Založ si blog

Knižné tipy pre pubertiakov

Kúpiť knižku tínedžerovi je ťažké – buď nečíta, alebo jeho čitateľský vkus aj tak netrafíte. Tento zoznam má však ambíciu ponúknuť tipy na knihy, ktoré si vaši dospievajúci (snáď) radi prečítajú aj v prípade, že o ich existencii predtým netušili. A možno sa niektorá z nich stane ich obľúbenou.  A možno aj nejaké tie (tajné) slzy (dojatia) budú. 

 

Milujem knihy, z ktorých (hoci medziriadkovo) cítiť lásku. K niekomu, k niečomu, no najmä k životu. Také píše aj Nór Jostein Gaarder. A našťastie ich píše dosť – pre deti (napr. Anton a JonatánTo je otázka…), pre mladých (Sofiin svet, Vita brevis…), no všetky si vychutnajú (možno predovšetkým) aj dospelí. Ak je vám jeho povedomé, je to dosť možné – je to presne ten autor, ktorého román Vianočné mystérium zháňajú mnohé mamičky na rôznych modrých koníkoch, pretože aj keď vznikne dotlač, hneď sa veľmi rýchlo vypredá – a teraz pred Vianocami zvlášť. Avšak to, čo chcem v tomto priestore prednostne odporučiť, je iný jeho román. Pomarančové dievča. Ani nie na stopäťdesiatich stranách sa autorovi podarilo vytvoriť uveriteľný príbeh o láske, o smrti, o živote. O ich podstate, kráse, krutosti, krehkosti. Nie pateticky, nie silene. A nie otrepane. Pomarančové dievča sa číta tak ľahko a tak dobre, až sa človeku nechce veriť, že v rukách nemá oddychovú literatúru, ale veľmi jemne, citlivo a jednoducho sprístupnenú beletriu o tých najdôležitejších veciach v živote – i mimo neho. Pri viacerých knihách, o ktorých som na tomto blogu písala, som uviedla poznámku, že ma ich čítanie rozplakalo. Zatiaľ čo pri iných knihách to však boli slzy bezmocnosti, ľútosti či smútku, tu sa k všetkému inému pridružili i iné emócie. Nádej, vďačnosť, niečo ako radosť. Príbeh je jednoduchý, preto ho možno niektorí budú považovať za naivný – to by však Gaarder nemohol ísť síce nenápadne, ale predsa do hĺbky, a byť pritom tak nežný, ako to pri podobných témach mnohí nedokážu.

 

***

V svojom okolí poznám mnohých (mladých) mužov, ktorí nečítajú knihy – ale mnohí z tohto množstva aspoň raz v živote prečítali knihu Divoký v srdci. A boli nadšení. Zo zvedavosti som si ju raz prečítala tiež – a tiež som bola nadšená. Nie som chlap, pri čítaní tohto dielka, ktoré dokázalo zaujať a skrotiť a vyburcovať aj mužov, na ktorých by som to nikdy nepovedala, som však mala pocit, že o čosi viac rozumiem mužskému srdcu a jeho túžbam. Z pôvodných piatich percent aspoň na takých desať 😀 A teraz (trošku) vážnejšie; autor John Eldredge je pastorom, ktorého nebavila zoženštená, príliš pasívna forma viery – teda taká, akú praktizuje väčšina kresťanských komunít. Aj preto sa rozhodol písať o Bohu, ktorý „je nebezpečný, ale je dobrý„. A v jeho ponímaní je to tak aj s mužmi. Divoký v srdci nie je žiadne moralizovanie o tom, aký je/má byť/musí byť správny chlap, ale poriadna dávka testosterónu v písmenách, ktoré sa môžu pretaviť aj na činy – a ubezpečenie, že tak je to fajn.

