Založ si blog

Odpovede takmer na všetko. Tento pán ich hľadal – a našiel

Mal som len 20 rokov, keď som sa v roku 1994, počas jazykového kurzu v Salzburgu, zoznámil s mladou Američankou. Po skončení kurzu ma pozvala k sebe domov do Severnej Karolíny. Aj keď náš vzťah bol len čisto priateľský, jej rodičia mi poskytli zázemie a navrhli mi, aby som ďalej študoval v Amerike. Ponúkli mi, že ak ma prijmú na vysokú školu, zaplatia mi ju. Zázrak? Nie, skutočnosť.“

 

Takto sa začal príbeh Martina Podolana či skôr príbeh jeho knihy, o ktorý sa rozhodol podeliť s čitateľmi v úvode k nej. Práve v knižnici dotyčnej rodiny a v „monumentálnych univerzitných knižniciach v Amerike“ mal totiž mladík možnosť „rozprávať sa s úplne celým svetom„. Postupne sa rozhodol zaznamenávať si myšlienky z prečítaného: „Vo voľnom čase som si často podčiarkoval, prekladal, zapisoval a následne triedil všetko, čo ma chytilo za srdce, čo mi počas kríz pomáhalo vytrvať a ísť ďalej, čo mi prinášalo oporu a pevnú pôdu pod nohami, čo dávalo môjmu životu život.“

 

Neskôr, už ako spisovateľ, v rozhovore priznal, že záľubu v „zbere citátov“ mali aj iní členovia jeho rodiny: napríklad po dedkovi ostali tri zápisníky plné výpiskov z prečítaného. Samotný Podolan vyše dvadsať rokov svojej záľuby zúročil v zbierke, ktorú nazval príznačne: Kniha citátov.

 

Niektorí by sa mohli (oprávnene) pýtať, či podobných diel už nie je veľa. Podolanova zbierka je však unikátna – a to hneď v niekoľkých smeroch.

 

Nespornou doménou je samotný rozsah: 500 tém, 14 000 citátov, 3000 zdrojov, tisícky citovaných filozofov, politikov, umelcov, psychológov… Zaujímavý je aj časový záber: najstaršie citáty pochádzajú z antických čias, najnovšie majú sotva pár rokov. Na rozdiel od iných obdobných diel, kde prím hrajú najmä klasici, autor dáva slovo aj svojim súčasníkom a najaktuálnejším témam či dokonca štatistikám. Jeho Kniha citátov tak pôsobí nadčasovo, zároveň však aj veľmi aktuálne.

 

V Podolanovi sa zároveň prejavila jeho profesia právnika – neuspokojoval sa s prepisom citátu a podpisom jeho autora; väčšina citátov obsahuje aj odkaz na zdroj, kde ho autor našiel, často na stranu presne. Tam, kde sa k zdroju nedalo dopátrať, autor uvádza „neznámy prameň„, väčšina zozbieraného je však naozaj tak dobre zazdrojovaná, že človek môže citáty pokojne citovať aj v odborných prácach. Autor si dal dokonca tú námahu, že v prípade výrokov, v prípade ktorých je autorstvo sporné alebo zdrojované vo viacerých prameňoch, uvádza v zátvorke všetky, aj s krátkym vysvetlením.

 

Ďalším nesporným kladom je samotný výber tém: okrem klasických (typu „smrť„, „city„, „zmysel života„…) sa autor nebál vytvoriť ani kapitoly venované „moderným“ témam ako „demagógia„, „mentorovanie„, „kvantová teória“ či trebárs „mobil a e-mail„. Svoje miesto tu dokonca majú kapitoly o jednotlivých svetadieloch či štátoch. Ak uvážime, že ku každej z evidovaných 500 tém dokázal „nazbierať“ minimálne stranu citátov (v prípade všeobecnejších tém typu „láska“ sa, samozrejme, rozsah posúva aj na desiatky strán) naozaj je to takmer obdivuhodný výkon.

