Založ si blog

Konvália: zakázaná láska židovky a katolíckeho kňaza

Život občas vyprodukuje príbehy, ktoré by autorovi nikto neveril. Jedným z nich je aj príbeh Valiky a Rudolfa. Ona bola mladé židovské dievča, ktoré práve prišlo o matku. On bol kňaz a uznávaný spisovateľ; hviezda literárnych aj cirkevných kruhov, a k tomu ešte aj charizmatický a pohľadný muž, čo nedokázala ukryť ani kňazská sutana. Dvaja ľudia, ktorých spája jeden príbeh. Príbeh lásky.

 

Valéria „Vali“ Reiszová a Rudolf Dilong. Ich cesty sa začínajú pretínať v čase, ktorý poriadne vyhrotí ich individuálne osudy. Vo vzduchu už visí židovský kódex, ktorý  nebude brať ohľad na to, že Vali je „najkrajšie dievča v Malackách“; odteraz  je skrátka príslušníčkou menejcennej rasy. On je, naopak, na ľudskom i spoločenskom výslní. Ako kňaz (a navyše známy poet) sa môže ohrievať v žiari klérofašistického štátu, v ktorom sa teší honoru a ktorého oslave venoval aj pár básní. Napriek tomu je všetko inak. Lebo láska (či aspoň vášeň) nehľadí na doby a na statusy. Ak by to tak nebolo, neboli by ani Rómeovia a Júlie. Ale oni sú. Za každých okolností, v každej dobe. Tak sa mohlo stať, že Rudolf s úsmevom dáva jednotky všetkých svojim žiačkam, ktoré sa volajú Valika, a že v brušku mladej slobodnej dievčiny sa zahniezdilo bábätko.  Lebo tam, kde sa rodí láska, sa často (časom) zrodí aj nový život. Krásne časy však definitívne zastierajú tiene. Vali sa (Dilongovou zásluhou) vyhne deportácii, ale nie nebezpečenstvu. Vojna nehľadí na lásku, na nádej, na bábätko v náručí. Všetko sa vyostruje, všetko sa kazí. Príbeh veľkej prvej lásky končí.

 

Časť druhá. Vojna sa skončila, roly vymenili. Z ospevovaného Dilonga je vojnový štváč; vymeniť kabát nemôže (a možno ani nechce), preto vymení vlasť. Emigruje. Valéria ostáva sama. Rozčarovaná, sklamaná. A veľa nej malá Dagmar. Skončila sa láska, no nie život. A na scénu prichádza ktosi nový. Nie tak charizmatický, nie slávny, nie s uhrančivo čiernymi očami a kontaktmi vo všetkých salónoch. Volá sa Jožko a Vali s ním prežije zvyšok života. Muž, ktorý sa úprimne zamiluje do slobodnej mamičky s pošramotenou povesťou, prežije s ňou desaťročia pokojného života, ujme sa jej dcéry, dá jej syna, nič jej nebude vyčítať, bude znášať jej nálady, vrtochy, túžby, nostalgiu – a bude aj tým, ktorý sa o ňu bude starať v posledných chvíľach. TOTO je skutočný príbeh lásky; napriek tomu však v príbehu o Valike a Rudolfovi bude hrať Jozef len sekundárnu úlohu. Mystifikovaný Rudolf sa totiž občas vracia. V listoch, napríklad. V šesťdesiatych rokoch totiž niekdajší milenci obnovia korešpondenciu. A dokonca sa aj stretnú vo Viedni. A píšu si naďalej. Rudolf tak celkom nikdy nezmizne z Valériinho života. Spomienka, tieň, prísľub, prízrak, cyklus nádejí a sklamaní. A je to len jeho meno, ktoré sa ocitne v titule knihy o nej: Konvália. Príbeh zakázanej lásky Rudolfa Dilonga.

 

Príbeh Valiky a Dilonga napísala tá, ktorá vie dosť detailov, no ktorá už má dostatočný odstup. Ich vnučka. Tiež známa, tiež uznávaná autorka Denisa Fulmeková. Vnučka známeho dedka, dcéra  známeho otca (slovenského prekladateľa Jozefa Kota), žena známeho muža (generálny riaditeľ Petitpress Alexej Fulmek) vysvetlila pohnútky k napísaniu tohto pomerne intímneho a z rodinného zákulisia hojne poodhaľujúceho diela vo viacerých rozhovoroch (https://dennikn.sk/665717/denisa-fulmekova-moja-babicka-a-knaz-dilong-sposobili-v-malackach-velike-halo/, http://www.litcentrum.sk/rozhovory/ako-sa-rodil-pribeh-konvalie, https://www.postoj.sk/20274/bez-neho-by-sme-tu-neboli…). Príbeh osudovej lásky dvoch protikladných (povahovo, spoločensky, etnicky) ľudí už predtým „cvične“ napísala v skrátenej podobe pre regionálne noviny. V útlej knihe však ponúka viac než fabuláciu. Otvorene sa stáva jednou z postáv i rozprávačkou, čím sa zároveň priznáva k poznaniu, že neponúka nespochybniteľnú objektivitu, hoci sa o ňu (nepochybne) snaží. Dôkazom môže byť aj spektrum zdrojov, z ktorých čerpá; listy, knihy, memoáre, na ktoré sa odvoláva. Starých rodičov (si) neidealizuje; nemá problém písať či uvažovať ani o ich chybách, nedostatkoch. Pred čitateľmi tak postupne vyvstáva z krátkych fragmentov príbeh dlhej, svojím spôsobom nekonečnej lásky – nie ideálnej, určite však osudnej.