 

Obdobnú knihu pre (mladé) ženy sa pokúsila napísať aj Johnova manželka Stasi Eldredge, jej titul Očarujúca však nedokážem odporúčať s čistým svedomím. S myšlienkami, ktoré sa snaží autorka prezentovať, sa viem stotožniť, akosi však nie s ich podaním. Možno to však súvisí s tým, že sa ku mne kniha dostala neskoro – v čase, keď som k mnohým postrehom a postojom z nej dopracovala cez vlastnú skúsenosť či cez iné (aj knižné) zdroje. Pre čerstvo vyhúkané pubertiačky však naozaj môže byť prvým (a dôležitým) kontaktom s tým, „ako žena môže a má svoju krásu spoznávať, odhaľovať, a tým pozývať muža, aby kráčal s ňou cestou srdca ako jej ochranca… Krása ženy nie je niečo, čo treba skúmať a vylepšovať. Je to dar, ktorý je v srdci každej ženy. Treba ho s úctou poznávať a prežívať.“

 

Každá žena (a nielen mladá, no tie možno predovšetým) by si však zaslúžila v kabelke či skrátka po ruke mať knihu Milovanej Princeznej (Listy od Tvojho Kráľa). Je to kniha, ktorú do omrzenia odporúčam, čítam aj rozdávam. A nemienim s tým prestať. A to snáď hovorí za všetko. 

 

A keď sme už pri kresťanskej literatúre, nedá mi neodporučiť aj Teológia jeho/jej tela, ktorú vymyslel (resp. objavil, pomenoval, definoval…) Ján Pavol II., v tejto verzii pre mladých ju však pekne prerozprával a priblížil Jason Evert. Viem si predstaviť, že ako tínedžerka by som nad ňou krútila hlavou aj očami, ale možno by som si ju predsa len prečítala a… Zistila skôr, bez zbytočných zmätkov a citových poranení, to, čo viem (a čomu verím) dnes. Teda čosi také. Ktovie, možno by táto kniha aspoň pár mladých dokázala uľahčiť ich cestu sebapoznávania… Ambíciu (a podľa mňa aj potenciál) na to má.

 

***

Ak by kniha Mŕtve dievča neklame vyšla v čase mojej puberty, akiste by som ju zbožňovala. Keďže však vyšla v čase, keď som už dospelá a nemám problémy jej hrdinov, skrátka som ju len prečítala a… Pripomenula si, aké to je. Aké to bolo. Byť čiernou ovcou. Obeťou. Zmesou otázok a nie príliš pekných odpovedí v podobe prvých faciek osudu. Hannah Bakerová, kľúčová postava tejto „absolútnej klasiky tínedžerskej literatúry„,  „najoceňovanejšej tínedžerskej knihy posledného desaťročia“ a „modernej klasiky tínedžerskej literatúry 21. storočia“ (kreatívna reklama a anotácie, vskutku), sa na svoje bolesti rozhodne odpovedať radikálne – samovraždou. Ešte predtým však zmobilizuje zvyšky svojich síl a nenávisti; nahrá a rozpošle kazety, na ktorých uvádza trinásť dôvodov (príbehov spojených s trinástimi ľuďmi), pre ktoré sa rozhodla zabiť. Knihu u nás spopularizoval seriál na jej motívy 13 dôvodov prečo a dobrý marketing okolo neho. Aj bez toho je to však kniha, ktorú by si (aj naši) mladí skôr či neskôr všimli. Hovorí sa v nej o ich problémoch, ich jazykom, všetko ide na hranu, emóciami to tu len tak prýšti, riešenia sú radikálne a dôsledky neodvratné… Z čoho nemusia byť všetci rodičia nadšení. Aj preto odporúčam (najmä konzervatívnejším) dospelým, aby si knihu prečítali sami – a sami si urobili názor na to, či ju chcú svojim potomkom rýchlo posunúť, alebo zakázať. Viac možnosti pri tomto (pre niektorých kontroverznom) románe vlastne ani nie je.

