Založ si blog

Vyspať sa so šesťsto mužmi

Pornoherečka Annabel Chongová dosiahla 19.januára 1995 kuriózny svetový rekord: absolvovala 251 milostných aktov so sedemdesiatimi mužmi – za sebou, bez prestávky. Všetko, samozrejme, pred kamerami, s vidinou zisku aj rekordu, ktorý už žiadna iná neprekoná.

 

Teraz je tu však Cassie Wrightová. Na rozdiel od vtedy 22-ročnej Chongovej má cez štyridsať, dlhú a úspešnú kariéru v pornopriemysle a už len jeden sen: vytvoriť nový rekord. Taký, ktorým zvrhne z pomysleného porno trónu Chongovú. Aj všetky ostatné. Chce absolvovať šesťsto koitusov za sebou. So šesťsto mužmi. Chce vytvoriť rekord, ktorý sa nedá prekonať. Ktorý sa nedá prežiť. Ktorý zarobí veľa peňazí. Aby ich mohla venovať dieťaťu, ktoré svojho času náhodou splodila a pragmaticky dala na adopciu. Chce, aby z jej skazeného života profitoval aspoň niekto. Dieťa, ktoré nikdy nepoznala. Dieťa, o ktorom dúfa, že po tejto obete, užívajúc si Cassiinu slávu a peniaze, jej odpustí.

 

Chuck Palahniuk, celosvetovo známy autor Klubu bitkárov, mal problém nájsť svojmu debutu vydavateľa – v súčasnosti má však na celom svete státisíce čitateľov, ktorí sa netrpezlivo tešia na každé jeho nové dielo. U Palahniuka pritom platí, že každým ďalším románom posúva látku ešte ďalej; ešte vyššie, či skôr hlbšie. Pudovosť, dekadencia, katarzia: tri atribúty, ktorými prekvapuje každé jeho dielo.

 

Sám Palahiuk je autorom zaujímavého rekordu – pri verejnej čítačke jednej z jeho poviedok prišlo zle enormne vysokému počtu ľudí. Čo sa týka románu Snuff, k jeho napísaniu autora inšpiroval fanúšik, ktorý ho upozornil na vyššie spomínanú Annabel Chongovú; tak vznikol nápad napísať o žene, ktorá bude chcieť prekonať jej rekord. Nápad vcítiť sa do mysle a duše takej ženy.

 

Snuff – názov románu, zároveň však názov pre „explicitne pornografický film vrcholiaci skutočnou násilnou smrťou niektorého účastníka sexuálneho aktu.“

 

Snuff – Cassiin plán.

 

A konečne deň D. Scéna, kamery, posteľ aj Casiie sú pripravené. A vo veľkej hale čaká nastúpených šesťsto mužov. Väčšina zareagovala na výzvu v inzeráte. Každý má iný dôvod a motív, prečo prišiel. Prečo chce vstúpiť do Cassiinho tela aj do dejín pornopriemyslu. Pravidlá sú jasné. Asistentka Sheila pravidelne vyvoláva päť náhodných čísel – päť mužov vtedy zmizne za dverami, kde ich čakajú scéna, kamera, posteľ a Cassie. Ich životná výzva, šanca, pornofantázia. Možno ich životný výkon. Ich minúta slávy.

 

Muži čakajú, jedia čipsy, sledujú Cassine filmy, bežiace v televízoroch umiestnených na všetkých stenách, rozprávajú sa, frflú, že ešte neprišli na rad, udržujú sa v pohotovosti. Keď ich totiž Sheila zavolá, musia byť hneď pripravení.

 

Práve medzi týmito mužmi sú aj traja rozprávači príbehu.

 

Pán číslo 600. Bývalý pornoherec, Cassiin kolega aj milenec. Dnes sa mu už ponuky nehrnú, hoci on sa o seba starať neprestal; stále sa holí, „olejčekuje“, depiluje. A stále verí, že najlepší výkon v kariére ho len čaká.

 

Pán číslo 72. Mladý, sotva devätnásťročný. S kyticou ruží v rukách. Očividne panic. A, ako sa priznáva i obáva, Cassiin syn. S Cassie nechce spať – chce ju konečne, aspoň raz, vidieť. A toto je očividne jediná, aj keď zrejme nevhodná, príležitosť, ktorú ešte má.

 

Pán číslo 137. Už na prvý pohľad skrachovaná existencia. V rukách stíska plyšáka a stále do seba pchá viagru. Chce mať istotu. Možno však kvôli jej nadbytku umrie skôr, ako sa vôbec dostane ku Cassie, s ktorou – hoci ostatným svoje tajomstvo nechce vyjaviť – má možno vážny dôvod sa stretnúť…

 

Jediný ženský hlas patrí Sheile. V retrospektívach tlmočí, ako sa spoznala s Cassie, ako ju presvedčila k natočeniu tohto videa, ako sa zbližovali; ak nie rovno zblížili.

 

600 mužov, 1 cieľ. 1 žena, 600 článkov k rekordu. Katarzii. Smrti.

