Založ si blog

Ľúbiť dvakrát?

Láska je ľahostajná k chybám a k slabostiam – aj keď ich vidíme – ak sa domnieva, že v tom druhom nachádza to, na čom jej záleží viac než na ostatnom a čo sa nedá presne určiť.”

 

Aj takto pekne lásku definuje André Maurious, jeden z najvýznamnejších autorov svojej doby. Spisovateľ – narodený koncom devätnásteho storočia a svojou tvorbou ovplyvňujúci najmä dobu prvej polovice dvadsiateho – sa dobrej povesti tešil svojho času aj u nás; v súčasnosti však dielo tohto prozaika, esejistu a publicistu možno nájsť najmä v antikvariátoch (výnimkou je René alebo Život vikomta de Chateaubriand, vydanej u nás v roku 2013). Maurious sa preslávil ako autor biografických románov – vďaka jeho tvorbe sa môžete bližšie a záživnejšie zoznámiť so životom Alexandra Flaminga, George Sandovej či Dumasovcov -, u mňa však zarezonoval ako románopisec. A to predovšetkým vďaka dielu Dve lásky Phillipa Marcenata.

 

Phillipe Marcenat by mohol byť prototypom dieťaťa svojej doby – ak by nebol tak nadčasový. Muž, ktorý hocičo skúša, no v tom hocičom hľadá niečo, bude blízky určite mnohým čitateľom. Detstvo, dospievanie a raná mladosť sa uňho nesú v znamení konvencií, ale aj snahy spochybniť ich či aspoň posunúť ich hranice. Príbeh chlapca a mladíka sa napokon završuje v cite, ktorý z neho robí muža: a úplnejšieho Phillipa Marcenata akým bol, kým JU spoznal. Ju, Odilu. Hádam nie náhodou vybral autor hrdinke meno nápadne pripomínajúce “idylu”. Odila sa stáva Phillipovou osudovou ženou; ba osudom. To, v čom a ako veľmi ho ovplyvnila a zmenila, ho (do)formovalo nielen ako muža, ale aj ako človeka. Cit k nej bol preňho dokonca natoľko zásadný, že sa od neho nedokáže odosobniť ani po tom, čo Odilu stratí. Odila je hlavnou hrdinkou nielen Phillipovho života, ale aj prvej časti knihy, kompozične vystavanej ako veľmi dlhý a veľmi intímny list, ktorý Phillipe píše inej žene – aby jej vysvetlil, prečo ju nikdy nebude môcť milovať tak veľmi, ako by si to ona priala, a hádam aj zaslúžila.

 

Tou druhou ženou je Isabella, mladá, nevinná, možno aj naivná. Phillipeho miluje úprimne a naplno, aj s celou jeho minulosťou. Rolu rozprávačky preberá v druhej časti knihy, kde ju už spoznávame ako druhú Phillipovu manželku. Miesto po bájnej Odile sa snaží prebrať čo najdôstojnejšie: na manželovu prvú lásku nežiarli, práve naopak, je fascinovaná ženou, ktorú jej manžel vykresľoval temer ako bohyňu. To, že sama je na druhom mieste, pre ňu nemá až taký význam, pretože “ozajstne zaľúbená žena v podstate nemá vlastnú osobnosť.”

 

Dve časti, dve ženy. Jedna je manipulátorka, druhá manipulovaná. Jedna vzbudzuje vášeň, druhá ju schladzuje pokojom. Jedna sa cítila väznená, druhá trochu nezúčastnená. Jedna Phillipa spoznala ako žiarlivého, druhá ako rezignovaného muža. Obe ho milovali – a aj on obe miloval. Každá ho však ľúbila inak a ani on ich nedokázal ľúbiť rovnako. A zhodnotil to takto: “V tejto komédii lásky striedavo hráme svoje úlohu viac alebo menej zamilovaného. Všetky repliky zostávajú rovnaké, menia sa len ústa.”

 

Dve lásky Phillipa Marcenata  sú knihou, ktorá – hoci prvýkrát vyšla v roku 1928 – skvelo vystihuje i našu dobu. Respektíve ľudí našej doby. Ľudské city sa totiž veľmi nezmenili, a ich napĺňanie či spochybňovanie už vôbec nie. A aktuálnosť myšlienok vkomponovaných do príťažlivého príbehu bude univerzálna asi v každej dobe, v ktorej sa nejaký on a nejaká ona budú ľúbiť. Alebo sa o to aspoň pokúšať.

