Založ si blog

Keď sú najbližší ako klbko vreteníc

Je starý. Čaká už len na smrť. Všetko je už za ním. A na to „všetko“ nerád spomína. Žije so ženou, s ktorou sa nemajú radi, a s deťmi, ktoré sa tvária, že ho majú radi, aby im toho zanechal čo najviac. Naoko sú milí, ale „istý druh miloty prezrádza vždy zákernosť.“ Všetci tí, čo mu ostali – ktorým on ostal na krku – ho desia, hoci sú jeho rodina.

 

Príbeh nešťastného starca, príbeh nešťastného človeka.

 

Najslávnejší a zároveň najotrasnejší román“ – takto je v rámci tvorby klasika francúzskej literatúry Mauriaca Francoisa charakterizovaný príbeh Klbko vreteníc, ktorý veľmi realisticky rozpráva o tom, aké komplikované a neúprimné môžu byť medziľudské vzťahy. Príbeh Louisa, ktorý dožíva život,  ktorý nechcel žiť. Nikto ho úprimne nemá rád, nikomu nevie veriť. O svoj pesimistický – a blízkymi nevyžiadaný – pohľad na svet (napríklad aj na ten svoj) sa rozhodne podeliť aspoň v dlhom liste, príbehu. Píše ho manželke, zanechať jej ho chce ako dedičstvo. Chcel by jej v ňom vysvetliť kto je, kto bol, chce sa aspoň v písmenách vyžalovať, vyrozprávať, s vedomím, že „písať znamená oddávať sa“.

 

Isa, jeho osudová žena. Jeho osud. Hoci len chvíľu.

 

Moja mladosť bola len pomalou samovraždou,“ spomína osemdesiatšesť ročný starec, ktorý podľa vlastných slov (spomienok) zažil najkrajšie chvíle života práve vtedy, keď sa zaľúbil. Keď po Ise túžil, keď jej veril, keď mal pocit, že boli stvorení pre seba. Avšak: „Aké je to čudné, že v takomto období, keď začíname žiť a keď sa nám dostane trochu šťastia, nijaký hlas nás neupozorní: Čo akého vysokého veku sa dožiješ, okrem týchto niekoľkých hodín nepoznáš už na svete nijakú radosť.“

 

Ako náhle sa zrútia Louisove ilúzie o Ise, rútia sa aj jeho ilúzie o svete. O dobre, o láske, o radosti. Nešťastný mladík, ktorý zažil trochu šťastia, sa stáva nešťastným, zatrpknutým až krutým mužom, ktorý všetko svoje úsilie a vášeň investuje do obchodu. Stáva sa vplyvným, bohatým a dôležitým mužom; presne takým, akým ho všetci chceli. Popritom naďalej zastáva rolu manžela, otca aj rodinného mecenáša. Žiadna z nich mu však neprináša radosť. S Isou sa od seba stále viac vzďaľujú, hoci formálne sú si blízki. S deťmi si nerozumie – oni viac ako otca ľúbia jeho majetok a vplyv. A ani on nedokáže úprimne ľúbiť podlízavé a matkou ovplyvňované deti. Pri ich opisoch je až neotcovsky striktný, prísny, výsmešný.

 

O (svojom) živote ani jeho hlavných postavách nemá ilúzie – kým však mal zdravie a svoje obchody, dalo sa to zniesť. To až teraz, keď chorľavie a pomaly umiera, keď pred konfrontáciou so svojimi zlyhaniami nie je kam ujsť, si musí priznať, že „ľudia si zväčša nevyberajú jeden druhého, sú ako stromy stojace veľa seba, a ako rastú, ich vetvy sa vzájomne prepletajú“. On však bol ten, ktorý stále ťal do živého. Ten, okolo ktorého sú stromy prehnité. A aj on sám je spráchnivený.

 

Preto Klbko vreteníc. Lebo také je okolo neho. A najmä – v ňom.

 

Jed, sklamanie, frustrácia, zatrpknutosť, cynickosť – nič z toho nie je Louisovi cudzie. V krutom srdci však cítime najmä zlomené srdce. Ten, ktorý sa javí zlý, sám zažil veľa zla – a teraz má poslednú šancu sa so sebou aj s inými vyrovnať.

 

Podarí sa mu to?

