Založ si blog

O Alzheimerovi – nežne

Sú autori, ktorí dokážu písať o hocičom. Ba čo viac – sú autori, ktorých budete fascinovane a ohromene čítať, nech napíšu o hocičom. A potom na to hocičo získate úplne nový pohľad, náhľad.  A ešte sa aj čudujete, prečo ste to predtým nevedeli, nevideli. A tešíte sa, že teraz už viete. A tešíte sa aj na to, kedy sa na svet opäť pozriete pohľadom daného autora…

 

Vilikovský je klasik. Žijúci klasik. Alebo živá legenda. Aspoň na tom našom kultúrnom mikropoli. Každý, kto aspoň čo-to vie o slovenskej literatúre, vie aspoň čo-to o Vilikovskom. A tí, ktorým nestačí vedieť o ňom a seriózne sa doňho začítajú, majú zrazu pocit, že vedia viac.

 

O čomkoľvek.

 

Napríklad o slepcov vo Vrábľoch, o koňoch na poschodí, o čarovných papagájoch a o iných gýčoch či trebárs o leštení zašlého striebra.

 

Alebo – najnovšie – o letmom snehu.

 

Letmý sneh; tak pomenoval autor svoj najnovší knižný príbeh. A tiež je vraj o hocičom. Podľa prebalu napríklad aj o  láske, lavínach, kožuchoch, duši, materských znamienkach, zen budhizme a na neposlednom mieste aj o bilabiálnych konsonantoch v jazyku algonquinských Indiánov.

 

Popritom všetkom (či kdesi pod tým všetkým, tam kdesi hlboko, kde sú najdôležitejšie veci) je to však predovšetkým taký jeden všedný príbeh. Príbeh muža, ktorý odmietol svoju povahu, vlastnosti, dokonca i meno; príbeh muža, ktorý dobrovoľne začína týmto svojím prístupom strácať to, čo jeho žena stratila nedobrovoľne a definitívne…

 

… a s čím sa on musí vyrovnávať.

 

Jeho Ona má totiž Alzheimera. A on už zrazu nemá Ju. Stráca Ju, rovnako ako Ona stráca spomienky.  Stráca Ju, pretože všetko, čo spolu prežili, vysnívali, vybudovali, si už ona nepamätá. Ostalo z nej iba telo – avšak telo, ktoré už „neprodukuje dušu“.

 

Neradostná situácia, ktorá hrdinovi ponúka priestor na reflexiu. Nie chronologickú, nie radostnú, dokonca nie  katarznú. Jednoducho konštatuje, čo sa o živote a o javoch v ňom naučil. Alebo skôr – čo si všimol. Pozor – nemoralizuje. Ani neponúka rady či vzorce. Len svoje postrehy. Postrehy muža, ktorý má to najlepšie za sebou a tú najlepšiu už len v sebe.

 

Jeho príbeh nie je melancholický, sladkobôľny, sentimentálny. Hrdina (či autor) mu takým nedovolí byť. Kľúčové rozhodnutia a pocity svojho života komentuje takmer nezaujato – a aj v tých životných úsekoch, kde by iní vraveli o zlyhaní, hovorí o sebe s nestrannosťou sebe vlastnou. A má na to vysvetlenie: „Keď na seba nekladiete nijaké nároky, nemôžete v svojich očiach ani zlyhať.

 

Letmý sneh; to sú úvahy, reflexie, fragmenty. Kto chce, vyskladá si z nich príbeh. Teda aspoň Jeho verziu ich príbehu. Tú Jej sa už nikdy nedozvieme.

 

On to vie. A musí sa s tým zmieriť.

 

A tak – ticho, nepriznane – sa musí zmieriť aj so sebou. Lebo napriek tomu, že naoko si nič nevyčíta, aspoň racio mu našepkáva, že…

 

Že možno predsa len zlyhal:

 

Koľko to trvá, kým sa prepracujete od ženy k človeku! A čo to dá námahy! Ja som, ak to môžem tak povedať, nezlyhával voči žene, zlyhával som voči človeku. To boli podľa mňa tie ozajstné, pravé zlyhania. Prvé, ešte nevedomé, bolo v tom, že som sa oženil, hoci som netušil, čo taký krok znamená a že sa naň nehodím – ale veď to vie pred sobášom odhadnúť málokto. Už tak naozaj som zlyhal pri zháňaní väčšieho bytu, lebo som nepochopil, ako veľmi túži po vlastnej izbe a nepovažoval som to za dôležité. Nedovolil som jej pestovať na balkóne muškáty, že zavadzajú, odmietal som s ňou chodiť po lekároch, aby zistili, kto z nás a prečo je neplodný, a keď chcela, aby sme si adoptovali dieťa s Downovým syndrómom, kúpil som jej namiesto toho psa. Ale to najzákladnejšie a trvalé zlyhanie bolo, že som mal z nás dvoch dlhšiu ruku a držal som si ju ňou od tela, akoby sme stáli proti sebe v ringu a nechcel som dopustiť, aby ma zasiahla na citlivom mieste. Bál som sa azda, že do mňa vyhryzie diery ako myš do syra? Mali sme, povedzme, na blízkosť rozličné mierky a ja som na jej mierku nebral ohľad. Keď tak o tom uvažujem, bola vlastne, ako sa dnes vraví, týranou ženou. Nikdy som jej nezahral na flaute, a ako veľmi iste túžila po troche muziky!

