Založ si blog

„Eurábia“, boj proti teroristom či „starodievoctvo“: dovolenkové čítanie pre náročnejších

Je to vojna kultúr. (…) Vojna, ktorá chce viac než naše telo zasiahnuť našu dušu. Ráz nášho života, našu životnú filozofiu. Spôsob, akým myslíme, jednáme, milujeme. (…) Ich cieľom nie sú preplnené cintoríny. Nechcú zničiť naše mrakodrapy, šikmú vežu v Pise, Eiffelovu vežu a všetky jej sestry, naše katedrály, Michelangelovho Dávida a podobné skvosty. Ich cieľom sú naše duše, idey, ciele, sny. Chcú si znova podmaniť Západ. A pravou tvárou Západu nie je Amerika, ale Európa.“

Nahnevaná a hrdá talianska novinárka bola jednou z prvých, ktoré ukázali pomyselný prostredník objektívnosti a rozhodli sa pestovať angažovanú žurnalistiku. Strhujúce a vôbec nie politicky korektné dielo o islame a islamistoch pôsobí ako facka pre európskych liberálov a priamy pľuvanec do tváre arabského sveta, ktorý Fallaci zo srdca neznáša a vôbec sa tým netají. Naopak, chrlí na nás svoje argumenty a zážitky, a aj pomocou nich sa snaží západný svet varovať pred hrozbou, že – ak sa nespamätáme – veľmi skoro a veľmi brutálne môže zaniknúť…

Oriana Fallaci: Síla rozumu. Nakladatelství Lidové noviny, 2014

+ netreba obísť ani autorkinu klasiku, ktorá rozvírila konzervatívne akademické a diplomatické kruhy – Hnev a hrdosť 

 

 

 

Sloboda sama osebe však znamená emancipáciu od obmedzení, a to vrátane tých obmedzení, ktoré môžu byť nevyhnutné, ak má civilizácia pretrvať. Ak je sloboda všetko, čo západná civilizácia ponúka, potom je to civilizácia náchylná zničiť samu seba. Navyše sloboda okázalo sa predvádzajúca tvárou v tvár náboženským zákazom je aktom agresie, ktorá volá po odplate zo strany tých, ktorých zbožnosť uráža.

Scurtonova slávna kniha, ktorá zásadným spôsobom zmenila pohľad západnej spoločnosti na islamskú civilizáciu. Dielo tohto filozofa je plné zaujímavých postrehov, názorov a dôkazov; môžete s ním súhlasiť alebo polemizovať, isté však je, že azda žiadneho súčasníka nemôže nechať chladným.

Roger Scruton: Západ a ti druzí. Globalizace a teroristická hrozba. Barrister & Principal, 2016

 

 


 

Čitateľ od románopiscov očakáva práve toto: aby vyložili na stôl svoje vnútornosti.“

Delphine de Vigan napísala román o Delphine de Vigan, ktorý možno je, a možno nie je skutočný. Napínavá hra s čitateľom, ktorá medzi riadkami strhujúceho, a pritom nie akčného príbehu, núti čitateľa klásť si napríklad aj tieto otázky: Kedy a ako začína manipulácia? Čo je v tomto svete skutočné? Aké sú limity slobodnej vôle? Máme právo zriecť sa jej? Je rola obete a agresora zameniteľná, respektíve môžeme byť zároveň jedným aj druhým?

Delphine de Vigan: Podle skutečného příběhu. Odeon, 2016, preklad Alexandra Pflimpflová


 

 

 

Človek nepotrebuje všetko vedieť, musí niečomu aj veriť.

Román s podmanivou atmosférou, pokojne plynúcim dejom, román o jednom mužovi, ktorý má rád kvety, jednu ženu, jedno dieťa, a vydáva sa na cesty, aby to všetko zistil. Príjemné, takmer až oddychové čítanie, ktoré zavonia nielen často opisovanými kvetmi, ale najmä pokojom a „človečinou“.

