráža, že všetci ľudia (vrátane mňa a jeho) majú obmedzený rozum (pričom mu bolo vysvetlené, že nikto neovláda všetky jazyky, nevie pochopiť všetky vedné odbory, nevie vynájsť lieky na všetky choroby…), naozaj neviem, ako s ním komunikovať ďalej. Môžem sa zaňho len pomodliť a dúfať, že raz zacíti dotyk lásky a uzdraví sa. Neznamená to však, že proti dotyčnému (alebo hocikomu inému) niečo mám. Ak niekto napíše niečo, čo je z môjho pohľadu nepravdivé, a snažím sa na to poukázať, tiež to neznamená, že proti nemu niečo mám a útočím naňho. Nastaviť druhé líce podľa mňa neznamená kapitulovať, ale – s pokojom, slušne – argumentovať ďalej.

 

Možno sa niekto pýta, aká je vlastne moja motivácia. Väčšia si asi myslí, že je to dokázať si pravdu. Nie. Mojím cieľom je predstaviť pravdu – podeliť sa o ňu, lebo z tej pravdy mám radosť, prináša mi do života veľa pokoja, uzdravenia a radosti. (Samozrejme, občas prídu pokušenia, strach, neistota – ale to je z tej druhej strany; zo strany diabla, ktorý chce, aby sme niečo tak negatívne cítili). A bola by som rada, ak by sa ten pokoj a láska a radosť preniesli aj k vám. Možno niekto namieta, že on je spokojný dosť – v poriadku. Som rada. Ponúkam, nie vnucujem to, čo ma urobilo šťastnou. Možno však nie sú šťastní niektorí okolo vás. Poznám X ľudí, čo sú spokojní, a potom sa im zrazu rozpadne manželstvo, prídu o nejakú svoju istotu a… A nechápu prečo. Možno by práve v kresťanskom učení našli odpoveď a útechu.

 

Ešte jedna dôležitá vec – ak máte nejaký problém so mnou, majte ho so mnou, nevzťahujte si ho na celú Cirkev alebo na Boha. Takto to bude spravodlivejšie, však?

 

Ako dobrý Boh môže dávať toľko prikázaní? Mám slobodnú vôľu a sám si viem vybrať, čo je správne. 

Osobne ma koncept prikázaní neobmedzuje ani ho nevnímam ako niečo zlé. Keď som bola dieťa, rodičia mi tiež „prikazovali“ jesť sladkosti až po hlavnom jedle, v zime sa teplo obliekať, vstať do školy…. A boli chvíle, kedy by som rada jedla čokoládu celý deň, v zime šla do školy v tenkej sukničke alebo by som celý týždeň kašľala na školu a namiesto toho by som vyyspávala a zvyšok dňa sa hrala. Myslím si, že keby moji rodičia vtedy povedali „Vieš čo, Majka, vlastne máš pravdu, máš predsa slobodnú vôľu, rob si, čo chceš“, zničilo by ma to.

 

Ani Boh nám nedáva prikázania preto, lebo si chce dokázať svoju nadvládu nad nami, ale preto, lebo nás MILUJE. Také „nezosmilníš“ je pre mňa taký istý dôkaz Božej starostlivosti, ako kedysi mamkine „Uprac si po sebe hračky“. Ani upratovať sa mi veľmi nechcelo (vlastne stále nechce :D), ale vždy to malo svoj zmysel, vždy to bolo na niečo dobré.

