Založ si blog

Vitajte v typickom slovenskom mestečku!

Je skôr malé ako veľké, ľudí tam žije tak akurát, aby sa všetci poznali, a aby sa preto mali aj nemali radi. Týmto mestečkom prešli celé dejiny, a vždy mu niečo vzali alebo zanechali: na pamiatku – alebo ako memento. Obyvatelia tohto mestečka nie sú iní ako obyvatelia iných podobných mestečiek: ale preto, že to nevedia, môžu si to myslieť a byť spokojní, hrdí i znechutení z toho, že sú práve Newhonťania.

 

New Hont – mesto, kde sa staré s novým stretá už v názve; a implicitne v celom deji trilógie Lajosa Grendela Newhontská trilógia, ktorá v skutočnosti možno nie je ani tak o New Honte, ako práve o vašom mestečku…

 

V prvom románe – samostatne u nás vyšiel v roku 2001 – zisťujeme, ako to vôbec U nás doma, v New Honte je. New Hont spoznávame ako “postmonarchistické”, “postrianonské”, “medzivojnové”, “vojnové”, “socialistické”, “postsocialistické” a napokon i ako “kandidátske” mesto. Typické mestečko strednej Európy, ktoré stojí na hranici medzi dvomi štátmi. V súvislosti od režimov boli Newhonťania buď Slováci, alebo Maďari, teraz sa však už “udalosti konečne logicky vysvetlili a čo je logické, to sa dá pochopiť, i keď vziať to na vedomie vôbec nie je jednoduché“. New Hont spoznávame najmä cez niektorých jeho konkrétnych obyvateľov: lebo veď mestečko, to sú najmä ľudia, a dejiny, to sú najmä dejiny týchto ľudí. A dejiny i ľudia majú toho spoločného celkom dosť: napríklad to, že sa dajú rôzne interpretovať. Chápať. Prehliadať. Aby však pravda o New Honte – a najmä pravda o jeho Newhonťanoch – nebola tak trpká a patetická, Grendel nám ju servíruje s poriadnou poricou sarkazmu, grotesky, a aj s osviežujúcou štipkou paródie až absurdna. Aj vďaka tomu je príbeh nielen stráviteľný, ale doslova lahodný. A naše mestečko sa zatiaľ “odelo do klamného rúcha nemennosti, akoby jeho obyvatelia ovládali umenie zastaviť čas a prefíkane odložiť dneok na zajtra“…

 

V pokračovaní sa zase dozvieme, že sme – že si – “všetci tvoji predkovia dokopy. Hromadný hrob chodiaci na dvoch nohách.” Hromadný hrob pri New Honte teda je aj nie je o hrobe; je o ňom, lebo hromadný hrob pre New Honte sa naozaj našiel. A nie je o ňom, lebo ten hrob je len odrazovým mostíkom pre živých, aby niečo viac zistili o sebe – o sebe navzájom, i o sebe samom. Grendel opäť nešetrí iróniou, humorom, kým si však z Newhonťanov tak trochu uťahuje, my cítime, že v skutočnosti ich má rád; a hovorí nám o nich a cez nich, aj keď už ani oni, ani on, chceli nájsť v svojom New Honte radšej vidiecku idylu, ako ďalší hromadný hrob… Zdá sa však, že na definitívne idyly je ešte čas: “Zdalo sa, že zármutok mám v hlave, čiže môj žiaľ je myšlienka, ktorá ma síce trápi, lenže človek myšlienku necíti, iba si ju jednoducho myslí.”

 

A do tretice na scénu prichádza Kráľ Matej v New Honte. Nie je to však ten kráľ Matej s klobúkom. Vlastne, do New Hontu neprichádza ani tak niekto, ako nová doba. Aj keď teraz vás možno (s)klamem a “kráľ Matej pohŕdal kllamármi ešte z čias, keď aj sám klamal, a preto veľmi dobre vedel, že pravdivé slovo proti dobre vymyslenej lži nezaváži ani toľko ako kvákanie žaby.” New Hont, ktorého dejiny sú v podstate lžami, ktorým sa väčšina obyvateľstva rozhodla veriť, aby mohla žiť, potrebuje i nepotrebuje práve takéhoto kráľa Mateja. A veď je to vlastne jedno, lebo “v New Honte sa život javil ako jediná dlhá chvíľa, v ktorej sa nič nedeje, nanajvýš to, že ľudia sa rodia a umierajú. New Hont sa môže zmeniť tisícorako, vždy je len obmena tej istej prázdnoty.” Paradoxne, možno práve vďaka tomu New Hont ešte vždy – tam kdesi, na slovensko-maďarskom pohraničí, zabudnuté či aspoň ignorované ostatným svetom – existuje. Lebo ak svet “nie je hodný ani vhodný na spasenie“, New Hont oňho nestojí o to viac…

 

Lajos Grendel – najväčší slovenský autor maďarskej národnosti u nás – sa s dejinami i súčasnosťou vyrovnáva prakticky v každej svojej knihe. V Newhontskej trilógii, ktorá u nás prvýkrát vychádza pekne pospolu, v jednom vydaní, to však robí tak šťavnato a trpko-vtipne, že by bola škoda jeho snahu odignorovať.