 

Letmý sneh; to je taký, ktorý padá ticho, nežne, letmo. Ktorý neublíži. Nie je ako lavína – tá nebezpečná, nespozorovateľná, taká, čo podľa hrdinu tlie pod všetkými vecami. Letmý sneh si len tak tichučko poletuje, a naznačuje, či možno len pripomína, že kdesi možno bude aj lavína. Taká, ktorá zničí všetko. Úplne všetko. Úplne človeka zavalí. Pochová.

 

Letmý sneh; to je príbeh muža, ktorý prežil lavínu. Príbeh muža, ktorý prežil hocičo. Ak nie všetko, tak aspoň mnoho. A najmä – prežil Ju.

 

Otázne je – ako žiť ďalej? A čo spraviť s už dávno prežitým, zažitým, nažitým?

 

Otázka, ktorú si hrdina nekladie, čitateľ ju však tuší – a pomedzi to necháva hrdinove spomienky, zážitky, úvahy a myšlienky, nech si poletujú ako vločky bieleho čistého snehu…

 

Len tak – ticho, nežne, letmo.

 

Recenzovaná kniha:

Pavel Vilkovský: Letmý sneh. Slovart, 2014. 144 strán.

“Eurábia”, boj proti teroristom či “starodievoctvo”: dovolenkové čítanie pre náročnejších

18.07.2017

„Je to vojna kultúr. (...) Vojna, ktorá chce viac než naše telo zasiahnuť našu dušu. Ráz nášho života, našu životnú filozofiu. Spôsob, akým myslíme, jednáme, milujeme. (...) Ich cieľom viac »

Domček: ako žijú súčasní mladí katolíci?

17.07.2017

Myslela som si, že do Domčeka chodia bigotní fanatici, ktorí nemajú iné možnosti sociálneho vyžitia. Druhý predsudok: nechodia tam hľadať Boha, ale (životného) partnera. Verdikt? Do Domčeka viac »

Láska bez hraníc: ako si muž bez končatín našiel manželku

16.07.2017

Narodil sa bez nôh a rúk, kvôli čomu si už v detstve uvedomil tri veci: nikdy sa o seba nebude môcť sám postarať, nikdy si nenájde prácu, nikdy si nenájde lásku. Dlho preto trpel zúfalstvom viac »

Nemecko, Sigmar Gabriel, vicekancelár

Berlín, ktorý je v spore s Ankarou, uisťoval tureckú menšinu o podpore

22.07.2017 17:57

Sigmar Gabriel sa obrátil na Turkov žijúcich v Nemecku, aby ich ubezpečil, že s aktuálnym sporom medzi Berlínom a Ankarou nemajú nič spoločné a nijako ich neohrozuje.

Viktor Orbán

Orbán: Integrácia zlyhá. Moslimovia sa považujú za silnejších, než sú kresťania

22.07.2017 14:11

Podpora migrácie nie je odpoveďou na ekonomické problémy, povedal maďarský konzervatívny premiér Viktor Orbán.

Viktor Orbán, prejav

Inkvizícia EÚ namierená proti Poľsku nikdy nemôže uspieť, tvrdí Orbán

22.07.2017 13:35

Maďarsko použije všetky právne prostriedky, aby v Európskej únii preukázalo solidaritu s Poľskom. Povedal to maďarský premiér Viktor Orbán.

grecko, protest, demonstracia

Zadlžení Gréci sú z najhoršieho vonku

22.07.2017 13:00

Grécku ešte vlani hrozil odchod z eurozóny, no teraz sa podľa mnohých makroekonomických ukazovateľov pomaly dostáva z najhoršieho.

marbi

"Áno, kniha nám musí niečo dať. Kniha môže niečo dať i tak, že nám niečo vezme. Berúc naše predsudky, dáva nám kniha niečo, totiž viac jasnosti, viac vedenia, než sme mali predtým. Sú knihy, ktoré nielenže niečo berú, ale zoberú nás tak zle, že nás poničia až k tomu stupňu, kedy si človek myslí, že už nemôže ďalej žiť alebo aspoň ďalej žiť ako doteraz." Becher

Štatistiky blogu

Počet článkov: 92
Celková čítanosť: 98188x
Priemerná čítanosť článkov: 1067x

Autor blogu

Kategórie