 

Mimochodom, už ste sa niekedy zamysleli, aký krásny by bol svet, keby tie prikázania každý okolo vás naozaj dodržiaval? Keby vás nikto nikdy neoklamal, nepodviedol, neurazil, neohováral vás, neprebral by vám partnera, nezávidel by vám, nežiarlil by na vás…? Neklamme si; všetci by ste chceli taký svet! Všetci, všetci, všetci! Myslím, že NIKTO by nemal problém s tým, keby VŠETCI OSTATNÍ naozaj dodržiavali každé z Božích prikázaní. Problém nastáva až vtedy, keď sa to CHCE AJ OD NÁS. Fajn, mňa nech nikto nikdy neurazí, ale ja… Bolo by super, keby o mne nikto nikdy neklebetil, ale ja by som… Bolo by super, keby všetci politici a cirkev rozdali všetok svoj majetok, ale ja si svoje veci nechám, dokonca by bolo spravodlivé, keby som ich mal ešte viac…

 

Kde je teda podľa mňa problém? Nie v prikázaniach, ale v našom pokrytectve.

 

A potom aj v pýche. Keď si človek povie: ok, zabíjať nezabíjam, ale potrat predsa nie je vražda, na potrat ísť môžem. Alebo: deň sviatočný budem svätiť po svojom, teda bez omše, nič v zlom, Bože, veď aj tak je to nuda. Takéto „kompromisy“ sú zdanlivo ukážkou nášho „intelektu“, niečo v štýle „aha, bože, aký som chytrý, že som tvoj príkaz obišiel, a ešte si to viem tak pekne zdôvodniť“. V skutočnosti sú však len prejavom nášho nezrelého ega, ktoré sa chce tváriť, že chodu sveta rozumie lepšie, ako jeho tvorca – a ktoré si nechce priznať, že NEVIE rozlišovať medzi dobrom a zlom. Trebárs ten potrat – myslíte si, že človek, ktorý sa preň rozhodne, myslí na dobro svojho dieťaťa? Kdeže; myslí na seba, svoju pohodlnosť, na to, čo povedia ľudia, koľko peňazí na dieťa treba… Čistý egoizmus. O akom dobre sa tu potom bavíme? O svojom dobre? Aha, ale kde je potom dobro iných, trebárs toho dieťaťa?

 

Pre tých, čo majú problém so slovom „prikázanie“, odporúčam iný koncept, ktorý nám/mi niekedy ktosi povedal (zrejme nejaká katechétka): Je to vlastne 10 Božích ODPORÚČANÍ. Konaj tak, a svet bude krajšie miesto. Ty aj ľudia okolo Teba budú šťastnejší.

 

To, že prikázania schvaľujem, rešpektujem a chcem zachovávať, neznamená, že mi to vždy aj ide. Mám veľa chýb a opätovne padám. Kuffa však má k tomu krásny príklad: Aj burina stále odznova narastie, stále odznova ju však treba vyplievať. Záhradka, v ktorej sa burina vytrhávala, prinesie ovocie – záhradka, kde si človek povedal, že zbytočne ju bude trhať, keď aj tak stále znova rastie, bude zarastená a bez ovocia.

 

Zlo vo svete dobrého Boha

Pozri bod vyššie. Máme slobodnú vôľu. Mnohí z nás si vyberú zlo. A to má svoje následky. Niektorí sa možno pýtajú, prečo Boh zlých nepotrestá. Že prečo? Lebo to by musel zničiť všetkých – aj teba. (Alebo si ty nikdy nespravil nič zlé, nikomu si neublížil?) To by sa ti páčilo?

 

Boh mal lepší nápad – zlo nám ODPÚŠŤA. Ak ho ĽUTUJEME A CHCEME sa zlepšiť, maže naše viny. A chce to aj od nás – chce, aby sme si odpúšťali. Mne sa to zdá ako veľmi spravodlivé a milosrdné zároveň: odpúšťaš iným zlo, ktoré spravili oni? Aj ja ti odpustím zlo, ktoré si spravil ty.

