Založ si blog

Ľúbiť dvakrát?

Láska je ľahostajná k chybám a k slabostiam – aj keď ich vidíme – ak sa domnieva, že v tom druhom nachádza to, na čom jej záleží viac než na ostatnom a čo sa nedá presne určiť.”

 

Aj takto pekne lásku definuje André Maurious, jeden z najvýznamnejších autorov svojej doby. Spisovateľ – narodený koncom devätnásteho storočia a svojou tvorbou ovplyvňujúci najmä dobu prvej polovice dvadsiateho – sa dobrej povesti tešil svojho času aj u nás; v súčasnosti však dielo tohto prozaika, esejistu a publicistu možno nájsť najmä v antikvariátoch (výnimkou je René alebo Život vikomta de Chateaubriand, vydanej u nás v roku 2013). Maurious sa preslávil ako autor biografických románov – vďaka jeho tvorbe sa môžete bližšie a záživnejšie zoznámiť so životom Alexandra Flaminga, George Sandovej či Dumasovcov -, u mňa však zarezonoval ako románopisec. A to predovšetkým vďaka dielu Dve lásky Phillipa Marcenata.

 

Phillipe Marcenat by mohol byť prototypom dieťaťa svojej doby – ak by nebol tak nadčasový. Muž, ktorý hocičo skúša, no v tom hocičom hľadá niečo, bude blízky určite mnohým čitateľom. Detstvo, dospievanie a raná mladosť sa uňho nesú v znamení konvencií, ale aj snahy spochybniť ich či aspoň posunúť ich hranice. Príbeh chlapca a mladíka sa napokon završuje v cite, ktorý z neho robí muža: a úplnejšieho Phillipa Marcenata akým bol, kým JU spoznal. Ju, Odilu. Hádam nie náhodou vybral autor hrdinke meno nápadne pripomínajúce “idylu”. Odila sa stáva Phillipovou osudovou ženou; ba osudom. To, v čom a ako veľmi ho ovplyvnila a zmenila, ho (do)formovalo nielen ako muža, ale aj ako človeka. Cit k nej bol preňho dokonca natoľko zásadný, že sa od neho nedokáže odosobniť ani po tom, čo Odilu stratí. Odila je hlavnou hrdinkou nielen Phillipovho života, ale aj prvej časti knihy, kompozične vystavanej ako veľmi dlhý a veľmi intímny list, ktorý Phillipe píše inej žene – aby jej vysvetlil, prečo ju nikdy nebude môcť milovať tak veľmi, ako by si to ona priala, a hádam aj zaslúžila.

 

Tou druhou ženou je Isabella, mladá, nevinná, možno aj naivná. Phillipeho miluje úprimne a naplno, aj s celou jeho minulosťou. Rolu rozprávačky preberá v druhej časti knihy, kde ju už spoznávame ako druhú Phillipovu manželku. Miesto po bájnej Odile sa snaží prebrať čo najdôstojnejšie: na manželovu prvú lásku nežiarli, práve naopak, je fascinovaná ženou, ktorú jej manžel vykresľoval temer ako bohyňu. To, že sama je na druhom mieste, pre ňu nemá až taký význam, pretože “ozajstne zaľúbená žena v podstate nemá vlastnú osobnosť.”

 

Dve časti, dve ženy. Jedna je manipulátorka, druhá manipulovaná. Jedna vzbudzuje vášeň, druhá ju schladzuje pokojom. Jedna sa cítila väznená, druhá trochu nezúčastnená. Jedna Phillipa spoznala ako žiarlivého, druhá ako rezignovaného muža. Obe ho milovali – a aj on obe miloval. Každá ho však ľúbila inak a ani on ich nedokázal ľúbiť rovnako. A zhodnotil to takto: “V tejto komédii lásky striedavo hráme svoje úlohu viac alebo menej zamilovaného. Všetky repliky zostávajú rovnaké, menia sa len ústa.”