 

Dnešný deň je v podstate jedno jediné: slobodná vôľa. Dovolili by ste dospelým jedincom, aby sa sami záväzne rozhodovali?“

 

Chuck Palahniuk nie je len šokujúci, ale aj skvelý autor. Príbeh je vystavaný ako klasické drámy, kde má svoje miesto expozícia, kolízia, rôzne peripetie i katarzia (i keď iná, ako očakávala Cassie i čitatelia). Drsný jazyk, výrazy a vlastne i prostredie (takmer na každej strane nájdeme aspoň jednu erekciu, vagínu, akt či masturbáciu) tu nie sú samoúčelne; autor ich využíva funkčne a v prospech diela, ktoré je možno kontroverzné, no umelecky precízne a kvalitné. Palahniuk dokonca zvládol aj formu, ktorú si zvolil: každý zo štyroch rozprávačov má vlastný spôsob vyjadrovania, špecifické slová, ktoré používa len on, vlastný pohľad na svet a jazyk, do ktorého ho kuklí.

 

Samotná sila príbehu teda spočíva v príbehu samotnom; v tom, ako je vyrozprávaný, vygradovaný, uveriteľný. Čitateľ nemusí súhlasiť s činmi, postojmi a myšlienkami postáv, no nemožno autorovi uprieť, že nás s nimi oboznámil v románe fungujúcom ako švajčiarske hodinky – žiaden obraz, slovo, idea tu nie je navyše ani nechýba, celý román je ukážkou skvelého zladenia obsahu a formy, talentu a poctivej redakčnej práce.

 

Ďalším príjemným bonusom je, že autor svoj román nenásilne nasýtil množstvom informácii, faktov, kuriozít z rôznych oblastí. Autorova špecialita, na ktorú sme si zvykli už pri jeho predošlých knihách, prispieva k zážitku a provokuje „googliť“, či nás autor náhodou nevodí za nos.

 

Román Snuff nie je pre ľudí, ktorí sú šťastní.

 

Je pre ľudí, ktorí chcú byť šťastní – hoci svet spoznali z jeho dna.

 

A ak sa v jednej časti knihy autor cez ústa svojej postavy pýta „čo urobíte, keď vám niekto v okamžiku zničí celú osobnosť?“, tak touto knihou si zároveň dáva odpoveď. Jednu z mnohých, nedokonalo ľudských odpovedí.

 

Aby postavám i nám všetkým mohol dať nakoniec zvláštne, smutnokrásne vytriezvenie i rozhrešenie.

 

Recenzovaná kniha:

Chuck Palahniuk: Snuff. Vydavateľstvo: Odeon, 2016. Preklad: Richard Podaný.

Druhé české vydanie.

(Na Slovensku titul dosiaľ nevyšiel)

Najkrajšie detské knihy (nielen) pod stromček

14.12.2017

Najkrajšie detské knižky sú podľa mňa také, ktoré majú čaro a hodnotu, aj keď po nich človek siahne s odstupom rokov. A keď mu veľa – a možno aj viac – povedia, i keď už úplne vyrastie. viac »

Modlitba za Černobyľ

11.12.2017

"Som svedok Černobyľu... Najdôležitejšej udalosti dvadsiateho storočia, a to bez ohľadu na strašné vojny a revolúcie, pre ktoré si budeme toto storočie pamätať. (...) Ja sa na Černobyľ viac »

Ako sa mali slovenskí (a českí) Nemci po vojne

07.12.2017

Strata (občianskych) práv, ponižovanie, šikana, konfiškovanie majetku, dobytčie vagóny. Scenár, ktorý poznáme z učebníc dejepisu. Máloktorá však učí, že toto u nás zažívali viaceré viac »

skalica

Únia už chráni aj Skalický rubín

15.12.2017 14:02

Európska komisia schválila žiadosť o zápis vína do registra Chránených označení pôvodu (CHOP) pre slovenský „Skalický Rubín“.

Dom Maríny

Štiavnický Dom Maríny, pútnické miesto lásky

15.12.2017 14:00

Originálne faksimile viac ako stosedemdesiatročného rukopisu básne Marína a ďalšie magické okamihy. Turistom ich ponúkne Dom Maríny v Banskej Štiavnici.

DANKO: Stretnutie s predsedom Matice slovenskej

Danko: Matica by sa mala angažovať aj v zmenách vo vyučovacích procesoch

15.12.2017 13:55

Šéf Matice Gešper zdôraznil, že budúci rok nás čakajú mnohé významné výročia a pri tej príležitosti pripraví viaceré podujatia.

trieda, žiaci

Vyšetrovanie v Austrálii odhalilo zneužívanie tisícok detí

15.12.2017 13:13

Najčastejšie spomínanými vinníkov boli duchovní a učitelia.

marbi

"Áno, kniha nám musí niečo dať. Kniha môže niečo dať i tak, že nám niečo vezme. Berúc naše predsudky, dáva nám kniha niečo, totiž viac jasnosti, viac vedenia, než sme mali predtým. Sú knihy, ktoré nielenže niečo berú, ale zoberú nás tak zle, že nás poničia až k tomu stupňu, kedy si človek myslí, že už nemôže ďalej žiť alebo aspoň ďalej žiť ako doteraz." Becher

Štatistiky blogu

Počet článkov: 113
Celková čítanosť: 123428x
Priemerná čítanosť článkov: 1092x

Autor blogu

Kategórie