 

Pekná augustiánska rada – nenáviď hriech a miluj hriešnika. Ak mi niekto ublíži, mám „nenávidieť“ to, čo mi spravil (napr. to, že mi nadával), ale nie jeho samotného. ČLOVEK NIE JE JEHO HRIECH!!! Ani vám by sa asi nepáčilo, ak by si vás niekto stotožňoval len s vašimi chybami. Dá sa však vôbec človeka oddeliť od jeho chýb? Áno. Pekne to rozvil C. S. Lewis: „Dlhú dobu som si myslel, že toto rozlišovanie je hlúpe a umelé. (…). O niečo neskôr mi došlo, že k jednému človeku sa tak vlastne celý život správam: k sebe. Svoju zbabelosť, pýchu či lakomstvo síce neznášam, ale sám seba milujem. Nikdy som s tým nemal ani najmenší problém.

 

(Mimochodom, mnohé otázky dokážu tento autor zodpovedať veľmi stručne, jasne a účinne – odporúčam preto jeho knihu K jadru kresťanstva). 

 

Peklo

Ak však niekto Božiu ponuku odmieta, ak chce zotrvávať v zle, jeho vec, jeho voľba. Čo je vlastne hriech, ak si to rozmeníme na drobné? Neschopnosť milovať iných aj Boha. Ohováram niekoho? Asi ho veľmi neľúbim. Zmlátim ho? Tiež to asi nie je dôkazom mojej lásky k nemu. Vytunelujem štát? Láska k spoluobčanom za tým zrejme nie je. A prečo neschopnosť milovať Boha? Lebo BOH JE ČISTÁ LÁSKA. Ťažko veriť, že ak nie som schopný mať rád ani susedových Fera, tak budem schopný milovať lásku samotnú.

 

Nebo je koncentrácia čistej lásky. Ak lásku nemáš rád – a ako môžeš mať rád lásku, keď nemáš rád ľudí okolo seba – ako sa môžeš stať jej súčasťou?

 

Peklo nie je ani tak Boží trest, ako naša voľba. My si ho vyberáme, keď odmietame lásku. Nie je to teda o zlobe Boha, ale o zlobe nás. Našťastie, máme celý život na to, aby sme sa učili ľúbiť. Nevieme však, aký dlhý ten život bude. Preto by sme mali začať čo najskôr.

 

Ako sa píše v knihe Neodolateľný rebel (netradičnom životopise o Ježišovi), Boh stvoril peklo pre diablov, nie pre ľudí – chce nás od neho zachrániť, preto sa o nás tak veľmi snaží (možno aj cez tento blog), preto nás chce varovať pred tým, čo nás doň môže dostať. Na tejto ceste však nie sme sami. Pomáha nám On (ak mu to dovolíme – koniec koncov, za každého z nás dal život, každý jeden z nás mu za to stojí), pomáha nám Jeho matka Panna Mária (dokonalá žena, Bohorodička, tá najnežnejšia matka, akú nám všetkým mohol dať), stále nám dáva nové rady a odporúčania, a aj „klasické pomôcky“, ktoré mnohí znevažujú, banalizujú, dokonca urážajú (nebola som iná – teraz sa za to hanbím), napr. Panna Mária vo Fatimách menovala konkrétne tieto: modlitba ruženca, Eucharistia, Sväté písmo, pôst, mesačná spoveď…

 

Zaujímavé odkazy nechal Ježiš aj sv. Faustíne Kowalskej (ktoré zaznamenala v svojom Denníčku, aj na Slovensku sa už dočkal niekoľkých vydaní), z ktorého vyberám napr. toto: „Nemôžem milovať dušu, ktorú poškvrňuje hriech, ale keď ľutuje, moja štedrosť voči nej je bezhraničná. Moje milosrdenstvo ju obklopuje a ospravedlňuje. Svojím milosrdenstvom prenasledujem hriešnikov na všetkých ich cestách a moje srdce sa raduje, keď sa vracajú ku mne. Zabúdam na horkosť, ktorou napájali moje srdce, a teším sa z ich návratu. Povedz hriešnikom, že nikto neujde pred mojou pravicou. Ak utekajú pred mojím milosrdným srdcom, padnú do mojich spravodlivých rúk. Povedz hriešnikom, že vždy na nich čakám, načúvam úderom ich srdca, kedy začne biť pre mňa. Napíš, že sa im prihováram cez výčitky svedomia, cez neúspechy a utrpenia, cez búrky a hromy, hovorím hlasom Cirkvi, a ak premárnia všetky moje milosti, začínam sa na nich hnevať, ponechávam ich samých na seba a dávam im to, po čom túžia.