 

Dve lásky Phillipa Marcenata  sú knihou, ktorá – hoci prvýkrát vyšla v roku 1928 – skvelo vystihuje i našu dobu. Respektíve ľudí našej doby. Ľudské city sa totiž veľmi nezmenili, a ich napĺňanie či spochybňovanie už vôbec nie. A aktuálnosť myšlienok vkomponovaných do príťažlivého príbehu bude univerzálna asi v každej dobe, v ktorej sa nejaký on a nejaká ona budú ľúbiť. Alebo sa o to aspoň pokúšať.

 

Dnes už ťažko pochopím, ako som mohol v sebe ukrývať také protichodné osobnosti. Žili v dvoch rozličných rovinách a nikdy sa nestretli,” necháva svojho hrdinu prehovoriť autor, aby nám napokon ponúkol svoju odpoveď na otázku, prečo vlastne tak veľmi niekoho hľadáme a následne na ňom lipneme: “Máme radi iných ľudí, lebo sa v nich skrýva záhadná látka, ktorá nám chýba do vzorca, aby sme sa mohli stať pevnou chemickou zlúčeninou.”

 

Dve lásky Phillipa Marcenata sú knihou, ktorú dnes môžeme nájsť len v antikvariátoch. Vďaka svojim krásnym myšlienkam a výbornému príbehu by si však zaslúžila byť v knižnici každého vnímavého čitateľa.

 

Recenzovaná kniha:

André Maurois: Dve lásky Phillipa Marcenata. Slovenský spisovateľ, 1974. Preklad: Vladimír Dudáš

Rozhodujúca dekáda: ako si nepokaziť život hneď v mladosti

16.09.2017

Máte medzi dvadsiatkou a tridsiatkou? Alebo poznáte niekoho z tejto vekovej kategórie, na kom vám záleží? V tom prípade sú nasledujúce riadky pre vás. Asi každá generácia má isté mýty viac »

Klub bitkárov – kult sa vrátil

15.09.2017

Prvé a druhé pravidlo Klubu bitkárov: o klube bitkárov sa nehovorí. Neexistuje však pravidlo, že o Klube bitkárov sa nemôže písať :) Slávny debut Chucka Palahniuka mnohí poznajú skôr ako viac »

Barbora, Boch & Katarzia: ako sa stať dobrým človekom?

12.09.2017

... dodajme; "ako sa stať dobrým človekom, keď sa narodíš do sveta, kde boch, deti aj štetky rozprávajú rovnakým jazykom?" Barbora je prekladateľka, editorka a autorka ženských románov, viac »

Ukrajina

Keď sa v ukrajinskej politike láme jazyk

20.09.2017 13:00

Po pripojení Krymu k Rusku vyvoláva najnovšie obavy Kyjeva nielen situácia na východnej hranici, ale už aj presne na opačnej strane – v Zakarpatskej oblasti.

reznik, rtvs, jaroslav rezník,

Personálne zmeny chce Rezník v RTVS uzavrieť do konca októbra

20.09.2017 12:54

Medzi investičné plány by Jaroslav Rezník rád zaradil aj postupnú obnovu areálu verejnoprávnej televízie v bratislavskej Mlynskej doline.

oľano, remišová, heger, vašečka

OĽaNO žiada vytvorenie úradu, ktorý dohliadne na etiku politikov

20.09.2017 12:49

Hnutie OĽaNO vyzýva vládu, aby zaviedla prax, ktorá sa uplatňuje v mnohých krajinách sveta, teda aby vytvorila Úrad pre etiku.

trolej

Na Prievozskej v Bratislave spadol na cestu strom, doprava kolabuje

20.09.2017 12:32

V úseku Prievozská, Miletičova, Mlynské nivy, Svätoplukova a Košická nepremávajú trolejbusy.

marbi

"Áno, kniha nám musí niečo dať. Kniha môže niečo dať i tak, že nám niečo vezme. Berúc naše predsudky, dáva nám kniha niečo, totiž viac jasnosti, viac vedenia, než sme mali predtým. Sú knihy, ktoré nielenže niečo berú, ale zoberú nás tak zle, že nás poničia až k tomu stupňu, kedy si človek myslí, že už nemôže ďalej žiť alebo aspoň ďalej žiť ako doteraz." Becher

Štatistiky blogu

Počet článkov: 104
Celková čítanosť: 111119x
Priemerná čítanosť článkov: 1068x

Autor blogu

Kategórie