Založ si blog

Ľúbiť dvakrát?

Láska je ľahostajná k chybám a k slabostiam – aj keď ich vidíme – ak sa domnieva, že v tom druhom nachádza to, na čom jej záleží viac než na ostatnom a čo sa nedá presne určiť.“

 

Aj takto pekne lásku definuje André Maurious, jeden z najvýznamnejších autorov svojej doby. Spisovateľ – narodený koncom devätnásteho storočia a svojou tvorbou ovplyvňujúci najmä dobu prvej polovice dvadsiateho – sa dobrej povesti tešil svojho času aj u nás; v súčasnosti však dielo tohto prozaika, esejistu a publicistu možno nájsť najmä v antikvariátoch (výnimkou je René alebo Život vikomta de Chateaubriand, vydanej u nás v roku 2013). Maurious sa preslávil ako autor biografických románov – vďaka jeho tvorbe sa môžete bližšie a záživnejšie zoznámiť so životom Alexandra Flaminga, George Sandovej či Dumasovcov -, u mňa však zarezonoval ako románopisec. A to predovšetkým vďaka dielu Dve lásky Phillipa Marcenata.

 

Phillipe Marcenat by mohol byť prototypom dieťaťa svojej doby – ak by nebol tak nadčasový. Muž, ktorý hocičo skúša, no v tom hocičom hľadá niečo, bude blízky určite mnohým čitateľom. Detstvo, dospievanie a raná mladosť sa uňho nesú v znamení konvencií, ale aj snahy spochybniť ich či aspoň posunúť ich hranice. Príbeh chlapca a mladíka sa napokon završuje v cite, ktorý z neho robí muža: a úplnejšieho Phillipa Marcenata akým bol, kým JU spoznal. Ju, Odilu. Hádam nie náhodou vybral autor hrdinke meno nápadne pripomínajúce „idylu“. Odila sa stáva Phillipovou osudovou ženou; ba osudom. To, v čom a ako veľmi ho ovplyvnila a zmenila, ho (do)formovalo nielen ako muža, ale aj ako človeka. Cit k nej bol preňho dokonca natoľko zásadný, že sa od neho nedokáže odosobniť ani po tom, čo Odilu stratí. Odila je hlavnou hrdinkou nielen Phillipovho života, ale aj prvej časti knihy, kompozične vystavanej ako veľmi dlhý a veľmi intímny list, ktorý Phillipe píše inej žene – aby jej vysvetlil, prečo ju nikdy nebude môcť milovať tak veľmi, ako by si to ona priala, a hádam aj zaslúžila.

 

Tou druhou ženou je Isabella, mladá, nevinná, možno aj naivná. Phillipeho miluje úprimne a naplno, aj s celou jeho minulosťou. Rolu rozprávačky preberá v druhej časti knihy, kde ju už spoznávame ako druhú Phillipovu manželku. Miesto po bájnej Odile sa snaží prebrať čo najdôstojnejšie: na manželovu prvú lásku nežiarli, práve naopak, je fascinovaná ženou, ktorú jej manžel vykresľoval temer ako bohyňu. To, že sama je na druhom mieste, pre ňu nemá až taký význam, pretože „ozajstne zaľúbená žena v podstate nemá vlastnú osobnosť.“

 

Dve časti, dve ženy. Jedna je manipulátorka, druhá manipulovaná. Jedna vzbudzuje vášeň, druhá ju schladzuje pokojom. Jedna sa cítila väznená, druhá trochu nezúčastnená. Jedna Phillipa spoznala ako žiarlivého, druhá ako rezignovaného muža. Obe ho milovali – a aj on obe miloval. Každá ho však ľúbila inak a ani on ich nedokázal ľúbiť rovnako. A zhodnotil to takto: „V tejto komédii lásky striedavo hráme svoje úlohu viac alebo menej zamilovaného. Všetky repliky zostávajú rovnaké, menia sa len ústa.“

 

Dve lásky Phillipa Marcenata  sú knihou, ktorá – hoci prvýkrát vyšla v roku 1928 – skvelo vystihuje i našu dobu. Respektíve ľudí našej doby. Ľudské city sa totiž veľmi nezmenili, a ich napĺňanie či spochybňovanie už vôbec nie. A aktuálnosť myšlienok vkomponovaných do príťažlivého príbehu bude univerzálna asi v každej dobe, v ktorej sa nejaký on a nejaká ona budú ľúbiť. Alebo sa o to aspoň pokúšať.