Audur Ava Ólafsdóttir: Ratolesť. Slovart, 2013, preklad Zuzana Stankovitsová

+ prekladateľka Slovákom spopularizovala aj islandského autora Jóna Kalmana Stefánssona; tiež skvelé a kvalitné čítanie pre všetkých, ktorí hľadajú romány s veľkým „R“


 

 

Je to nespravodlivé. Ale napokon Kristus nikdy nekázal o spravodlivosti. Iba o odpúšťaní a viere.“

Príbeh, ktorý nám rozpovedia traja rozprávači. Nešťastná Mária Lucia, premenovaná na Máriu Lujzu, si musí proti svojej vôli vziať obávaného Napoleona, ktorý si ruku bucľatej arcivojvodkyne nevypýtal z čírej lásky, lež preto, že ju ako potomkyňu slávnej (a mnohodetnej) Márie Terézie považuje za „chodiacu maternicu“ a podľa toho sa k nej aj správa. Paulína Bonaparte, výstredná  krásavica s neobmedzenou mocou, trpí nielen v dôsledku početných pohlavných a psychických chorôb, ale najmä žiarlivosťou na mladú nevestu jej slávneho brata, s ktorým ju spája incest. A napokon Paul Moreau, navonok Paulínin otrok a hračka,  v skutočnosti vplyvný a rozvážny muž, ktorý si uvedomuje, že osud Európy je čiastočne aj v jeho rukách a vo vplyve, ktorý na Bonaparteovcov má…

Michelle Moran : Druhá cisárovná. Vydavateľstvo: Slovart, 2016, preklad Ildikó Drugová

+ z obdobia francúzskych dejín u nás vyšiel autorke aj román Madame Tussaud, ktorý je zároveň biografiou o zakladateľke múzea voskových figurín


 

 

 

Strecha je človeku na to, aby si mohol vybrať, kedy zmoknúť chce a kedy nie. A ani dvere nie sú proti zlodejom. Dvere človek potrebuje na to, aby mal čo otvoriť pred priateľom a návštevníkom, lebo otvárajúce srdce voľným okom nevidieť.“

Hrejivá, láskavá, ľudská, uveriteľná – taká je románová prvotina autora, ktorý by si zaslúžil viac pozornosti a viac ocenení. Jazyk a lá Dušan Dušek a témy a.k.a  najväčší majstri slova u nás, skrátka generačný román par excellence. Príbeh malých ľudí vo veľkých dejinách, príbeh veľkej lásky v malom meste, príbeh jednej rodiny, ktorý by mohol byť emblémovým príbehom mnohých slovenských rodín.

Ján Púček: Uchom ihly. (F. R. & G., 2015)

+ autor má na svojom konte aj podobne kvalitnú zbierku poviedok Okná do polí 


 

 

 

Nájde sa aj manžel, ktorý sa dožaduje účteniek z benzínových púmp, iný, ktorý chce sex o tretej ráno. (…) To by som nikdy netolerovala, myslia si všetky ostatné manželky. Nikdy.“

Ako čo najvernejšie opísať  lásku dvoch ľudí? Zdá sa, že Offillová našla zaujímavý a funkčný spôsob: jednoduché odseky, žiadne kapitoly, žiadne slová navyše. Len fragmenty, ktoré sa postupne spájajú do kontinuálneho príbehu. Žiaden „veľký“ príbeh; „len“ epizódy každodenného života, jeho krásnych, smutných aj banálnych chvíľ, jeho každodennej rutiny aj zázračnosti. Svieže, hrejivé, smutné; banálne i nezabudnuteľné dielko zároveň.

Jenny Offill: Odd. špekulácií. (Inaque.sk, 2016, preklad Aňa Ostrihoňová)


 

 

 

Každý z nás je múzeom, ktoré svoje brány otvára vo chvíli, keď sa narodíme, a pamäť je jeho jedinou kurátorkou. Akoby mohla jediná zamestnankyňa držať krok s celou tou zbierkou? Príde nejaká situácia, posunie sa do minulosti, vyžaduje si označenie, treba ju roztriediť a vložiť do správnej vitríny. Vzhľadom na toľko nekonečnej práce sa niet čo diviť, že tak nešikovne nezvládame prítomnosť. A naša kurátorka pracuje sama potme, nemá informácie, ktoré by naozaj potrebovala na to, aby pochopila, kto sme; človek je neoddeliteľný od kontextu.“

Za koho sa vydať a kedy? Vydať sa vôbec? Naozaj je to naša povinnosť? Niečo, čo by od nás všetci (vrátane nás samých) mali vyžadovať? Musí byť žena, ktorá sa nevydala, automaticky považovaná za čudnú, neatraktívnu, menejcennú? Dôležitá a odvážna kniha o živote slobodných žien, ktoré si svoj status nevydatej ženy vybrali a sú/boli s ním plne stotožnené. Spojenie esejí, biografií a autobiografie, ktoré môže v istých kruhoch vyvolať veľmi búrlivé diskusie.