 

Dnes už ťažko pochopím, ako som mohol v sebe ukrývať také protichodné osobnosti. Žili v dvoch rozličných rovinách a nikdy sa nestretli,” necháva svojho hrdinu prehovoriť autor, aby nám napokon ponúkol svoju odpoveď na otázku, prečo vlastne tak veľmi niekoho hľadáme a následne na ňom lipneme: “Máme radi iných ľudí, lebo sa v nich skrýva záhadná látka, ktorá nám chýba do vzorca, aby sme sa mohli stať pevnou chemickou zlúčeninou.”

 

Dve lásky Phillipa Marcenata sú knihou, ktorú dnes môžeme nájsť len v antikvariátoch. Vďaka svojim krásnym myšlienkam a výbornému príbehu by si však zaslúžila byť v knižnici každého vnímavého čitateľa.

 

Recenzovaná kniha:

André Maurois: Dve lásky Phillipa Marcenata. Slovenský spisovateľ, 1974. Preklad: Vladimír Dudáš

“Eurábia”, boj proti teroristom či “starodievoctvo”: dovolenkové čítanie pre náročnejších

18.07.2017

„Je to vojna kultúr. (...) Vojna, ktorá chce viac než naše telo zasiahnuť našu dušu. Ráz nášho života, našu životnú filozofiu. Spôsob, akým myslíme, jednáme, milujeme. (...) Ich cieľom viac »

Domček: ako žijú súčasní mladí katolíci?

17.07.2017

Myslela som si, že do Domčeka chodia bigotní fanatici, ktorí nemajú iné možnosti sociálneho vyžitia. Druhý predsudok: nechodia tam hľadať Boha, ale (životného) partnera. Verdikt? Do Domčeka viac »

Láska bez hraníc: ako si muž bez končatín našiel manželku

16.07.2017

Narodil sa bez nôh a rúk, kvôli čomu si už v detstve uvedomil tri veci: nikdy sa o seba nebude môcť sám postarať, nikdy si nenájde prácu, nikdy si nenájde lásku. Dlho preto trpel zúfalstvom viac »

Nemecko, Sigmar Gabriel, vicekancelár

Berlín, ktorý je v spore s Ankarou, uisťoval tureckú menšinu o podpore

22.07.2017 17:57

Sigmar Gabriel sa obrátil na Turkov žijúcich v Nemecku, aby ich ubezpečil, že s aktuálnym sporom medzi Berlínom a Ankarou nemajú nič spoločné a nijako ich neohrozuje.

Viktor Orbán

Orbán: Integrácia zlyhá. Moslimovia sa považujú za silnejších, než sú kresťania

22.07.2017 14:11

Podpora migrácie nie je odpoveďou na ekonomické problémy, povedal maďarský konzervatívny premiér Viktor Orbán.

Viktor Orbán, prejav

Inkvizícia EÚ namierená proti Poľsku nikdy nemôže uspieť, tvrdí Orbán

22.07.2017 13:35

Maďarsko použije všetky právne prostriedky, aby v Európskej únii preukázalo solidaritu s Poľskom. Povedal to maďarský premiér Viktor Orbán.

grecko, protest, demonstracia

Zadlžení Gréci sú z najhoršieho vonku

22.07.2017 13:00

Grécku ešte vlani hrozil odchod z eurozóny, no teraz sa podľa mnohých makroekonomických ukazovateľov pomaly dostáva z najhoršieho.

marbi

"Áno, kniha nám musí niečo dať. Kniha môže niečo dať i tak, že nám niečo vezme. Berúc naše predsudky, dáva nám kniha niečo, totiž viac jasnosti, viac vedenia, než sme mali predtým. Sú knihy, ktoré nielenže niečo berú, ale zoberú nás tak zle, že nás poničia až k tomu stupňu, kedy si človek myslí, že už nemôže ďalej žiť alebo aspoň ďalej žiť ako doteraz." Becher

Štatistiky blogu

Počet článkov: 92
Celková čítanosť: 98222x
Priemerná čítanosť článkov: 1068x

Autor blogu

Kategórie