 

To, že autor načrel do rôznych tém a rôznych zdrojov, je osviežujúce najmä pre tých, ktorých rukami už podobné zbierky citátov prešli. Aj skúsený čitateľ môže v Podolanovej zbierke načerpať mnoho nového, podnetného, príťažlivého. Napriek objemu (925 strán) sa dá v knihe ľahko zorientovať: buď podľa tém (ich zoznam je uvedený na začiatku knihy) alebo autorov (ich zoznam je uvedený na konci knihy). Každá kapitola sa dá podľa autora čítať ako „kapitola knihy„; nevraviac o tom, že pred každou kapitolou nájdete aj zoznam príbuzných kapitol. Veľmi príjemné je však v knihe listovať len tak „naslepo“ – doslova na každej náhodne vybranej strane sa dá natrafiť na krásnu a múdru myšlienku, ktorá vás donúti zastať a rozmýšľať.

 

Špecifické pre Podolana je, že často cituje aj seba a svojich príbuzných. Niekomu to môže pripadať narcistické, inému azda milé. Najmä k sebe je autor priestorovo štedrý – ak dobre počítam, v knihe môžete nájsť cca 120 jeho výrokov. V (podstatne) menšej miere však cituje aj svoju manželku Natašu (*1972), rodičov, starých rodičov, iných príbuzných, ba aj „americkú učiteľku telocviku„.  Priestor podeliť sa s čitateľmi o svoj pohľad na svet doprial dokonca i potomkom Stelle (*2003) a Leovi (*2005), ktorým celé dielo venoval: „Verím, že doma táto kniha občas spestrí naše spoločné chvíle. V časoch, keď už nebudeme spolu, budem môcť byť pri vás prostredníctvom tejto knihy. Vždy, keď sa vám to zažiada, budem tak trochu s vami.“

 

Hoci je však Kniha citátov nesporne monumentálna (nielen objemovo, ale najmä obsahovo) a vypĺňajúca dieru na trhu, nedá mi nespomenúť niekoľko jej drobných nedostatkov. Prvým je samotný fakt, že zo zoznamu citovaných sa dá pomerne ľahko dekódovať, akých súčasných slovenských autorov Podolan číta, informáciám ktorého denníka verí, ktorých politikov preferuje… Samozrejme, to samo o sebe nie je chybou; všetci máme svoje preferencie a aj pre najväčšej snahe o objektívnosť (v zmysle nestrannosti a vyváženosti) ostávame subjektom – v niektorých prípadoch však prítomné „a“ veľmi bije do očí práve vďaka chýbajúcemu „b“. To sa tak trochu týka aj samotných kapitol, najmä tých, ktoré by sa dali chápať ako kontroverzné. Lebo hoci vo väčšine kapitol sa autor snaží uvádzať čo najväčšie množstvo citátov, a to pokojne aj protichodných, v niektorých kapitolách (napríklad „multiparazitizmus„) na vlastnú stratégiu objektivity úplne zanevrel a ponúkol najmä argumenty jednej strany.

 

Pri množstve zdrojov je tiež logické, že občas sa autor „utne“ a uvedie neaktuálnu informáciu: napríklad citovaný Imrich Gazda nie je „slovenský študent teológie„, ako uvádza autor – citujúc jeho výrok z roku 2003 – ale už pekných pár rokov žurnalista, cirkevný analytik, dokonca vysokoškolský pedagóg a predtým vedúci katedry žurnalistiky. Podobné nepresnosti však skôr ako autorovi treba pripísať na vrub redaktorovi, ktorý – hoci v prípade Knihy citátov ide o naozaj rôznorodé dielo presýtené informáciami – mohol/mal vidieť aj to, čo už autor (celkom prirodzene) po dvadsiatich rokoch intenzívnej zberby a niekoľkých mesiacoch sumarizovania vidieť nemohol. Redaktorovi tiež treba vytknúť nedôslednú jazykovú úpravu: sám autor priznal, že mnohé výroky prekladal sám, čo sa v praxi (občas) prejavilo zvláštnou vetnou syntaxou alebo prítomnosťou bohemizmov. To je opäť niečo, čo autor – najmä po mnohých čítaniach – môže prehliadnuť; jazykového redaktora (o ktorom sa predpokladá, že má od textu patričný odstup a že sám má jazykovedné vzdelanie) však v takých prípadoch môže ospravedlniť len máločo.