 

Moje srdce je preplnené veľkým milosrdenstvom k dušiam, a zvlášť k úbohým hriešnikom. Kiežby mohli pochopiť, že som ich najlepším Otcom, že pre ne vytryskla z môjho srdca krv a voda ako z prameňa preplneného milosrdenstvom. Kvôli nim prebývam vo svätostánku a ako Kráľ milosrdenstva túžim duše obdarovávať milosťami, ale nechcú ich prijať. (…) Moje srdce je nasycované samou nevďačnosťou. Duše, žijúce vo svete, na mňa zabúdajú; na všetko majú čas, len nie na to, aby si prišli ku mne po milosti.“

 

Povedz dušiam, kde majú hľadať útechu – v tribunáli milosrdenstva, tam sa dejú najväčšie zázraky, ktoré sa ustavične opakujú. Aby sme ten zázrak dosiahli, netreba ísť na ďalekú púť ani vykonať nejaké vonkajšie obrady. Stačí pristúpiť s vierou k nohám môjho zástupcu a povedať mu o svojej úbohosti a zázrak Božieho milosrdenstva sa prejaví v celej plnosti. Aj keby duša bola ako rozkladajúca sa mŕtvola, a aj keby z ľudského pohľadu nebolo už pre ňu vzkriesenia a všetko bolo už stratené, nie je tak u Boha. Zázrak Božieho milosrdenstva vzkriesi takú dušu v celej plnosti. Ó, úbohí, ktorí nečerpáte z tohto zázraku Božieho milosrdenstva, nadarmo budete volať, keď už bude neskoro.“

 

Boh a Cirkev nie sú to isté

Áno, nie sú. Boh však cirkev založil. Respektíve Ježiš, ak chcete, jeden z Božej trojice. Dokonca sa vyjadril, že ju miluje ako svoju nevestu. Nikdy nepovedal, že Cirkev bude bezchybná a že jej súčasťou nebudú. Aj tu však platí, že zlé máme odpúšťať. Ani vo vašej rodine asi nie sú len ľudia, na ktorých ste hrdí. Respektíve, každý vo vašej rodine niekedy spravil chybu. Prečo ste tú rodinu teda nezavrhli? Prečo ste sa nezdekovali hneď, ako váš manžel prvýkrát nadával, dieťa neposlúchalo a babka začala byť precitlivená a panovačná?

 

Alebo inak – prečo nezrušíme celé školstvo? Niekedy predsa učitelia deti bili trstenicou! Hrôza! Aj dnešných učiteľov by sme mali za to odsudzovať a vytýkať im, ako sa ich kolegovia spred storočia správali! A vôbec, čo sú tí dnešní učitelia za ľudia? Ako si moje deti dovoľujú učiť nejakí učitelia, ktorí majú stále vyššie platy a viac dovolenky ako ja! Okrem toho – školstvo je plné korupcie! Nemajú správne učebnice! Deti v škole môžu byť šikanované! Musíme našim deťom platiť cestovné, aby sa do školy vôbec dostali! Viete čo? Vzoprime sa! Toľko negatív – zrušme školstvo! Nechajme naše deti doma! Matika a chémia a fyzika sú predsa tak ťažké! Načo ich učiť také hlúposti! Učme svoje deti doma! Len to, čo vieme aj my sami! Načo by vlastne mali vedieť viac! Koniec hnusnému školstvu!