 

Mauriac François patrí k najznámejším francúzskym autorom (nielen) dvadsiateho storočia. Za svoje dielo zinkasoval viacero ocenení, vrátane Nobelovej ceny. Svet bohatších – no frustrovaných – dôverne poznal; sám sa narodil do obchodníckej rodiny, a po otcovej skorej a náhlej smrti sa ako obľúbený syn stal správcom majetku aj firmy. Aj jeho nechuť k náboženskému pokrytectvu pramenila v osobnej skúsenosti – a François svojimi postojmi nešetril ani v bohatom literárnom diele. Aj román Klbko vreteníc, ktorý patrí medzi jeho najznámejšie, odrážalo veľa z autorových postojov k svetu, kde lásku a úprimnosť vytláča kalkul a faloš, a kde sa úprimne nedokážu mať radi ani tí najbližší. Román o hodnote vzťahov a (ne)hodnote peňazí (tie by mali byť len prostriedkom, nie cieľom pri hľadaní šťastia a zmyslu života) vyšiel prvý raz už v roku 1932, no nestratil nič na svojej aktuálnosti. Práve naopak. Aj dnes pôsobí obdobne sugestívne a má potenciál osloviť (a zasiahnuť) rozmanitých čitateľov.

 

A hoci zavše prídu „okolnosti, keď musíme vedieť šliapať po vlastnom srdci,“ aj táto kniha nám pripomína, že hodnoty sú predsa len viac ako hodnosti, a že najdôležitejšie nie je to, čo môžu mať len vyvolení, ale to, čo môžeme mať všetci. Radosť. Lásku. Pokoj. Pekné spomienky.

 

To však predsa vieme.

 

Veríme však tomu?

 

Po dočítaní Klbka vreteníc a podobných kníh je zrejme odpoveď jasnejšia…

 

https://media.giphy.com/media/AU5hT9GKItvig/giphy.gif

zdroj animácie: giphy. com

 

Recenzovaná kniha

Slovenský jazyk:

Mauriac François: Klbko vreteníc. 1967, Vydavateľstvo politickej literatúry (SR)

(alebo 1943, Spolok sv. Vojtecha)

Český jazyk:

Mauriac François: Klubko zmijí. 1936, Jan Laichter

(alebo 1963, SNKLU – Státní nakladatelství krásné literatury a umění)

Rozhodujúca dekáda: ako si nepokaziť život hneď v mladosti

16.09.2017

Máte medzi dvadsiatkou a tridsiatkou? Alebo poznáte niekoho z tejto vekovej kategórie, na kom vám záleží? V tom prípade sú nasledujúce riadky pre vás. Asi každá generácia má isté mýty viac »

Klub bitkárov – kult sa vrátil

15.09.2017

Prvé a druhé pravidlo Klubu bitkárov: o klube bitkárov sa nehovorí. Neexistuje však pravidlo, že o Klube bitkárov sa nemôže písať :) Slávny debut Chucka Palahniuka mnohí poznajú skôr ako viac »

Barbora, Boch & Katarzia: ako sa stať dobrým človekom?

12.09.2017

... dodajme; "ako sa stať dobrým človekom, keď sa narodíš do sveta, kde boch, deti aj štetky rozprávajú rovnakým jazykom?" Barbora je prekladateľka, editorka a autorka ženských románov, viac »

Ukrajina

Keď sa v ukrajinskej politike láme jazyk

20.09.2017 13:00

Po pripojení Krymu k Rusku vyvoláva najnovšie obavy Kyjeva nielen situácia na východnej hranici, ale už aj presne na opačnej strane – v Zakarpatskej oblasti.

reznik, rtvs, jaroslav rezník,

Personálne zmeny chce Rezník v RTVS uzavrieť do konca októbra

20.09.2017 12:54

Medzi investičné plány by Jaroslav Rezník rád zaradil aj postupnú obnovu areálu verejnoprávnej televízie v bratislavskej Mlynskej doline.

oľano, remišová, heger, vašečka

OĽaNO žiada vytvorenie úradu, ktorý dohliadne na etiku politikov

20.09.2017 12:49

Hnutie OĽaNO vyzýva vládu, aby zaviedla prax, ktorá sa uplatňuje v mnohých krajinách sveta, teda aby vytvorila Úrad pre etiku.

trolej

Na Prievozskej v Bratislave spadol na cestu strom, doprava kolabuje

20.09.2017 12:32

V úseku Prievozská, Miletičova, Mlynské nivy, Svätoplukova a Košická nepremávajú trolejbusy.

marbi

"Áno, kniha nám musí niečo dať. Kniha môže niečo dať i tak, že nám niečo vezme. Berúc naše predsudky, dáva nám kniha niečo, totiž viac jasnosti, viac vedenia, než sme mali predtým. Sú knihy, ktoré nielenže niečo berú, ale zoberú nás tak zle, že nás poničia až k tomu stupňu, kedy si človek myslí, že už nemôže ďalej žiť alebo aspoň ďalej žiť ako doteraz." Becher

Štatistiky blogu

Počet článkov: 104
Celková čítanosť: 111103x
Priemerná čítanosť článkov: 1068x

Autor blogu

Kategórie