Založ si blog

Ako sa mali slovenskí (a českí) Nemci po vojne

Strata (občianskych) práv, ponižovanie, šikana, konfiškovanie majetku, dobytčie vagóny. Scenár, ktorý poznáme z učebníc dejepisu. Máloktorá však učí, že toto u nás zažívali viaceré menšiny, nielen židovská. No kto ešte dnes vie, čo bol (a čo spôsobil) Košický vládny program z 5.4.1945? Dozrel už aj v slovenskej verejnosti čas na to, aby sme ďalšiu z našich menšín zbavili (najmä v našom povedomí) kolektívnej viny?

 

Keď v roku 2003 vyšla vo Vydavateľstve Michala Vaška publikácia Kolektívna vina pojednávajúca o osudoch slovenských Nemcov, v úvode mohli jej autori skonštatovať, že „je to téma, s ktorou sa široká čitateľská obec na Slovensku sotva mohla oboznámiť, nakoľko ostávala na periférii záujmu“ a tiež to, že „je to téma v dejinách našej spoločnosti mimoriadne dramatická, dodnes poznamenaná tisícorakými podobami traumy, s ktorými sme sa doteraz nevedeli vysporiadať. Musíme sa k nej otvorene postaviť a pokiaľ je to v našich možnostiach, urobiť aspoň prvé kroky k zmiereniu, najmä keď si uvedomujeme, že absolútna väčšina slovenských Nemcov mala máločo spoločné s fašizmom.“

 

Ťažko povedať, ako a či sa pohľad na túto tému zmenil na Slovensku i u konkrétnych Slovákov, isté je, že s podobnú tému tentoraz otvára vydavateľstvo Absynt, a to konkrétne titulom Roztratení Nemci. Na cestách po Litve, Spiši a pri Čiernom mori. Jej autor Karl Markus Gauss je novinárom rakúskeho pôvodu, ktorého slovenskí čitatelia môžu poznať aj vďaka „knihe pre skeptických Európanov“ Európska abeceda či u najbližších susedov vydanej publikácii Vymírající Evropané. Ako napovedajú názvy vypísaných kníh, Gauss sa nebojí ani politizovať, ani polemizovať – a inak to nebude ani v abstynovke, ktorá (citujúc anotáciu) „síce rozpráva predovšetkým o Nemcoch a nemeckých menšinách, nemilosrdné dejinné zrkadlo však nastavuje aj nám, Slovákom. Čo zistil v Levoči a čo v Spišskom Štvrtku? Možno aj to, ako sa vyrovnať s vlastnou minulosťou i s pojmami ako národ a národnosť.“

 

Mohla by to byť recenzia o danej novinke, nakoľko som však v poslednom čase na recenzie jemne zanevrela (kto chce, vygoogli si nejaké), bude to opäť „len“ informatívne konštatovanie, že niečo také tu vyšlo, že je dobré, že to vyšlo, a že bude zaujímavé sledovať, ako tejto pomerne útlej knihe vyjde úloha etablovať sa do knižníc a najmä do myšlienok našincov. Teda tam, kam patrí. Minimálne preto, aby sme vedeli – aby sme nezabudli -, že takí ľudia, že také časy, že také činy boli. Ako tvrdí v (zaujímavom) rozhovore autor: „Nie je veľmi šťastné bojovať o to, kto je najväčšou obeťou. Samozrejme, tragédia stredoeurópskych Židov je neporovnateľná, ale sú aj iné skupiny, ktoré mali veľmi zlú životnú skúsenosť. A chcú, aby ľudia vedeli, že existujú, že majú tragický príbeh.“

Jeho kniha je určite dobrým odrazovým mostíkom k tomu, aby sme jednu z týchto skupín ľudí spoznali. A azda aj pochopili.