 

Osobne s cirkvou nemám problém asi preto, lebo poznám veľa pozitívnych ľudí z nej. To isté radím aj vám – spoznávajte ich. Je ich dosť. Počnúc svätcami, pokračujúcim ľuďmi medzi nami.

 

Unavuje ma stále odpovedať na to, že „kresťania sú len ovce“, „slepo počúvate farára“, „cirkev má majetky“, „cirkev spravili toto a hento“. Všetko frázy ako cez kopirák. To nie je ovčie blačanie? Koho slepo počúvajú títo ľudia? Médiá, alternatívne média? Nie, jasné, že svoj „zdravý rozum“ – a ten zdravý rozum u tisícoch ľudí, aká to náhoda, budí presne rovnaké myšlienky…

 

Umierajúce deti

Neviem, prečo deti umierajú. Viem však o jednom mladom dievčati, ktoré umrelo šťastné. A nebralo to ako tragédiu. http://www.zivotopisysvatych.sk/chiara-luce-badanova/

Nemám deti a neviem si predstaviť bolesť, ktorú musí cítiť človek, ktoré nejaké stratí. Viem však o žene, ktorá ich stratila dve – a tretie si tiež veľmi neužila, lebo ochorela na rakovinu a rozhodla sa odložiť liečbu, aby ho mohla vynosiť. Napriek tomu však umierala šťastná a spokojná, nepochybujúca, že ich všetkých Boh miluje.

https://www.postoj.sk/4324/odkaz-zeny-s-prelepenym-okom-narodili-sme-sa-a-uz-nikdy-nezomrieme

http://www.cestaplus.sk/cestaplus/clanok/2017-07-28-chiara-corbella-petrillo-nezomrela-pre-francesca-dala-mu-zivot

Je mi ľúto, ale môj rozum je ohraničený a neviem, prečo sa niečo také deje. Pár príkladov však dokazuje, že ani smrť nám nemusí vziať lásku a nádej.

Okrem toho verím na nebo, ktoré je tak nádherné a krásne, že všetci, ktorí sa doň dostanú, zabudnú na všetky svoje pozemské bolesti.

Verím tiež, že „tým, čo milujú Pána, všetko slúži na dobré“. A verím, že jeho láska bude napokon silnejšia než akákoľvek choroba, depresia, bolesť.

A ešte v jedno verím – že sa dejú zázraky. Možno aj vám či vášmu chorému dieťaťu sa nejaký stane.

Vypočuté modlitby

https://svetkrestanstva.postoj.sk/21694/na-prihovor-titusa-sa-diali-zazraky-bude-vsak-treba-novy

Nevzdávajte sa, prosím. Tiež sa za vás (konkretného diskutéra, ktorý otázku položil) budem modliť.

 

DODATOK: Nebude to náhoda – keď som bola v knižnici, náhodou ma upútala kniha, o ktorej (a ani o jej autorovi) som predtým nepočula. Len tak som ju náhodne otvorila a bola tam práve časť o žene, ktorej umieralo dieťa a autor tiež uvažoval nad tým, prečo sa dejú choroby. Nie som si istá, či by s tým všetci súhlasili, ale myslím, že mnohým to môže dodať nádej: BOH CHOROBY NEDÁVA, ALE LIEČI, stačí silná viera; aspoň tak som to pochopila.

Daná kniha sa volá Môj život… po smrti a napísal ju George G. Ritchie, ktorý údajne umrel a ocitol sa vo večnosti; až po deviatich minútach sa opäť vrátil na zem. To, čo píše, je trochu iné než to, čo píšu iní, za zamyslenie a konfrontáciu to minimálne stojí.

Zároveň je v tej knihe aj odpoveď pre tých, čo sa tak boja o príslušníkov iných náboženstiev, ako budú súdení oni – podľa lásky.