 

Vitajte teda v New Honte; v mestečku, kde sa takmer nič nedeje, alebo sa deje, ale tak, že si to málokto všimne – a aj keď si to už niekto všimne, radšej na to hneď rýchlo zabudne. Lebo New Hont nepotrebuje a nechce zmeny. Typický Newhonťan” totiž vie, že “zavše človek urobí najlepšie, ak neurobí vôbec nič.” Žiaľ, aj Newhonťan si občas musí priznať, že “takú možnosť má len zriedka. Život nás stavia väčšinou pred rozhodnutia. A tie sú väčšinou nesprávne.” Našťastie, ako by povedal jeden z tých múdrejších a váženejších Newhovčťnov: “Človek by asi nemal robiť len to, čo je správne.”

 

Aj v tom je šanca pre New Hont; a vôbec, pre všetky New Honty Slovenska i sveta – nech už sú naše dejiny (i súčasnosť?) akokoľvek absurdné, čudné, smiešne, trápne, smutné, veselé, všelijaké, sú naše a dá sa s nimi i v nich žiť. Musí sa. Nech je akokoľvek. Konieckoncov, “časy boli vždy ťažké, ešte nikdy nebolo, že by boli ľahké, nanajvýš si nie každý všimol, že sú ťažké.

 

Vďaka podobným knihám sú však aspoň veselšie a úprimnejšie.

 

Recenzovaná kniha:

Lajos Grendel: Newhontská trilógia.Vydavateľstvo: Marenčin PT, 2016

 

“Eurábia”, boj proti teroristom či “starodievoctvo”: dovolenkové čítanie pre náročnejších

18.07.2017

„Je to vojna kultúr. (...) Vojna, ktorá chce viac než naše telo zasiahnuť našu dušu. Ráz nášho života, našu životnú filozofiu. Spôsob, akým myslíme, jednáme, milujeme. (...) Ich cieľom viac »

Domček: ako žijú súčasní mladí katolíci?

17.07.2017

Myslela som si, že do Domčeka chodia bigotní fanatici, ktorí nemajú iné možnosti sociálneho vyžitia. Druhý predsudok: nechodia tam hľadať Boha, ale (životného) partnera. Verdikt? Do Domčeka viac »

Láska bez hraníc: ako si muž bez končatín našiel manželku

16.07.2017

Narodil sa bez nôh a rúk, kvôli čomu si už v detstve uvedomil tri veci: nikdy sa o seba nebude môcť sám postarať, nikdy si nenájde prácu, nikdy si nenájde lásku. Dlho preto trpel zúfalstvom viac »

Nemecko, Sigmar Gabriel, vicekancelár

Berlín, ktorý je v spore s Ankarou, uisťoval tureckú menšinu o podpore

22.07.2017 17:57

Sigmar Gabriel sa obrátil na Turkov žijúcich v Nemecku, aby ich ubezpečil, že s aktuálnym sporom medzi Berlínom a Ankarou nemajú nič spoločné a nijako ich neohrozuje.

Viktor Orbán

Orbán: Integrácia zlyhá. Moslimovia sa považujú za silnejších, než sú kresťania

22.07.2017 14:11

Podpora migrácie nie je odpoveďou na ekonomické problémy, povedal maďarský konzervatívny premiér Viktor Orbán.

Viktor Orbán, prejav

Inkvizícia EÚ namierená proti Poľsku nikdy nemôže uspieť, tvrdí Orbán

22.07.2017 13:35

Maďarsko použije všetky právne prostriedky, aby v Európskej únii preukázalo solidaritu s Poľskom. Povedal to maďarský premiér Viktor Orbán.

grecko, protest, demonstracia

Zadlžení Gréci sú z najhoršieho vonku

22.07.2017 13:00

Grécku ešte vlani hrozil odchod z eurozóny, no teraz sa podľa mnohých makroekonomických ukazovateľov pomaly dostáva z najhoršieho.

marbi

"Áno, kniha nám musí niečo dať. Kniha môže niečo dať i tak, že nám niečo vezme. Berúc naše predsudky, dáva nám kniha niečo, totiž viac jasnosti, viac vedenia, než sme mali predtým. Sú knihy, ktoré nielenže niečo berú, ale zoberú nás tak zle, že nás poničia až k tomu stupňu, kedy si človek myslí, že už nemôže ďalej žiť alebo aspoň ďalej žiť ako doteraz." Becher

Štatistiky blogu

Počet článkov: 92
Celková čítanosť: 98199x
Priemerná čítanosť článkov: 1067x

Autor blogu

Kategórie