Založ si blog

Keď sú najbližší ako klbko vreteníc

Je starý. Čaká už len na smrť. Všetko je už za ním. A na to „všetko“ nerád spomína. Žije so ženou, s ktorou sa nemajú radi, a s deťmi, ktoré sa tvária, že ho majú radi, aby im toho zanechal čo najviac. Naoko sú milí, ale „istý druh miloty prezrádza vždy zákernosť.“ Všetci tí, čo mu ostali – ktorým on ostal na krku – ho desia, hoci sú jeho rodina.

 

Príbeh nešťastného starca, príbeh nešťastného človeka.

 

Najslávnejší a zároveň najotrasnejší román“ – takto je v rámci tvorby klasika francúzskej literatúry Mauriaca Francoisa charakterizovaný príbeh Klbko vreteníc, ktorý veľmi realisticky rozpráva o tom, aké komplikované a neúprimné môžu byť medziľudské vzťahy. Príbeh Louisa, ktorý dožíva život,  ktorý nechcel žiť. Nikto ho úprimne nemá rád, nikomu nevie veriť. O svoj pesimistický – a blízkymi nevyžiadaný – pohľad na svet (napríklad aj na ten svoj) sa rozhodne podeliť aspoň v dlhom liste, príbehu. Píše ho manželke, zanechať jej ho chce ako dedičstvo. Chcel by jej v ňom vysvetliť kto je, kto bol, chce sa aspoň v písmenách vyžalovať, vyrozprávať, s vedomím, že „písať znamená oddávať sa“.

 

Isa, jeho osudová žena. Jeho osud. Hoci len chvíľu.

 

Moja mladosť bola len pomalou samovraždou,“ spomína osemdesiatšesť ročný starec, ktorý podľa vlastných slov (spomienok) zažil najkrajšie chvíle života práve vtedy, keď sa zaľúbil. Keď po Ise túžil, keď jej veril, keď mal pocit, že boli stvorení pre seba. Avšak: „Aké je to čudné, že v takomto období, keď začíname žiť a keď sa nám dostane trochu šťastia, nijaký hlas nás neupozorní: Čo akého vysokého veku sa dožiješ, okrem týchto niekoľkých hodín nepoznáš už na svete nijakú radosť.“

 

Ako náhle sa zrútia Louisove ilúzie o Ise, rútia sa aj jeho ilúzie o svete. O dobre, o láske, o radosti. Nešťastný mladík, ktorý zažil trochu šťastia, sa stáva nešťastným, zatrpknutým až krutým mužom, ktorý všetko svoje úsilie a vášeň investuje do obchodu. Stáva sa vplyvným, bohatým a dôležitým mužom; presne takým, akým ho všetci chceli. Popritom naďalej zastáva rolu manžela, otca aj rodinného mecenáša. Žiadna z nich mu však neprináša radosť. S Isou sa od seba stále viac vzďaľujú, hoci formálne sú si blízki. S deťmi si nerozumie – oni viac ako otca ľúbia jeho majetok a vplyv. A ani on nedokáže úprimne ľúbiť podlízavé a matkou ovplyvňované deti. Pri ich opisoch je až neotcovsky striktný, prísny, výsmešný.

 

O (svojom) živote ani jeho hlavných postavách nemá ilúzie – kým však mal zdravie a svoje obchody, dalo sa to zniesť. To až teraz, keď chorľavie a pomaly umiera, keď pred konfrontáciou so svojimi zlyhaniami nie je kam ujsť, si musí priznať, že „ľudia si zväčša nevyberajú jeden druhého, sú ako stromy stojace veľa seba, a ako rastú, ich vetvy sa vzájomne prepletajú“. On však bol ten, ktorý stále ťal do živého. Ten, okolo ktorého sú stromy prehnité. A aj on sám je spráchnivený.

 

Preto Klbko vreteníc. Lebo také je okolo neho. A najmä – v ňom.

 

Jed, sklamanie, frustrácia, zatrpknutosť, cynickosť – nič z toho nie je Louisovi cudzie. V krutom srdci však cítime najmä zlomené srdce. Ten, ktorý sa javí zlý, sám zažil veľa zla – a teraz má poslednú šancu sa so sebou aj s inými vyrovnať.

 

Podarí sa mu to?