 

Opäť sa však vrátim aj k vyššie spomenutej Kolektívnej vine. V prvom rade preto, lebo bola mojou prvou asociáciou, keď som sa dozvedela o vydaní Roztratených Nemcov. V druhom rade preto, lebo si to (podľa mňa) zaslúži. Možno ju nájdete v nejakom antikvariáte, určite v knižnici. O štruktúre a jednotlivých kapitolách sa viac dozviete tu, ja len dodám, že by určite bolo zaujímavé prečítať si niektoré z prezentovaných príbehov (autori sa držali metódy oral history)  trebárs aj v beletristickej forme. Ktovie, možno sa raz témy nejaký náš autor chytí…

 

…tak, ako to v Česku dokázala Kateřina Tučková, u nás známa vďaka románu Žítkovské bohyne (Tatran, 2015). Jej Vyhnání Gerty Schnirch u nás síce nevyšlo, no pre Slováka by nemal byť problém s románom sa popasovať; teda aspoň nie jazykový. Výzvou môže byť skôr hrúbka (vyše 400 strán), no súdiac podľa nadšených ohlasov kritiky i čitateľov, stojí to za to. V románe autorka (v zmysle hesla jeden za všetkých, všetci za jedného) hovorí príbeh čerstvej matky Gerty Schnirch, ktorej dramatický príbeh je (mohol by byť) príbehom aj mnohých iných Nemcov, ktorí doplatili na svoj pôvod – a zaplatili zaň často najväčšiu cenu.

 

Témy sa v roku 2014 chytila i iná česká autorka, Tereza Jandová píšuca pod pseudonymom Jakuba Katalpa, a rozpracovala ju v románe nazvanom až prosto; Němci. Rozsiahla rodinná sága (cca 421 strán) dokonca získala cenu Josefa Škvoreckého a v radoch českej kritiky vyvolala mnoho (aj rozporuplných) reakcií. Vyberám aspoň pár recenzií (kto chce, vygoogli si ich aj trojnásobne viac): táto, táto a táto.

 

Vyzerá to však tak, že dámy „predbehol“ Zdeněk Šmíd, ktorý sa témy ujal už v roku 1992, kedy mu vyšiel román o osudoch nemeckej rodiny na českej strane Krušných hôr. Odvtedy sa kniha, ktorá podľa jednej z čitateliek jasne ukázala, že ľudia sa nedelili (nemali deliť) na Nemcov a Čechov, ale na dobrých a zlých, dočkala viacerých vydaní, naposledy v roku 2005. V roku 1992 tému tiež otvoril Josef Koenigsmark, konkrétne v zbierke deviatich poviedok Strašidla, v ktorej sa vyskytujú „zlatokopové a státní správci, kopečkáři a estébáci, přízraky odsunutých Němců, spiritismus a záhrobí, vlkodlak i prokletí staré lebky..“

 

Zdá sa, že rok 1992 téme prial – vyšla totiž napríklad aj kniha Komu sluší omluva, v ktorej kolektív autorov priblížil na dokumentoch danej doby, ako prebiehal odsun Čechov zo Sudet. Za touto (zdá sa) prvou lastovičkou časom leteli ďalšie; napríklad v roku 2012  Odsun Němců z Československa 65 let poté od Václava Houžvičku (mimochodom, autor má v svojom portfóliu viacero publikácií o Nemcoch a ich vzťahov s Čechmi), ale trebárs aj publikácie pozerajúce sa na tému cez prizmu regiónu, ako napr. Odsun Němců z Olomouce (Martin Hájek). Publikácia Zabíjení po česku (2010) je knižným odkazom na rovnomenný dokument Českej televízie, publikácia Československu věrni zůstali: životopisné rozhovory s německými antifašisty prináša „rozhovory s účastníky protifašistického odboje z řad Němců narozených v českých zemích – na území bývalé ČSR„,  autori knihy Příběhy Sudet tiež stavili na rozhovory, konkrétne vyspovedali pätnásť ľudí – časť z nich bola vysťahovaná, ostatní ostali. Kto by ešte nemal dosť, môže sa na tému pozrieť spolu so štyrmi autormi, ktorých sa problematika týka priamo (aj keď sa objavili výčitky, že nie všetci sú pamätníci a zaznamenané poznajú vlastne len z počutia), a svoje úvahy prezentovali v spoločnom zborníku Brněnský pochod smrti. 