 

***

Komu sa nechce veľmi čítať, môže skúsiť grafické romány. Minimum slov, maximum emócií. Mladým slečnám by sa mohol páčiť napríklad Slaďák, ktorý ilustrovala Philippa Rice. Je to príbeh o jej vzťahu s ilustrátorom Lukom Pearsonom, je však dosť možné, že sa v ňom nájde aj veľa iných párov. Trochu sladká, no najmä vtipná, milá, jemná knižka o tom, ako sa z dvoch ľudí postupne stávajú… Jedno telo, jedna duša, to v tomto prípade asi ani nie… Ale dvaja ľudia, ktorí skrátka patria k sebe. Respektíve – chcú patriť. A raz za čas padne dobre prečítať si aj o takých. Najmä keď je evidentné, že sa im to naozaj klape. Inšpirácia k vlastnému sneniu o tom pravom (chlapcovi aj vzťahu) ako vyšitá. Pre dievčatá, ktoré majú rebelskejšiu náturu, alebo sa skrátka rady dozvedia niečo nové, najlepšie o niekom inšpirujúcom, a najlepšie aj pomerne vtipnou formou (nakoľko jej to obsah dovolí), je tu Perspepolis. Tiež jedna z kníh, ktorú odporúčam mnohým, mnohokrát a príliš často. Tak len stručne: sex, drogy a Irán. A potom pokus asimilovať sa v Európe. A odpoveď na to, či sa to dá. A za akú cenu.

 

V čase, keď som dospievala, čítala som Denník Anny Frankovej – a táto mŕtva násťročná chvíľami priveľmi náladová Židovka sa stala v tom čase mojou super imaginárnou kamarátkou a niečím ako vzorom. Vrúcne city k nej prešli spolu s pubertou, ale som rada, že vďaka novému slovenskému vydaniu jej denníka majú aj iné tínedžerky šancu zoznámiť sa s ňou. A vďaka českému vydavateľstvu Paseka tak môžu spraviť aj v komixovej podobe. Anne Franková – komiksový životopis je oproti originálu stručnejší, hutnejší, zameraný skôr na život Anny Frankovej ako na jej myšlienky a pocity (čo je vlastne tak trošku aj škoda – veď ani ja som si ju neobľúbila svojho času pre to, že sa schovávala na povale, ale preto, čo pri tom prežívala a cítila), no aj tak je to kniha, no aj tak odvliedli autori tohto nápadu a jeho realizácie Ernie Colón a  Sid Jacobson dobrú prácu – uznávam, ilustrácie a bubliny Anne pristanú.

 

***

Príbehy Bruna Ferrera vypĺňajú dosť miesta v jednej z našich poličiek na knihy – čo je zvláštne, lebo sú veľmi tenučké, vlastne len brožúrky. Čítala som ich ako dieťa, ako pubertiačka, ako adolescentka, čítam ich ako dospelá žena. Dajú sa čítať v rôznom rozpoložení a netreba na to veľa času. Pre mňa sú nadčasové a raz ich rada posuniem aj vlastnému potomstvu. Pár ukážok z nich si môžete prečítať napríklad aj tu. Vydavateľstvo Don Bosco, ktoré roky prináša Ferreove knihy na náš trh, pripravilo tentoraz krásny, temer reprezentatívny výber najlepších príbehov z nich. Na pohľad krásna je už (aspoň pre mňa) samotná obálka – a nezaostáva ani vnútrajšok.  Príbehy pre potešenie duše (2017) sa tak stali horúcim ašpirantom na najkrajší knižný darček pod stromčekom – a vďaka svojej jednoduchosti, gnómickosti, pravdivosti a nevtieravej láskavosti pokojne aj v balíčku či vianočnej taške určenej pubertiakovi.

