Založ si blog

Neznesiteľná ľahkosť bytia

Väčšina z nás si pomerne ľahko zodpovie na Hamletovu slávnu otázku “byť či nebyť”. To však nestačí. Prídu totiž ďalšie otázky. Ako byť? S kým byť? Kým byť?

 

A potom – možno – príde rozčarovanie/zistenie, že „človek nikdy nemôže vedieť, čo má chcieť, pretože žije len jeden život a nemôže ho nijak porovnávať so svojimi predošlými životmi ani ho opraviť v nasledujúcich životoch. (…) Neexistuje žiadna možnosť overiť si, ktoré rozhodnutie je lepšie, pretože neexistuje žiadne porovnanie. Človek žije všetko hneď na prvýkrát a bez prípravy. Akoby herec hral predstavenie bez akejkoľvek skúšky.”

 

Hercami prežívajúcimi svoju premiéru a derniéru zároveň sú i hrdinovia najslávnejšieho diela Milana Kunderu. Dvaja muži, dve ženy, jeden pes. V podstate toľko postáv stačilo autorovi na to, aby stvoril jedno z najvýznamnejších diel dvadsiateho storočia. Neznesiteľná ľahkosť bytia je románom, ku ktorému sa v rovnakej miere hodia prívlastky filozofický, psychologický, ľúbostný. Je – ako všetky veľké diela – o láske a smrti; je však aj o ľudskej duši, ľudskej mysli, ľudskej náture, neľudskosti. To, že autor (niektoré) svoje postavy necháva z Československa šesťdesiatych rokov emigrovať do Paríža, možno nie je až také podstatné. Svet, ktorý vytvoril, je totiž tak univerzálny, že by mohol existovať hocikedy a hocikde. Akurát že sa odohráva v konkrétnom “tu” a “teraz” a odohráva sa tak, že postavy sa občas musia pýtať “prečo”. A snažiť sa hľadať svoje odpovede.

 

Aj Tomáša – toho, s ktorým sa autor azda najviac stotožnil a ktorého životnú optiku nám bude najviac približovať – stretávame v okamihu, keď sa rozhoduje. A uvažuje. A napokon sa rozhodne. Hoci je to práve on, kto vie, že „človek, pretože žije len jeden život, nemá žiadnu možnosť overiť hypotézu pokusom, a nikdy sa preto nedozvie, či mal alebo nemal poslúchnuť svoj cit“.

 

Tomáš mu povedal “áno”. Povedal “áno” Tereze. Nie nejaké záväzné – len také to vnútorné, ktorým sa niekto k niekomu pripúta sám v sebe, aj bez formalít. Hoci Tomáš vie, že Tereza nie je tá pravá. Je “len” ako malý Mojžiš, ktorý k nemu – bezbranný, nevinný – priplával na rieke života. Tomáš symbolický košík s Terezou našiel a vytiahol ju na breh. A to by mohlo byť všetko. Mohol by byť s ňou a popritom čakať na tú pravú; na tú, ktorá by bola chýbajúcou polovicou jeho duše. Zatiaľ nevie, či ju stretne. Tuší však, že aj keby ju stretol, nebude môcť potom len tak nechať “nepravú” Terezu – dieťatko, ktoré k nemu priplávalo a ktoré zachránil. A pretože “láska sa môže narodiť z jedinej metafory“, Tomáš a Tereza k sebe začínajú patriť napriek tomu, že to, čo ich spojilo, boli len náhody. Ale: „Iba náhoda sa nám môže javiť ako posolstvo. To, čo sa deje nutne, čo je očakávané, čo sa opakuje každý deň, je nemé. Len náhoda sa k nám prihovára.

Ako však dešifrovať reč náhod?

 

Prečo veriť, že práve oni sú osudom?

 

Tereza má v mnohých veciach jasnejšie ako Tomáš. Nemá však veľmi jasno v Tomášovi. A možno ani v sebe. Často má desivé sny. Často má strach. Tereza je produktom nelásky, ktorú zažila ako dieťa. Je produktom veľkých, ničivých, krutých gest, ktoré ju zdeformovali skôr, ako stihla dospieť a naučiť sa brániť. To všetko, čo jej ubližovalo, „ostalo v Tereze, stalo sa Terezou“. Tomáš by mohol byť jej záchrancom a ochrancom, Tomáš je však Tomáš. Nevie ju ľúbiť tak, akoby to potrebovala, a ona ho nevie prijať takého, aký je.

