Založ si blog

Zaľúbila som sa

Tou vyvolenou je jedno mladé žieňa. Minule som na ňu len tak hľadela a uvedomila som si, že je veľmi krásna. Aj bez mejkapu. Tak trošku ako dieťa, tak trošku ako dievča, tak trošku ako starenka, ktorou raz – hádam – bude. (Mimochodom, chce byť usmievavou babkou s vráskami a šedinami, za ktoré sa nebude hanbiť.) Keď chce, vie byť elegantná, a aj keď nechce, pôsobí nežne (teda aspoň väčšinou). A občas nahnevane, unavene, mrzuto, ale aj vtedy ju chápem a nezabúdam na to, že aj ona má nárok mať zlý deň.

 

Zbožňujem, že na seba v zrkadle robí grimasy. Ráno ma tým aspoň pobaví. Milujem jej štýl obliekania. A to, že za oblečenie nemusí míňať majland. Vlastne jej na dokonalý outfit často stačí pár eúr 🙂 Mám na nej rada milión iných detailov. Spôsob chôdze. To, že vie nadvihovať jedno obočie. A že je to skôr zlaté ako zvodné. Alebo jej nechty, ktoré si už osem rokov vôbec nemaľuje, ale aj tak vyzerajú, ako by mala francúzsku manikúru.

 

Súhlasím však s ňou, že dôležitejšia ako vonkajšia krása je vnútro. Mám rada jej povahu, aj keď sa v nej občas vôbec nevyznám. Občas naozaj neviem predvídať, ako sa zachová, čo spraví. Väčšinou sa však snaží byť slušná. A snaží sa nebyť ironická. A aj keď je, tak sa aspoň snaží nebyť kruto úprimná. Občas ma prekvapí tým, že spraví niečo, čoho sa bála, ale o čom vedela, že musí spraviť, lebo je to správne. Vtedy som na ňu takmer hrdá (ale nie príliš, nech nie je pyšná). Páči sa mi na nej, že je (parafrázujúc Shreka :)) ako cibuľa – má vrstvy, ktoré treba odhaľovať, aby sa človek dostal k podstate (hoci pri tom občas tečú slzy :)). Páči sa mi, že sú ľudia, ktorí ju poznajú celé roky, a aj tak nevedia, kto vlastne je. A páči sa mi, že sú ľudia, pred ktorými môže byť taká, aká je.

 

Viem, čo všetko zažila, koho každého na svojej životnej púti stretla, čím všetkým chcela byť a kým sa stala (stáva?). Poznám jej priateľov, nepriateľov aj celú nekonečnú masu medzi tým. Poznám jej obľúbené miesta, filmy, piesne, knihy, okamihy, farby, jedlá, šaty, veci. Viem o nej priveľa na to, aby som na čokoľvek z toho chcela zabudnúť. Chcem si to pamätať aj vtedy (najmä vtedy) keď to už pre žiadnu inú osobu na svete nebude dôležité a zaujímavé.

 

Milujem jej priateľov. Viem, že si ich vyberala (a v každodennosti preverovala) dôkladne a dlho, niektorých mesiace, iných roky. Sú to väčšinou skvelí ľudia, ktorí aj jej život robia skvelým. Som však rada, že toľkokrát dala (dáva) šancu aj tým, ktorí si to nezaslúžia. Skrátka preto, lebo (aspoň tomu verí) ju potrebujú. A hoci to vôbec nechápem, niekedy dá – niektorým – tých šancí aj niekoľko. Väčšinou sa radšej nechá raniť, ako by mala zraniť ona. A niekedy to skrátka nevyjde a zranenia sú obojstranné (hoc aj neuvedomené). Najlepšie viem, ako sa vtedy cíti. Miliónkrát som ju prosila, aby sa naučila buď lepšie odpúšťať, alebo viac zatvrdiť. Je však svojhlavá a tvrdošijná. Nevadí, aj to k nej patrí.

 

Milujem jej rodinu. Špeciálne niektorých jej členov. Pre špeciálne, osobné dôvody. Ale vlastne aj bez tých dôvodov. Prosto sú skvelí :))

 

V živote stretla pár ľudí, ktorí jej ublížili. Niektorých z nich stretávala často a ubližovali jej pravidelne. Niektorí vedome, iní nechtiac. Poznám jej jazvy. A poznám aj jej rany. Poznám jej zraniteľnosť. Často som zažila ako plače, ako sa trasie od strachu, ako sa chúli do klbka. Často som ju zažila aj nahnevanú, temer agresívnu. Dokonca jej zakázali chodiť na  Wing chun kung fu :)) Poznám jej chyby a niektoré mi lezú na nervy. Niekedy jej len bezmocne dohováram, poprípade nad ňou krútim hlavou. Niekedy (v minulosti) by som ju mala chuť prefackať. Teraz vlastne ani nie. Jej chyby k nej skrátka patria tiež. Parafrázujúc Williama Blaka, bojím sa, že ak by odišli jej diabli, odleteli by aj jej anjeli…

