Založ si blog

Akí sú dnešní Turci?

O čom a ako rozmýšľajú? Čo chcú? Aké sú ich sny, ciele? Rodiny, vzťahy?

 

Na túto otázku dal najlepšiu odpoveď Francúz – lebo hoci jeho myšlienka hovorí o Francúzoch, hovorí aj o Turkoch, Slovákoch, akomkoľvek národe. „Pod zdanlivou jednomyseľnosťou 40 miliónov Francúzov je 40 miliónov mozgov, ktoré myslia každý samostatne.“ A hoci má Romain Rolland pravdu, pravdou je aj to, že členov jedného národa často spája rovnaký či podobný kultúrny podtext, ktorý sa  často odrazí v myslení a konaní jednotlivcov natoľko, že ich vnímame (chceme vnímať) ako kolektív.

 

Skrátka – synekdocha pars pro toto. Alebo inak, laickejšie: jeden za všetkých, všetci za jedného.

 

Ak by sme chceli Turkov súdiť/posudzovať na základe Turkov z kníh Orhana Pamuka, ľahko by sa mohlo stať, že zistíme toto: sú nám veľmi podobní. Tiež plačú, tiež sa smejú, milujú, nenávidia, tešia sa, smútia, hľadajú i strácajú… Akurát to robia trochu inak ako my – niekedy z iných pohnútok, niekedy za iných okolností. Aj keď straty bolia na každom kúsku sveta rovnako. A rovnako všade dokáže rozbúchať srdce láska. Alebo ho zlomiť.

 

Deväťdesiatročná vdova a pravoverná moslimka Fatma, jedna z hlavných hrdiniek románu Tichý dom, čaká na príchod svojich vnúčat. Spoločnosť jej – popri spomienkach – robí sluha Redžeb, trpaslík a nemanželský syn jej nebohého manžela, ktorý sa o ňu stará. Obaja sú zároveň rozprávačmi príbehu: vďaka Redžebovi sa na ich svet dívame v podstate zmierlivo, Fatma je omnoho zatrpknutejšia i krutejšia. Názory a postoje oboch sa však dajú pochopiť, rovnako ako i to, prečo sú obaja – aj keď odlišne a každý sám za seba – osamelí. Postupne do domu prichádzajú vnúčatá a taktiež na seba preberajú roly rozprávačov. Príbeh sa tak dopĺňa o ďalšie postavy, ale aj o ďalšie uhly pohľadov. Tichý dom sa zapĺňa – a závery načatých príbehov sa blížia… A zbližujú sa do neodvratného, no predsa nečakaného konca.

 

Tak ako každý dobrý príbeh, aj Tichý dom sa dá čítať rôzne. Ako príbeh rodiny. Generačná sága, dajme tomu. Alebo ako príbeh Turecka. Svedectvo o dobe, keď sa k moci chceli dostať pravicoví nacionalisti. A pre niekoho to možno bude príbeh o samote; o rôznych druhoch samoty. Alebo by sme Tichý dom mali prijať najmä ako román o smrti?

 

Orhan Pamuk je autor, ktorý už celé desaťročia úspešne etabluje tureckú literatúru do literatúry európskej – a povyšuje ju na svetovú. Jeho diela si vyslúžili mnoho pozornosti aj Nobelovu cenu. Romány  Čierna kniha, Nový život, Moje meno je Červená či Múzeum nevinnosti (všetky spomenuté vyšli aj u nás) už roky žnú pozitívne recenzie, a ich autor je natoľko známy a mienkotvorný, že sa ocitol aj v rebríčku TIME medzi sto najvplyvnejšími ľuďmi sveta.

 

Jeho Tichý dom je kniha, ktorá sa ťažko recenzuje, ale ktorá sa raz bude dobre interpretovať. A o tom, že sa tak stane, môže svedčiť i to, že už teraz dokázala svoju nadčasovosť – hoci u nás vyšla v roku 2014 ako novinka, turecký originál uzrel svetlo sveta už v roku 1983. Na štýle, téme ani jazyku však časový odstup nepoznať. Práve naopak; Tichý dom je jeden z beletristických dôkazov toho, že dejiny (všeobecné i naše „malé“, osobné) sa stále recyklujú, a že keď sa nechceme poučiť, ľahko na to môžeme doplatiť.

 

Pardon – ťažko.

 

Ak sa vám moje závery nepáčia – to nič. Tichý dom je plný tém, myšlienok, postáv a podnetov, a je dosť možné, že si z neho odnesiete niečo iné, a to každým novým čítaním. Jedno je však takmer isté: je to kniha, ktorá núti premýšľať, zvažovať, prehodnocovať…

 

Kniha, ktorá môže meniť.

 

 

Recenzovaná kniha:

Orhan Pamuk: Tichý dom. Vydavateľstvo: Slovart, 2014. Prekladateľ: Otto Havrila

Zopár animovaných filmov, ktoré ocenia najmä dospelí

18.08.2017

Súhrn mojich top animákov, na ktoré treba dozrieť. Azur a Asmar Podmanivý, snivý, s peknou myšlienkou, s ešte krajšími obrazmi, s nezabudnuteľným štýlom animácií a soundtrackom, ktorý viac »

Zaľúbila som sa

08.08.2017

Tou vyvolenou je jedno mladé žieňa. Minule som na ňu len tak hľadela a uvedomila som si, že je veľmi krásna. Aj bez mejkapu. Tak trošku ako dieťa, tak trošku ako dievča, tak trošku ako starenka, viac »

Sex, drogy a Irán: príbeh Marjane Satrapiovej

03.08.2017

Narodila sa do slobodného sveta, ktorý sa postupne premenil na diktatúru. Skutočný príbeh Iránčanky, ktorá emigrovala do Európy, nedokázala však uniesť možnosti slobody. Po návrate do starej viac »

polícia, zásah, Belgicko

V Rotterdame našli dodávku s plynovými bombami, zrušili koncert

23.08.2017 22:47

Holandská polícia pre teroristickú hrozbu zrušila koncert v Rotterdame. Neďaleko miesta konania akcie polícia našla dodávku, v ktorej boli plynové bomby.

Lýbia, rebel

Uneseného líbyjského expremiéra Zajdána pustili

23.08.2017 22:35

Neznámi ozbrojenci ho deväť dní zadržiavali po tom, čo prišiel z Nemecka na návštevu do Tripolisu.

požiar, split, borovicovy les, Split, chorvatsko

Mladá Chorvátka priznala, že založila jeden z ničivých požiarov z pomsty Srbom

23.08.2017 22:13

Chorvátski hasiči pokračujú v boji s množstvom požiarov, ktoré v posledných dňoch ničí rozsiahlu oblasť pozdĺž jadranského pobrežia.

Peter Gajdoš

Pochybnosti o miliardovom nákupe na rezorte obrany

23.08.2017 20:00

Vynárajú sa špekulácie o privysokej cene bojových transportérov na ministerstve obrany a aj o vplyve niektorých zbrojárov, ktorí majú blízko k národniarom.

marbi

"Áno, kniha nám musí niečo dať. Kniha môže niečo dať i tak, že nám niečo vezme. Berúc naše predsudky, dáva nám kniha niečo, totiž viac jasnosti, viac vedenia, než sme mali predtým. Sú knihy, ktoré nielenže niečo berú, ale zoberú nás tak zle, že nás poničia až k tomu stupňu, kedy si človek myslí, že už nemôže ďalej žiť alebo aspoň ďalej žiť ako doteraz." Becher

Štatistiky blogu

Počet článkov: 97
Celková čítanosť: 103912x
Priemerná čítanosť článkov: 1071x

Autor blogu

Kategórie