 

***

Ešte jedna nostalgická – Robiť ťažké veci. Bratia Alex Harris a Brett Harris (v tom čase sami tínedžeri) v nej poukázali na to, že dospelí nemajú od mladých veľa očakávaní, a že tie najväčšie sa často týkajú úplných triviálnosti, trebárs upratania si izby. Výsledkom je (naoko) neschopná, lenivá a apatická generácia. Harrisovci si však myslia, že mladí majú naviac, aj preto svoj program nazvali Vzbura tínedžerov voči malým očakávaniam. V knihe sa mladých snažia namotivovať, aby na seba nemali nízke nároky, aby si stále zvyšovali látku, skrátka aby na sebe makali a nedali sa zlomiť diktátom priemernosti všade okolo. A keďže to robia jazykom dnešných mladých, výsledkom je príťažlivá knižka, ktorá naozaj provokuje so sebou niečo robiť. Pre tých, ktorí sa už skôr blížia k dvadsiatke (alebo ju už dávno prekročili, no aj tak žijú životom večných pubertiakov) je tu aj novinka od Meg Jayovej Rozhodujúca dekáda. Zrozumiteľne a na rovinu v nej autorka vysvetľuje, ako si najčastejšie pobabreme život už v mladosti – bez toho, aby sme si to vôbec uvedomili. Veľmi poučné a inšpirujúce čítanie. Nechápem jedine cukríkovo ružovú obálku, ktorá evokuje ženské (v tom pejoratívnejšom slova zmysle) čítanie, a zbytočne môže odradiť mnohých mužov, pre ktorých je určená tiež, ale čo už, stalo sa.

 

Už asi tretíkrát (ale stále úprimne) želám pekné Vianoce,

marbi 🙂

 

 

zdroj animácie: giphy

Odpovede na niektoré otázky z blogu o Bohu

06.02.2018

Môže byť Boh naraz spravodlivý aj milosrdný? Prečo umierajú deti? Čo má Boh spoločné s Cirkvou? Je vôbec bol dobrý? Aj toto sú niektoré podnety, ktoré sa (či už explicitne alebo implicitne) viac »

Existuje Boh?

03.02.2018

Podľa mňa je to najdôležitejšia otázka, akú si môžeme dať: existuje Boh alebo nie? Od jednoznačnej odpovede predsa závisí všetko ostatné... Tak ako to s ním teda je? Existuje? Ak áno, viac »

Mária Bilá: Ženy, ktoré čakajú. Prosba: Nečítajte to

09.01.2018

Toto nie je marketingový ťah. Je to prosba. Varovanie. Naozaj. Vysvetlím. Túto knihu som napísala v čase, kedy som ešte nemala pevne ujasnený hodnotový systém. Také štádium hľadania (sa). viac »

Putin

Putin sa osobne nezapojí do prezidentskej volebnej kampane

19.02.2018 18:42

Putin na rozdiel od svojich siedmich súperov kandiduje ako nezávislý.

corbyn

Mayová vyzvala Corbyna k otvorenosti okolo schôdzok s ŠtB

19.02.2018 18:41

Pracovník ŠtB médiám povedal, že Jeremy Corbyn s komunistickou tajnou políciou spolupracoval vedome. To britský politik odmietol.

andrej babiš

Český premiér v demisii Andrej Babiš má zdravotné komplikácie; veľa pracuje

19.02.2018 18:23

Babiš v pondelok vo svojom príspevku na Facebooku priznal, že po odporúčaniach pracovníčok sekretariátu úradu vlády začal namiesto kávy piť čaj proti vysokému tlaku.

ľudia, jedenie, jedlo, reštaurácia

Spravodlivá spoločnosť by mala podľa Slovákov zaručiť uspokojovanie základných potrieb

19.02.2018 18:09

V prieskume sa výskumníci prvýkrát pýtali na to, aké charakteristiky spoločenského a politického zriadenia si ľudia spájajú s demokratickým režimom a v akej miere.

marbi

"Áno, kniha nám musí niečo dať. Kniha môže niečo dať i tak, že nám niečo vezme. Berúc naše predsudky, dáva nám kniha niečo, totiž viac jasnosti, viac vedenia, než sme mali predtým. Sú knihy, ktoré nielenže niečo berú, ale zoberú nás tak zle, že nás poničia až k tomu stupňu, kedy si človek myslí, že už nemôže ďalej žiť alebo aspoň ďalej žiť ako doteraz." Becher

Štatistiky blogu

Počet článkov: 115
Celková čítanosť: 129575x
Priemerná čítanosť článkov: 1127x

Autor blogu

Kategórie