Založ si blog

Ako pokračovala Tisícročná včela

Diváci filmu Tisícročná včela si určite pamätajú graciózny záver filmu. Tí, ktorí majú prečítanú i knižnú predlohu, vedia, že v knihe bol záver  diametrálne odlišný. Bez finále pripomínajúceho antickú drámu, v podstate s otvoreným koncom. Aj preto neprekvapí, že autor sa rozhodol (zrejme inšpirovaný a podnietený úspechom Tisícročnej včely) napísať voľné pokračovanie. Nemé ucho, hluché oko – román, ktorý začína takmer tam, kde Tisícročná včela končí.

 

Podľa anotácie to má byť román o ľuďoch, ktorí „žijú, milujú, i nenávidia, prechádzajú dejinami s nemými ušami a hluchými očami…“ Ak by tí ľudia neboli Pichandovci, zrejme po knihe nesiahnem – zvedavosť však zvíťazila nad estetickým cítením (nová obálka nepôsobí – aspoň na mňa – veľmi vábivo, a staršie vydania sa – aj vizuálne – ľahko stratia medzi inými knihami) a výsledkom bolo, že viac ako mesiac som strávila v spoločnosti Pichandovcov. Ono to však už neboli tí Pichandovci, ktorých poznáme z Tisícročnej včely. Hoci v knižke z času na čas zažiaril pekný obraz či vyskočila pekná myšlienka („často hľadáme toho, kto nám a iným zlo spôsobil, a ani si nevšimneme, že práve my sme boli príčinou nedostatkov iných“), celý čas som sa nemohla zbaviť dojmu, že kniha vznikla „narýchlo“, a že skôr ako pokračovaním Tisícročnej včely je ťažením z nej.

 

Ešte väčší problém však vidím v tom, čo pomenoval vlastne aj autor: „Umenie nie je len estetika, ale predovšetkým etika a potom aj politika.“ A práve posledná spomínaná vyvažuje etiku a estetiku, chvíľami dokonca prevažuje. Román sa nevyhol prizme a ideológii svojej doby: dalo by sa naozaj polemizovať o tom, či by sa na dejiny pozrel z rovnakého uhla pohľadu autor i dnes. Na rozdiel od Tisícročnej včely, kde sú ideologické nuansy skôr kulisou, v tomto románe z nich často vychádzajú mnohé pointy, motívy, obrazy. To je síce – vzhľadom na rok vydania knihy – pochopiteľné i akceptovateľné, pre dnešného čitateľa (najmä toho mladšieho) predsa len rušivé. Viac ako svedectvom o dobe, v ktorej sa odohráva dej (1918, 1920…) je to kniha o dobe, v ktorej vznikla. Priveľmi cez ňu presvitá.

 

Ako však píše autor: „Všetko nemôžete, ani nemusíte vedieť.“ Ani on nemohol vedieť, že jedného pekného novembrového dňa sa všetko začne meniť, a že Nemé ucho, hluché oko zrazu stratí veľkú časť svojho čara, a zrejme aj čitateľov. Nebyť toho, že kniha je voľným pokračovaním kultu Tisícročná včela, dnešných čitateľov by bolo asi ešte menej.

 

Práve tí, ktorí sú zvedaví na pokračovanie osudov Pichandovského rodu, sa asi na knihu budú tešiť najviac.  A práve táto skupina  môže byť najviac rozčarovaná – ľahkosť, hrdosť a obraznosť prvej knihy sa tu totiž autorovi nepodarilo vyčariť; osobne som sa viacerými stránkami vyše štyristostranového románu musela doslova prehrýzať. Svoj dojem nepovažujem za univerzálny; každý z nás má iný vkus aj očakávania, a možno práve pre vás bude čítanie Nemého ucha, hluchého oka pôžitkom. Osobne však knihu nedokážem nikomu konkrétnemu odporúčať.

 

Ako teda zhrnúť dojem z nového vydania tejto knihy? A zároveň pocity z jej deja? Skúsim to cez autorove slová: „Čo bolo, bolo! Čo bude, to záleží aj na nás.“

 

Recenzovaná kniha:

Nemé ucho, hluché oko . Peter Jaroš. Vydavateľstvo: Agentúra Signum (2015)

Najkrajšie detské knihy (nielen) pod stromček

14.12.2017

Najkrajšie detské knižky sú podľa mňa také, ktoré majú čaro a hodnotu, aj keď po nich človek siahne s odstupom rokov. A keď mu veľa – a možno aj viac – povedia, i keď už úplne vyrastie. viac »

Modlitba za Černobyľ

11.12.2017

"Som svedok Černobyľu... Najdôležitejšej udalosti dvadsiateho storočia, a to bez ohľadu na strašné vojny a revolúcie, pre ktoré si budeme toto storočie pamätať. (...) Ja sa na Černobyľ viac »

Ako sa mali slovenskí (a českí) Nemci po vojne

07.12.2017

Strata (občianskych) práv, ponižovanie, šikana, konfiškovanie majetku, dobytčie vagóny. Scenár, ktorý poznáme z učebníc dejepisu. Máloktorá však učí, že toto u nás zažívali viaceré viac »

skalica

Únia už chráni aj Skalický rubín

15.12.2017 14:02

Európska komisia schválila žiadosť o zápis vína do registra Chránených označení pôvodu (CHOP) pre slovenský „Skalický Rubín“.

Dom Maríny

Štiavnický Dom Maríny, pútnické miesto lásky

15.12.2017 14:00

Originálne faksimile viac ako stosedemdesiatročného rukopisu básne Marína a ďalšie magické okamihy. Turistom ich ponúkne Dom Maríny v Banskej Štiavnici.

DANKO: Stretnutie s predsedom Matice slovenskej

Danko: Matica by sa mala angažovať aj v zmenách vo vyučovacích procesoch

15.12.2017 13:55

Šéf Matice Gešper zdôraznil, že budúci rok nás čakajú mnohé významné výročia a pri tej príležitosti pripraví viaceré podujatia.

trieda, žiaci

Vyšetrovanie v Austrálii odhalilo zneužívanie tisícok detí

15.12.2017 13:13

Najčastejšie spomínanými vinníkov boli duchovní a učitelia.

marbi

"Áno, kniha nám musí niečo dať. Kniha môže niečo dať i tak, že nám niečo vezme. Berúc naše predsudky, dáva nám kniha niečo, totiž viac jasnosti, viac vedenia, než sme mali predtým. Sú knihy, ktoré nielenže niečo berú, ale zoberú nás tak zle, že nás poničia až k tomu stupňu, kedy si človek myslí, že už nemôže ďalej žiť alebo aspoň ďalej žiť ako doteraz." Becher

Štatistiky blogu

Počet článkov: 113
Celková čítanosť: 123420x
Priemerná čítanosť článkov: 1092x

Autor blogu

Kategórie