 

Kto má predsa len radšej románovú formu, môže skúsiť siahnuť napríklad ešte aj po niektorom z týchto titulov: Namydlená šikmá plocha (Rudolf Čechura), Odpusť nám jejich viny (Věra Fojtová), Kathy (Jan Štifter), Útěk (Tatjana Dönhoff, Gabriela Sperl),  S pečetí viny (Jiří Hanibal)…

 

A nezabudnime ani na román, ktorý je (v rámci tejto témy) Slovákom asi najznámejší, a to (najmä) vďaka rovnomennému filmu režiséra Juraja Herza z roku 2010, v ktorom si hlavnú úlohu zahral Karel Roden; Habermannův mlýn. V čase, keď kniha vyšla prvýkrát (2001), bola priata rozporuplne až škandalózne, keďže bola prvou svojho druhu, ktorá odmietla čierno-biele videnie sveta o nevine a vine, a zároveň sa jej podarilo vzbudiť širšiu pozornosť. Azda aj vďaka tomu sa stala otázka kolektívnej (ne)viny Nemcov inšpirujúcou aj pre vyššie zmienené autorky. Oproti rozsiahlym rodovým ságam táto kniha Josefy Urbana zaujme aj tým, že má „len“ 192 strán, a že tuzemci si ju môžu prečítať aj v slovenčine, keďže v roku 2016 sa jej vydania ujalo vydavateľstvo Fragment. Toto slovenské vydania obsahuje navyše aj predslov režiséra Juraja Herza a čitatelia v ňom nájdu aj foto skutočného Habermanna….

 

Snáď táto (neúplná) sumarizácia najvýraznejších titulov k téme „Nemci a my po vojne“ aspoň niekoho inšpiruje, aby do tejto zaujímavej a na Slovensku (globálne) predsa len málo prebádanej tematiky načrel…

 

 

zdroj ilustračnej animácie: giphy 

Najkrajšie detské knihy (nielen) pod stromček

14.12.2017

Najkrajšie detské knižky sú podľa mňa také, ktoré majú čaro a hodnotu, aj keď po nich človek siahne s odstupom rokov. A keď mu veľa – a možno aj viac – povedia, i keď už úplne vyrastie. viac »

Modlitba za Černobyľ

11.12.2017

"Som svedok Černobyľu... Najdôležitejšej udalosti dvadsiateho storočia, a to bez ohľadu na strašné vojny a revolúcie, pre ktoré si budeme toto storočie pamätať. (...) Ja sa na Černobyľ viac »

Agatha Christie sa vracia

03.12.2017

... a spolu s ňou jej najväčšie diela i tajomstvá. Jej slávny Orient expres, v ktorom sa vraždí, opätovne vchádza do kín, tentoraz v réžii Kennethe Branagha (Valkýra, Harry Potter a tajomná viac »

skalica

Únia už chráni aj Skalický rubín

15.12.2017 14:02

Európska komisia schválila žiadosť o zápis vína do registra Chránených označení pôvodu (CHOP) pre slovenský „Skalický Rubín“.

Dom Maríny

Štiavnický Dom Maríny, pútnické miesto lásky

15.12.2017 14:00

Originálne faksimile viac ako stosedemdesiatročného rukopisu básne Marína a ďalšie magické okamihy. Turistom ich ponúkne Dom Maríny v Banskej Štiavnici.

DANKO: Stretnutie s predsedom Matice slovenskej

Danko: Matica by sa mala angažovať aj v zmenách vo vyučovacích procesoch

15.12.2017 13:55

Šéf Matice Gešper zdôraznil, že budúci rok nás čakajú mnohé významné výročia a pri tej príležitosti pripraví viaceré podujatia.

trieda, žiaci

Vyšetrovanie v Austrálii odhalilo zneužívanie tisícok detí

15.12.2017 13:13

Najčastejšie spomínanými vinníkov boli duchovní a učitelia.

marbi

"Áno, kniha nám musí niečo dať. Kniha môže niečo dať i tak, že nám niečo vezme. Berúc naše predsudky, dáva nám kniha niečo, totiž viac jasnosti, viac vedenia, než sme mali predtým. Sú knihy, ktoré nielenže niečo berú, ale zoberú nás tak zle, že nás poničia až k tomu stupňu, kedy si človek myslí, že už nemôže ďalej žiť alebo aspoň ďalej žiť ako doteraz." Becher

Štatistiky blogu

Počet článkov: 113
Celková čítanosť: 123415x
Priemerná čítanosť článkov: 1092x

Autor blogu

Kategórie