Kate Bolick: Jej vlastný život. Inaque.sk, 2016, preklad Aňa Ostrihoňová


 

 

 

Učil ma navigovať a poradiť si, keď sa zmýlim: najprv si treba priznať chybu. Je to ťažké, ale nutné a dôležité. Musíte si priznať, že ste urobili chybu, a nie začať prekresľovať mapu, tobôž nie realitu, nedvíhať hory ani nevyrovnávať kopce. A potom sa s pocitom optimistického zlyhania, tak to povedal, treba vrátiť späť k poslednému miestu, ktoré viete identifikovať na mape aj v skutočnosti, a tam začať odznova.

Román, ktorý sa číta takmer sám – najmä vďaka vtipnému a múdremu pohľadu svojej rozprávačky Rúty. Príbeh svojráznej ženy, a najmä príbeh svojráznych mužov v jej živote: dedka, muža, syna. Nezabudnuteľné postavičky, šťavnatý jazyk, odkaz na svet starého zákona (prítomný už v názve) a najmä svojrázna generačná sága, ktorej lajtmotívom sú pomsta a rôzne podoby lásky, vrátane tej nenaplnenej či zraňujúcej.

Meir Shalev: Dve medvedice. Slovart, 2017, preklad Silvia Singer

+ od autora u nás vyšlo už takmer pol tucta titulov; oplatí sa prečítať minimálne Štyri hostiny a Chlapca a holubicu


 

 

 

Človeku, ktorý nezažil nijakú krivdu, sa na Slovensku žije ťažko. Všetci v ňom vidia čudáka a vyvrheľa, ktorý sa vyvyšuje nad ostatných.“

Bard slovenskej postmoderny opäť raz húta nad svetom, literatúrou, príbehmi, pravdou, skutočnosťou… Niečo ako Kurt Vonnegut, akurát na slovenský a umiernenejší spôsob. Lahôdka pre jazykových fajnšmekerov (za pochvalu stoja najmä Vilikovského originálne aktualizácie frazém).

Pavel Vilikovský: Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa. Slovart, 2017

+ za pozornosť stojí celé doterajšie autorovo dielo


 

Pekné čítanie! 😉

 

Najkrajšie detské knihy (nielen) pod stromček

14.12.2017

Najkrajšie detské knižky sú podľa mňa také, ktoré majú čaro a hodnotu, aj keď po nich človek siahne s odstupom rokov. A keď mu veľa – a možno aj viac – povedia, i keď už úplne vyrastie. viac »

Modlitba za Černobyľ

11.12.2017

"Som svedok Černobyľu... Najdôležitejšej udalosti dvadsiateho storočia, a to bez ohľadu na strašné vojny a revolúcie, pre ktoré si budeme toto storočie pamätať. (...) Ja sa na Černobyľ viac »

Ako sa mali slovenskí (a českí) Nemci po vojne

07.12.2017

Strata (občianskych) práv, ponižovanie, šikana, konfiškovanie majetku, dobytčie vagóny. Scenár, ktorý poznáme z učebníc dejepisu. Máloktorá však učí, že toto u nás zažívali viaceré viac »

skalica

Únia už chráni aj Skalický rubín

15.12.2017 14:02

Európska komisia schválila žiadosť o zápis vína do registra Chránených označení pôvodu (CHOP) pre slovenský „Skalický Rubín“.

Dom Maríny

Štiavnický Dom Maríny, pútnické miesto lásky

15.12.2017 14:00

Originálne faksimile viac ako stosedemdesiatročného rukopisu básne Marína a ďalšie magické okamihy. Turistom ich ponúkne Dom Maríny v Banskej Štiavnici.

DANKO: Stretnutie s predsedom Matice slovenskej

Danko: Matica by sa mala angažovať aj v zmenách vo vyučovacích procesoch

15.12.2017 13:55

Šéf Matice Gešper zdôraznil, že budúci rok nás čakajú mnohé významné výročia a pri tej príležitosti pripraví viaceré podujatia.

trieda, žiaci

Vyšetrovanie v Austrálii odhalilo zneužívanie tisícok detí

15.12.2017 13:13

Najčastejšie spomínanými vinníkov boli duchovní a učitelia.

marbi

"Áno, kniha nám musí niečo dať. Kniha môže niečo dať i tak, že nám niečo vezme. Berúc naše predsudky, dáva nám kniha niečo, totiž viac jasnosti, viac vedenia, než sme mali predtým. Sú knihy, ktoré nielenže niečo berú, ale zoberú nás tak zle, že nás poničia až k tomu stupňu, kedy si človek myslí, že už nemôže ďalej žiť alebo aspoň ďalej žiť ako doteraz." Becher

Štatistiky blogu

Počet článkov: 113
Celková čítanosť: 123463x
Priemerná čítanosť článkov: 1093x

Autor blogu

Kategórie