 

Aká vlastne je? Neviem, aj keď občas sa to samej seba pýtam. Asi úplne obyčajná, zameniteľná, ako každý človek. Taký Jozef Mak, aj keď mnohonásobne šťastnejší. A pre pár ľudí (azda) nenahraditeľná. Milujúca a milovaná. Zatiaľ vo veku, keď by (keby náhle umrela) za ňou mnohí plakali. A raz sa (azda) dožije veku, keď už nikoho nezraní svojím odchodom. Možno snáď inšpiruje…

 

Poznám aj nepoznám ju; poznám aj nepoznám ju najlepšie zo všetkých. Prežila som s ňou každú jednu chvíľu jej života. Viem sa s ňou smiať, zabávať, tešiť… Ale aj plakať, nudiť sa, hašteriť… Občas mi veľmi lezie na nervy; väčšinou ju však zbožňujem a som rada, že je. A že ju môžem spoznávať. A keď treba – vylepšovať. Ale nesúdiť ju, tobôž odsúdiť. Už nie.

 

Skrátka som sa do nej zaľúbila.

 

A tou ženou som ja.

 

PS: Toto nemá byť narcistická forma samochvály, ale malá inšpirácia pre tých, ktorí (po)zabudli, že najlepšieho priateľa majú hneď po ruke, či lepšie povedané – v sebe. Všetkým čitateľom Pravdy želám, aby sa (hoci aj každý deň nanovo) dokázali do seba zaľúbiť… Lebo len človek (pozor – klišé, ale veľmi pravdivé), ktorý má rád seba, dokáže mať rád aj iných. Tak sa teda majme radi 😉

 

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt happy black and white giphy

zdroj animácie: giphy.com 

 

 

 

Najkrajšie detské knihy (nielen) pod stromček

14.12.2017

Najkrajšie detské knižky sú podľa mňa také, ktoré majú čaro a hodnotu, aj keď po nich človek siahne s odstupom rokov. A keď mu veľa – a možno aj viac – povedia, i keď už úplne vyrastie. viac »

Modlitba za Černobyľ

11.12.2017

"Som svedok Černobyľu... Najdôležitejšej udalosti dvadsiateho storočia, a to bez ohľadu na strašné vojny a revolúcie, pre ktoré si budeme toto storočie pamätať. (...) Ja sa na Černobyľ viac »

Ako sa mali slovenskí (a českí) Nemci po vojne

07.12.2017

Strata (občianskych) práv, ponižovanie, šikana, konfiškovanie majetku, dobytčie vagóny. Scenár, ktorý poznáme z učebníc dejepisu. Máloktorá však učí, že toto u nás zažívali viaceré viac »

skalica

Únia už chráni aj Skalický rubín

15.12.2017 14:02

Európska komisia schválila žiadosť o zápis vína do registra Chránených označení pôvodu (CHOP) pre slovenský „Skalický Rubín“.

Dom Maríny

Štiavnický Dom Maríny, pútnické miesto lásky

15.12.2017 14:00

Originálne faksimile viac ako stosedemdesiatročného rukopisu básne Marína a ďalšie magické okamihy. Turistom ich ponúkne Dom Maríny v Banskej Štiavnici.

DANKO: Stretnutie s predsedom Matice slovenskej

Danko: Matica by sa mala angažovať aj v zmenách vo vyučovacích procesoch

15.12.2017 13:55

Šéf Matice Gešper zdôraznil, že budúci rok nás čakajú mnohé významné výročia a pri tej príležitosti pripraví viaceré podujatia.

trieda, žiaci

Vyšetrovanie v Austrálii odhalilo zneužívanie tisícok detí

15.12.2017 13:13

Najčastejšie spomínanými vinníkov boli duchovní a učitelia.

marbi

"Áno, kniha nám musí niečo dať. Kniha môže niečo dať i tak, že nám niečo vezme. Berúc naše predsudky, dáva nám kniha niečo, totiž viac jasnosti, viac vedenia, než sme mali predtým. Sú knihy, ktoré nielenže niečo berú, ale zoberú nás tak zle, že nás poničia až k tomu stupňu, kedy si človek myslí, že už nemôže ďalej žiť alebo aspoň ďalej žiť ako doteraz." Becher

Štatistiky blogu

Počet článkov: 113
Celková čítanosť: 123417x
Priemerná čítanosť článkov: 1092x

Autor blogu

Kategórie