 

Dnes už ťažko pochopím, ako som mohol v sebe ukrývať také protichodné osobnosti. Žili v dvoch rozličných rovinách a nikdy sa nestretli,“ necháva svojho hrdinu prehovoriť autor, aby nám napokon ponúkol svoju odpoveď na otázku, prečo vlastne tak veľmi niekoho hľadáme a následne na ňom lipneme: „Máme radi iných ľudí, lebo sa v nich skrýva záhadná látka, ktorá nám chýba do vzorca, aby sme sa mohli stať pevnou chemickou zlúčeninou.“

 

Dve lásky Phillipa Marcenata sú knihou, ktorú dnes môžeme nájsť len v antikvariátoch. Vďaka svojim krásnym myšlienkam a výbornému príbehu by si však zaslúžila byť v knižnici každého vnímavého čitateľa.

 

Recenzovaná kniha:

André Maurois: Dve lásky Phillipa Marcenata. Slovenský spisovateľ, 1974. Preklad: Vladimír Dudáš

Odpovede na niektoré otázky z blogu o Bohu

06.02.2018

Môže byť Boh naraz spravodlivý aj milosrdný? Prečo umierajú deti? Čo má Boh spoločné s Cirkvou? Je vôbec bol dobrý? Aj toto sú niektoré podnety, ktoré sa (či už explicitne alebo implicitne) viac »

Existuje Boh?

03.02.2018

Podľa mňa je to najdôležitejšia otázka, akú si môžeme dať: existuje Boh alebo nie? Od jednoznačnej odpovede predsa závisí všetko ostatné... Tak ako to s ním teda je? Existuje? Ak áno, viac »

Mária Bilá: Ženy, ktoré čakajú. Prosba: Nečítajte to

09.01.2018

Toto nie je marketingový ťah. Je to prosba. Varovanie. Naozaj. Vysvetlím. Túto knihu som napísala v čase, kedy som ešte nemala pevne ujasnený hodnotový systém. Také štádium hľadania (sa). viac »

Putin

Putin sa osobne nezapojí do prezidentskej volebnej kampane

19.02.2018 18:42

Putin na rozdiel od svojich siedmich súperov kandiduje ako nezávislý.

corbyn

Mayová vyzvala Corbyna k otvorenosti okolo schôdzok s ŠtB

19.02.2018 18:41

Pracovník ŠtB médiám povedal, že Jeremy Corbyn s komunistickou tajnou políciou spolupracoval vedome. To britský politik odmietol.

andrej babiš

Český premiér v demisii Andrej Babiš má zdravotné komplikácie; veľa pracuje

19.02.2018 18:23

Babiš v pondelok vo svojom príspevku na Facebooku priznal, že po odporúčaniach pracovníčok sekretariátu úradu vlády začal namiesto kávy piť čaj proti vysokému tlaku.

ľudia, jedenie, jedlo, reštaurácia

Spravodlivá spoločnosť by mala podľa Slovákov zaručiť uspokojovanie základných potrieb

19.02.2018 18:09

V prieskume sa výskumníci prvýkrát pýtali na to, aké charakteristiky spoločenského a politického zriadenia si ľudia spájajú s demokratickým režimom a v akej miere.

marbi

"Áno, kniha nám musí niečo dať. Kniha môže niečo dať i tak, že nám niečo vezme. Berúc naše predsudky, dáva nám kniha niečo, totiž viac jasnosti, viac vedenia, než sme mali predtým. Sú knihy, ktoré nielenže niečo berú, ale zoberú nás tak zle, že nás poničia až k tomu stupňu, kedy si človek myslí, že už nemôže ďalej žiť alebo aspoň ďalej žiť ako doteraz." Becher

Štatistiky blogu

Počet článkov: 115
Celková čítanosť: 129605x
Priemerná čítanosť článkov: 1127x

Autor blogu

Kategórie