 

A tak si Tomáš a Tereza „vytvorili jeden pre druhého peklo, aj keď sa majú radi. To, že sa majú radi, je dôkazom, že chyba nie je v nich samých, v ich jednaní alebo v ich nestálom cite, ale v tom, že sa k sebe nehodia, že on je silný a ona je slabá.“ Až si raz tá slabá uvedomí, že „práve ten slabý musí vedieť byť silný a odísť, keď ten silný je príliš slabý, aby dokázal slabému ublížiť.“

 

Rozchody, odchody. Od seba, aj zo seba. Emigrácia z krajiny, emigrácia vo vlastnom vnútri, i emigrácia vzťahová, v náručí iných. Ale nie v srdciach. Aj o tom je Kunderov román. Ale ešte aj o všeličom inom.

 

Napríklad o gýči. A o hovne. Lebo Kunderov román nie je gýč. A gýč je podľa Kunderu popieranie hovna.

 

Gýč je to, čomu sa vyhýba autor v tvorbe, a čomu sa chcú vyhnúť jeho postavy v živote. Preto (sa) hľadajú, preto (sa) strácajú. Nestačia im predžuté pravdy. Nestačia im diktáty a režimy. Ich životy (aj mysle a niekedy aj srdcia) sú plné bremien. A je otázne, či stojí za to sa ich zbaviť.

 

Najťažšie bremeno nás drví, klesáme pod ním, tisne nás k zemi. Ale v milostnej poézii všetkých vekov žena túži byť zaťažená bremenom mužovho tela. Najťažšie bremeno je teda zároveň obrazom najintenzívnejšieho naplnenia života. Čím je bremeno ťažšie, tým je náš život bližšie k zemi, tým je skutočnejší a pravdivejší. Naproti tomu absolútna neprítomnosť bremena spôsobuje, že sa človek stáva ľahší ako vzduch, vzlieta do výšky, vzďaľuje sa zemi, pozemskému bytiu, stáva sa len na pol skutočný a jeho pohyby sú rovnako slobodné ako bezvýznamné. Čo si teda máme zvoliť? Ťažobu, alebo ľahkosť?

 

Tu niekde sa začína črtať problém neznesiteľnej ľahkosti bytia. Problém tak vážny a kľúčový, že sám o sebe je moderným variantom „byť či nebyť“, že sám o sebe môže niekoho postrkovať k vlastnej odpovedi. Pôvodne však autorove dielo nebolo pomenované Neznesiteľná ľahkosť bytia. Kým sa dostalo k čitateľom, autor ho volal Planéta osamelosti.

 

Planéta osamelosti je iná ako planéta B612. Dôverne ju poznajú nielen Tomáš a Tereza, ale aj Tomášova múza Sabina („priateľka s výhodami“, akoby sa povedalo dnes) či Sabinin milenec Franz. Všetci z nej unikajú inak a pre iné dôvody. Jedine Karenin ju nikdy nenavštívil.

 

Karenin je pes. Je najšťastnejšou a najnevinnejšou postavou tohto románu. Vie sa najviac tešiť a vie najúprimnejšie ľúbiť. A v jeho osude sa ukrýva posledná veľká odpoveď, ktorú majú Tomáš a Tereza dostať. A kým sa tak stane, môže Tereza uvažovať napríklad aj takto:

 

Láska, ktorá ju spája s Kareninom, je lepšia než tá, ktorá existuje medzi ňou a Tomášom. Lepšia, nie väčšia. (…) Tá láska je nezištná: Tereza od Karenina nič nechce, ani lásku od neho nežiada. Nikdy si nekládla otázky, ktoré mučia ľudské dvojice: miluje ma? miloval niekoho viac než mňa? miluje on viac, ako ja milujem jeho? Možno, že všetky tieto otázky, ktoré sa pýtajú po láske, ktoré ju merajú, skúmajú, vyšetrujú, vyslýchajú, ju tiež v zárodku ničia. Možno, že nevieme milovať práve preto, že túžime byť milovaní, to jest, že chceme niečo (lásku) od druhého, namiesto toho, aby sme k nemu postupovali bez požiadaviek a chceli len jeho prítomnosť.“