 

Iné náboženstvá 

Katechizmus učí, že aj v iných náboženstvách môžu byť prvky pravdy. Ježiš však povedal, že on je cesta, pravda a život, dokázal svoju zázračnosť a dokazuje ju doteraz, ak ho teda niekto spozná, prečo by si vyberal kúsky pravdy, keď si môže vybrať celú pravdu? Keď sa raz rozhodnem niekoho si vziať, lebo skrátka vidím, že je ten „pravý“, nebudem potom ani medzitým poškuľovať po iných potenciálnych adeptov na ženenie, nie?

 

Nepochybujem, že dobrý moslim je pre Boha sympatickejší ako zlý kresťan. Pre tých, ktorí sa boja, ako Boh bude súdiť ľudí iných vierovyznaní, mám jednu odpoveď, ktorej úprimne verím – podľa ich lásky.

 

(Je však iné, keď sa človek narodí do kultúry, v ktorej o kresťanstve ani nechyroval, a iné, keď sa niekto narodí do kresťanskej kultúry a odmietne ho. Nie som Boh a nechcem sa tváriť, že viem, ako bude súdiť takýchto ľudí – verím však, že je dobrý a milostivý, že dôkladne preskúma ich motívy, že bude spravodlivý).

Existuje Boh?

03.02.2018

Podľa mňa je to najdôležitejšia otázka, akú si môžeme dať: existuje Boh alebo nie? Od jednoznačnej odpovede predsa závisí všetko ostatné... Tak ako to s ním teda je? Existuje? Ak áno, viac »

Mária Bilá: Ženy, ktoré čakajú. Prosba: Nečítajte to

09.01.2018

Toto nie je marketingový ťah. Je to prosba. Varovanie. Naozaj. Vysvetlím. Túto knihu som napísala v čase, kedy som ešte nemala pevne ujasnený hodnotový systém. Také štádium hľadania (sa). viac »

Jeruzalemské sny

02.01.2018

Jeruzalem - v etymológii mesto mieru, v realite... To nech každý posúdi sám. Jeruzalem - mesto plné histórie, legiend, proroctiev, ľudí z celého sveta a príbehov. Jeruzalem - mesto, kam raz viac »

Putin

Putin sa osobne nezapojí do prezidentskej volebnej kampane

19.02.2018 18:42

Putin na rozdiel od svojich siedmich súperov kandiduje ako nezávislý.

corbyn

Mayová vyzvala Corbyna k otvorenosti okolo schôdzok s ŠtB

19.02.2018 18:41

Pracovník ŠtB médiám povedal, že Jeremy Corbyn s komunistickou tajnou políciou spolupracoval vedome. To britský politik odmietol.

andrej babiš

Český premiér v demisii Andrej Babiš má zdravotné komplikácie; veľa pracuje

19.02.2018 18:23

Babiš v pondelok vo svojom príspevku na Facebooku priznal, že po odporúčaniach pracovníčok sekretariátu úradu vlády začal namiesto kávy piť čaj proti vysokému tlaku.

ľudia, jedenie, jedlo, reštaurácia

Spravodlivá spoločnosť by mala podľa Slovákov zaručiť uspokojovanie základných potrieb

19.02.2018 18:09

V prieskume sa výskumníci prvýkrát pýtali na to, aké charakteristiky spoločenského a politického zriadenia si ľudia spájajú s demokratickým režimom a v akej miere.

marbi

"Áno, kniha nám musí niečo dať. Kniha môže niečo dať i tak, že nám niečo vezme. Berúc naše predsudky, dáva nám kniha niečo, totiž viac jasnosti, viac vedenia, než sme mali predtým. Sú knihy, ktoré nielenže niečo berú, ale zoberú nás tak zle, že nás poničia až k tomu stupňu, kedy si človek myslí, že už nemôže ďalej žiť alebo aspoň ďalej žiť ako doteraz." Becher

Štatistiky blogu

Počet článkov: 115
Celková čítanosť: 129573x
Priemerná čítanosť článkov: 1127x

Autor blogu

Kategórie