 

Aj napriek týmto drobným výhradám však považujem Knihu citátov za skvelý, prínosný počin. Je to kniha, v ktorej sa dá listovať celé hodiny, za akýchkoľvek okolností a hlavne v akomkoľvek rozpoložení a veku. Je to kniha, ktorá sa určite bude často používať v mnohých domácnostiach, a ktorá sa dobre vyníma aj ako darček.

 

Kniha, v ktorej môžete nájsť odpovede na mnohé (všetky?) svoje otázky.

 

Recenzovaná kniha:

Martin Podolan: Kniha citátov. Hľadanie pravdy, lásky a poznania v myšlienkach a výrokoch. Vydavateľstvo: Marenčin PT, 2014

 

Pozri aj ukážku z citátov.

Najkrajšie detské knihy (nielen) pod stromček

14.12.2017

Najkrajšie detské knižky sú podľa mňa také, ktoré majú čaro a hodnotu, aj keď po nich človek siahne s odstupom rokov. A keď mu veľa – a možno aj viac – povedia, i keď už úplne vyrastie. viac »

Modlitba za Černobyľ

11.12.2017

"Som svedok Černobyľu... Najdôležitejšej udalosti dvadsiateho storočia, a to bez ohľadu na strašné vojny a revolúcie, pre ktoré si budeme toto storočie pamätať. (...) Ja sa na Černobyľ viac »

Ako sa mali slovenskí (a českí) Nemci po vojne

07.12.2017

Strata (občianskych) práv, ponižovanie, šikana, konfiškovanie majetku, dobytčie vagóny. Scenár, ktorý poznáme z učebníc dejepisu. Máloktorá však učí, že toto u nás zažívali viaceré viac »

skalica

Únia už chráni aj Skalický rubín

15.12.2017 14:02

Európska komisia schválila žiadosť o zápis vína do registra Chránených označení pôvodu (CHOP) pre slovenský „Skalický Rubín“.

Dom Maríny

Štiavnický Dom Maríny, pútnické miesto lásky

15.12.2017 14:00

Originálne faksimile viac ako stosedemdesiatročného rukopisu básne Marína a ďalšie magické okamihy. Turistom ich ponúkne Dom Maríny v Banskej Štiavnici.

DANKO: Stretnutie s predsedom Matice slovenskej

Danko: Matica by sa mala angažovať aj v zmenách vo vyučovacích procesoch

15.12.2017 13:55

Šéf Matice Gešper zdôraznil, že budúci rok nás čakajú mnohé významné výročia a pri tej príležitosti pripraví viaceré podujatia.

trieda, žiaci

Vyšetrovanie v Austrálii odhalilo zneužívanie tisícok detí

15.12.2017 13:13

Najčastejšie spomínanými vinníkov boli duchovní a učitelia.

marbi

"Áno, kniha nám musí niečo dať. Kniha môže niečo dať i tak, že nám niečo vezme. Berúc naše predsudky, dáva nám kniha niečo, totiž viac jasnosti, viac vedenia, než sme mali predtým. Sú knihy, ktoré nielenže niečo berú, ale zoberú nás tak zle, že nás poničia až k tomu stupňu, kedy si človek myslí, že už nemôže ďalej žiť alebo aspoň ďalej žiť ako doteraz." Becher

Štatistiky blogu

Počet článkov: 113
Celková čítanosť: 123449x
Priemerná čítanosť článkov: 1092x

Autor blogu

Kategórie