 

Neznesiteľná ľahkosť bytia je kniha plná otázok. A odpovedí. Núti uvažovať, spochybňovať, polemizovať, súhlasiť. Niekedy aj všetko naraz. Nie je ani tak dôležité, čo sa v románe stane, ako skôr prečo sa to deje, ako sa na to možno pozrieť, ako o tom uvažovať. Neznesiteľná ľahkosť bytia je aj nie je ťažká kniha. Pri jej čítaní je čitateľovi občas neznesiteľne ľahko, občas znesiteľne ťažko.

 

Sú knihy, ktoré môžete pokojne odignorovať.

 

Táto by to však nemala byť.

 

https://media.giphy.com/media/dje3SgaWWvmbm/giphy.gif

zdroj animácie: giphy. com

Recenzovaná kniha: Milan Kundera: Neznesitelná lehkost bytí. Atlantis, 2015. ČR

Kniha sa dá zohnať aj vo viacerých starších vydaniach.

Rozhodujúca dekáda: ako si nepokaziť život hneď v mladosti

16.09.2017

Máte medzi dvadsiatkou a tridsiatkou? Alebo poznáte niekoho z tejto vekovej kategórie, na kom vám záleží? V tom prípade sú nasledujúce riadky pre vás. Asi každá generácia má isté mýty viac »

Klub bitkárov – kult sa vrátil

15.09.2017

Prvé a druhé pravidlo Klubu bitkárov: o klube bitkárov sa nehovorí. Neexistuje však pravidlo, že o Klube bitkárov sa nemôže písať :) Slávny debut Chucka Palahniuka mnohí poznajú skôr ako viac »

Barbora, Boch & Katarzia: ako sa stať dobrým človekom?

12.09.2017

... dodajme; "ako sa stať dobrým človekom, keď sa narodíš do sveta, kde boch, deti aj štetky rozprávajú rovnakým jazykom?" Barbora je prekladateľka, editorka a autorka ženských románov, viac »

Ukrajina

Keď sa v ukrajinskej politike láme jazyk

20.09.2017 13:00

Po pripojení Krymu k Rusku vyvoláva najnovšie obavy Kyjeva nielen situácia na východnej hranici, ale už aj presne na opačnej strane – v Zakarpatskej oblasti.

reznik, rtvs, jaroslav rezník,

Personálne zmeny chce Rezník v RTVS uzavrieť do konca októbra

20.09.2017 12:54

Medzi investičné plány by Jaroslav Rezník rád zaradil aj postupnú obnovu areálu verejnoprávnej televízie v bratislavskej Mlynskej doline.

oľano, remišová, heger, vašečka

OĽaNO žiada vytvorenie úradu, ktorý dohliadne na etiku politikov

20.09.2017 12:49

Hnutie OĽaNO vyzýva vládu, aby zaviedla prax, ktorá sa uplatňuje v mnohých krajinách sveta, teda aby vytvorila Úrad pre etiku.

trolej

Na Prievozskej v Bratislave spadol na cestu strom, doprava kolabuje

20.09.2017 12:32

V úseku Prievozská, Miletičova, Mlynské nivy, Svätoplukova a Košická nepremávajú trolejbusy.

marbi

"Áno, kniha nám musí niečo dať. Kniha môže niečo dať i tak, že nám niečo vezme. Berúc naše predsudky, dáva nám kniha niečo, totiž viac jasnosti, viac vedenia, než sme mali predtým. Sú knihy, ktoré nielenže niečo berú, ale zoberú nás tak zle, že nás poničia až k tomu stupňu, kedy si človek myslí, že už nemôže ďalej žiť alebo aspoň ďalej žiť ako doteraz." Becher

Štatistiky blogu

Počet článkov: 104
Celková čítanosť: 111112x
Priemerná čítanosť článkov: 1068x

Autor blogu

Kategórie