 

Mauriac François patrí k najznámejším francúzskym autorom (nielen) dvadsiateho storočia. Za svoje dielo zinkasoval viacero ocenení, vrátane Nobelovej ceny. Svet bohatších – no frustrovaných – dôverne poznal; sám sa narodil do obchodníckej rodiny, a po otcovej skorej a náhlej smrti sa ako obľúbený syn stal správcom majetku aj firmy. Aj jeho nechuť k náboženskému pokrytectvu pramenila v osobnej skúsenosti – a François svojimi postojmi nešetril ani v bohatom literárnom diele. Aj román Klbko vreteníc, ktorý patrí medzi jeho najznámejšie, odrážalo veľa z autorových postojov k svetu, kde lásku a úprimnosť vytláča kalkul a faloš, a kde sa úprimne nedokážu mať radi ani tí najbližší. Román o hodnote vzťahov a (ne)hodnote peňazí (tie by mali byť len prostriedkom, nie cieľom pri hľadaní šťastia a zmyslu života) vyšiel prvý raz už v roku 1932, no nestratil nič na svojej aktuálnosti. Práve naopak. Aj dnes pôsobí obdobne sugestívne a má potenciál osloviť (a zasiahnuť) rozmanitých čitateľov.

 

A hoci zavše prídu „okolnosti, keď musíme vedieť šliapať po vlastnom srdci,“ aj táto kniha nám pripomína, že hodnoty sú predsa len viac ako hodnosti, a že najdôležitejšie nie je to, čo môžu mať len vyvolení, ale to, čo môžeme mať všetci. Radosť. Lásku. Pokoj. Pekné spomienky.

 

To však predsa vieme.

 

Veríme však tomu?

 

Po dočítaní Klbka vreteníc a podobných kníh je zrejme odpoveď jasnejšia…

 

https://media.giphy.com/media/AU5hT9GKItvig/giphy.gif

zdroj animácie: giphy. com

 

Recenzovaná kniha

Slovenský jazyk:

Mauriac François: Klbko vreteníc. 1967, Vydavateľstvo politickej literatúry (SR)

(alebo 1943, Spolok sv. Vojtecha)

Český jazyk:

Mauriac François: Klubko zmijí. 1936, Jan Laichter

(alebo 1963, SNKLU – Státní nakladatelství krásné literatury a umění)

“Eurábia”, boj proti teroristom či “starodievoctvo”: dovolenkové čítanie pre náročnejších

18.07.2017

„Je to vojna kultúr. (...) Vojna, ktorá chce viac než naše telo zasiahnuť našu dušu. Ráz nášho života, našu životnú filozofiu. Spôsob, akým myslíme, jednáme, milujeme. (...) Ich cieľom viac »

Domček: ako žijú súčasní mladí katolíci?

17.07.2017

Myslela som si, že do Domčeka chodia bigotní fanatici, ktorí nemajú iné možnosti sociálneho vyžitia. Druhý predsudok: nechodia tam hľadať Boha, ale (životného) partnera. Verdikt? Do Domčeka viac »

Láska bez hraníc: ako si muž bez končatín našiel manželku

16.07.2017

Narodil sa bez nôh a rúk, kvôli čomu si už v detstve uvedomil tri veci: nikdy sa o seba nebude môcť sám postarať, nikdy si nenájde prácu, nikdy si nenájde lásku. Dlho preto trpel zúfalstvom viac »

Nemecko, Sigmar Gabriel, vicekancelár

Berlín, ktorý je v spore s Ankarou, uisťoval tureckú menšinu o podpore

22.07.2017 17:57

Sigmar Gabriel sa obrátil na Turkov žijúcich v Nemecku, aby ich ubezpečil, že s aktuálnym sporom medzi Berlínom a Ankarou nemajú nič spoločné a nijako ich neohrozuje.

Viktor Orbán

Orbán: Integrácia zlyhá. Moslimovia sa považujú za silnejších, než sú kresťania

22.07.2017 14:11

Podpora migrácie nie je odpoveďou na ekonomické problémy, povedal maďarský konzervatívny premiér Viktor Orbán.

Viktor Orbán, prejav

Inkvizícia EÚ namierená proti Poľsku nikdy nemôže uspieť, tvrdí Orbán

22.07.2017 13:35

Maďarsko použije všetky právne prostriedky, aby v Európskej únii preukázalo solidaritu s Poľskom. Povedal to maďarský premiér Viktor Orbán.

grecko, protest, demonstracia

Zadlžení Gréci sú z najhoršieho vonku

22.07.2017 13:00

Grécku ešte vlani hrozil odchod z eurozóny, no teraz sa podľa mnohých makroekonomických ukazovateľov pomaly dostáva z najhoršieho.

marbi

"Áno, kniha nám musí niečo dať. Kniha môže niečo dať i tak, že nám niečo vezme. Berúc naše predsudky, dáva nám kniha niečo, totiž viac jasnosti, viac vedenia, než sme mali predtým. Sú knihy, ktoré nielenže niečo berú, ale zoberú nás tak zle, že nás poničia až k tomu stupňu, kedy si človek myslí, že už nemôže ďalej žiť alebo aspoň ďalej žiť ako doteraz." Becher

Štatistiky blogu

Počet článkov: 92
Celková čítanosť: 98204x
Priemerná čítanosť článkov: 1067x

Autor blogu

Kategórie