 

Konvália: Príbeh zakázanej lásky Rudlofa Dilonga je cenným obohatením mozaiky o živote tohto jedinečného autora, zároveň je však aj poctivým vkladom do súčasnej slovenskej literatúry. Jedinečný ľudský príbeh môže zaujať aj tých, ktorým sú (literárne) dejiny ukradnuté, záujemcom o život a dielo Rudolfa Dilonga však ponúka jedinečnú perspektívu náhľadu na jeho intímnejšiu životnú stránku. Je zaujímavé čítanie tohto románu doplniť štúdiom Dilongových diel o Valérii a ich spoločnej dcére, na ktoré sa zavše odvoláva aj sama autorka (svojej Vali venoval v ranej fáze zamilovanosti zbierku Konvália, o dcére Dagmar napísal dielko Ruža Dagmar) – Fulmekovej pohľad sa tak obohacuje o pohľad samotného Dilonga a vzniká tak jedinečné a medzigeneračné kontinuum pohľadov.

 

Kniha si od vydania získala nebývalú pozornosť – a to dokonca aj v mienkotvorných médiách. Do istej miery za to určite môžu zvučné, vyššie zmienené mená, samotná atraktívnosť príbehu, pre úplnosť však dodajme, že aj literárne kvality, vďaka ktorým tenký román “zakotvil” aj v tohtoročnej zostave nominantov na najprestížnejšiu literárnu cenu u nás Anasoft Litera. A pre tie isté dôvody určite zakotví aj v knihovníčke mnohých “radových” čitateľov.

 

 love black and white vintage couple indie GIF

zdroj ilustračného obrázku: giphy.com

 

 

Recenzovaná kniha:

Denisa Fulmeková: Konvália. Slovart, 2016

Rozhodujúca dekáda: ako si nepokaziť život hneď v mladosti

16.09.2017

Máte medzi dvadsiatkou a tridsiatkou? Alebo poznáte niekoho z tejto vekovej kategórie, na kom vám záleží? V tom prípade sú nasledujúce riadky pre vás. Asi každá generácia má isté mýty viac »

Klub bitkárov – kult sa vrátil

15.09.2017

Prvé a druhé pravidlo Klubu bitkárov: o klube bitkárov sa nehovorí. Neexistuje však pravidlo, že o Klube bitkárov sa nemôže písať :) Slávny debut Chucka Palahniuka mnohí poznajú skôr ako viac »

Barbora, Boch & Katarzia: ako sa stať dobrým človekom?

12.09.2017

... dodajme; "ako sa stať dobrým človekom, keď sa narodíš do sveta, kde boch, deti aj štetky rozprávajú rovnakým jazykom?" Barbora je prekladateľka, editorka a autorka ženských románov, viac »

oľano, remišová, heger, vašečka

OĽaNO žiada vytvorenie úradu, ktorý dohliadne na etiku politikov

20.09.2017 12:49

Hnutie OĽaNO vyzýva vládu, aby zaviedla prax, ktorá sa uplatňuje v mnohých krajinách sveta, teda aby vytvorila Úrad pre etiku.

trolej

Na Prievozskej v Bratislave spadol na cestu strom, doprava kolabuje

20.09.2017 12:32

V úseku Prievozská, Miletičova, Mlynské nivy, Svätoplukova a Košická nepremávajú trolejbusy.

de Maiziére

Zasiahne Rusko do predvolebnej kampane v Nemecku? Úrady zatiaľ o ničom nevedia

20.09.2017 12:23

Nemecký minister vnútra Thomas de Maiziére nevylúčil, že Moskva sa do volieb ešte pokúsi zasiahnuť.

útok LOndýn 2017

Polícia zatkla v rámci vyšetrovania útoku v londýnskom metre ďalších dvoch ľudí

20.09.2017 12:04

Mužov vo veku 48 a 30 rokov zadržala britská polícia v stredu ráno, podobne ako tretieho podozrivého v utorok, v meste Newport v južnom Walese.

marbi

"Áno, kniha nám musí niečo dať. Kniha môže niečo dať i tak, že nám niečo vezme. Berúc naše predsudky, dáva nám kniha niečo, totiž viac jasnosti, viac vedenia, než sme mali predtým. Sú knihy, ktoré nielenže niečo berú, ale zoberú nás tak zle, že nás poničia až k tomu stupňu, kedy si človek myslí, že už nemôže ďalej žiť alebo aspoň ďalej žiť ako doteraz." Becher

Štatistiky blogu

Počet článkov: 104
Celková čítanosť: 111099x
Priemerná čítanosť článkov: 1068x

Autor blogu

Kategórie