Založ si blog

Akí sú dnešní Turci?

O čom a ako rozmýšľajú? Čo chcú? Aké sú ich sny, ciele? Rodiny, vzťahy?

 

Na túto otázku dal najlepšiu odpoveď Francúz – lebo hoci jeho myšlienka hovorí o Francúzoch, hovorí aj o Turkoch, Slovákoch, akomkoľvek národe. „Pod zdanlivou jednomyseľnosťou 40 miliónov Francúzov je 40 miliónov mozgov, ktoré myslia každý samostatne.“ A hoci má Romain Rolland pravdu, pravdou je aj to, že členov jedného národa často spája rovnaký či podobný kultúrny podtext, ktorý sa  často odrazí v myslení a konaní jednotlivcov natoľko, že ich vnímame (chceme vnímať) ako kolektív.

 

Skrátka – synekdocha pars pro toto. Alebo inak, laickejšie: jeden za všetkých, všetci za jedného.

 

Ak by sme chceli Turkov súdiť/posudzovať na základe Turkov z kníh Orhana Pamuka, ľahko by sa mohlo stať, že zistíme toto: sú nám veľmi podobní. Tiež plačú, tiež sa smejú, milujú, nenávidia, tešia sa, smútia, hľadajú i strácajú… Akurát to robia trochu inak ako my – niekedy z iných pohnútok, niekedy za iných okolností. Aj keď straty bolia na každom kúsku sveta rovnako. A rovnako všade dokáže rozbúchať srdce láska. Alebo ho zlomiť.

 

Deväťdesiatročná vdova a pravoverná moslimka Fatma, jedna z hlavných hrdiniek románu Tichý dom, čaká na príchod svojich vnúčat. Spoločnosť jej – popri spomienkach – robí sluha Redžeb, trpaslík a nemanželský syn jej nebohého manžela, ktorý sa o ňu stará. Obaja sú zároveň rozprávačmi príbehu: vďaka Redžebovi sa na ich svet dívame v podstate zmierlivo, Fatma je omnoho zatrpknutejšia i krutejšia. Názory a postoje oboch sa však dajú pochopiť, rovnako ako i to, prečo sú obaja – aj keď odlišne a každý sám za seba – osamelí. Postupne do domu prichádzajú vnúčatá a taktiež na seba preberajú roly rozprávačov. Príbeh sa tak dopĺňa o ďalšie postavy, ale aj o ďalšie uhly pohľadov. Tichý dom sa zapĺňa – a závery načatých príbehov sa blížia… A zbližujú sa do neodvratného, no predsa nečakaného konca.

 

Tak ako každý dobrý príbeh, aj Tichý dom sa dá čítať rôzne. Ako príbeh rodiny. Generačná sága, dajme tomu. Alebo ako príbeh Turecka. Svedectvo o dobe, keď sa k moci chceli dostať pravicoví nacionalisti. A pre niekoho to možno bude príbeh o samote; o rôznych druhoch samoty. Alebo by sme Tichý dom mali prijať najmä ako román o smrti?

 

Orhan Pamuk je autor, ktorý už celé desaťročia úspešne etabluje tureckú literatúru do literatúry európskej – a povyšuje ju na svetovú. Jeho diela si vyslúžili mnoho pozornosti aj Nobelovu cenu. Romány  Čierna kniha, Nový život, Moje meno je Červená či Múzeum nevinnosti (všetky spomenuté vyšli aj u nás) už roky žnú pozitívne recenzie, a ich autor je natoľko známy a mienkotvorný, že sa ocitol aj v rebríčku TIME medzi sto najvplyvnejšími ľuďmi sveta.

 

Jeho Tichý dom je kniha, ktorá sa ťažko recenzuje, ale ktorá sa raz bude dobre interpretovať. A o tom, že sa tak stane, môže svedčiť i to, že už teraz dokázala svoju nadčasovosť – hoci u nás vyšla v roku 2014 ako novinka, turecký originál uzrel svetlo sveta už v roku 1983. Na štýle, téme ani jazyku však časový odstup nepoznať. Práve naopak; Tichý dom je jeden z beletristických dôkazov toho, že dejiny (všeobecné i naše „malé“, osobné) sa stále recyklujú, a že keď sa nechceme poučiť, ľahko na to môžeme doplatiť.

 

Pardon – ťažko.

 

Ak sa vám moje závery nepáčia – to nič. Tichý dom je plný tém, myšlienok, postáv a podnetov, a je dosť možné, že si z neho odnesiete niečo iné, a to každým novým čítaním. Jedno je však takmer isté: je to kniha, ktorá núti premýšľať, zvažovať, prehodnocovať…

 

Kniha, ktorá môže meniť.

 

 

Recenzovaná kniha:

Orhan Pamuk: Tichý dom. Vydavateľstvo: Slovart, 2014. Prekladateľ: Otto Havrila

Nežije náhodou vo vašom byte cudzia žena?

07.01.2017

Na začiatku bola novinová správa v japonských novinách: osamelý muž si začal všímať, že mu miznú veci. Nie dramaticky, nie hodnotné. Jogurt, džús... Najprv si myslel, že je paranoidný. viac »

31 myšlienok na január

02.01.2017

Často by sme banovali, keby sa nám naše túžby splnili. (Ezop) Som iba jeden-jediný. No stále som jeden. Nemôžem urobiť všetko. No vždy môžem urobiť niečo. A keďže nemôžem urobiť všetko, viac »

Narodili sme sa a už nikdy neumrieme

28.12.2016

Mohol by to byť strašný príbeh. On a ona sa často rozchádzali. Dve deti sa im narodili postihnuté – a krátko po narodení umreli. Keď čakala tretie dieťa – konečne zdravé – zistili, viac »

Irak, Tikrít, Islamský štát, islamisti, Mosul

Iracká armáda dobyla východnú polovicu Mosulu

18.01.2017 14:02

Iracká armáda oslobodila od islamských radikálov celú východnú časť severoirackého mesta Mosul. Oznámil to veliteľ protiteroristickej jednotky.

Váhostav

Štát odhaľuje skutočných vlastníkov firiem

18.01.2017 14:00

Štát začína spoznávať skutočných vlastníkov firiem pôsobiacich na Slovensku. Do platnosti od januára vstúpil tzv. protischránkový zákon.

peniaze, eurá

Vláda schválila stimuly pre šesť investorov, vytvoria 400 miest

18.01.2017 13:29

Vládny kabinet schválil poskytnutie investičných stimulov. Celkovo šesť spoločností by malo získať od štátu investičnú pomoc vo výške 9,6 mil. eur.

Viliam Fischer

Lekárovi Fischerovi odpustili zvyšok zákazu činnosti

18.01.2017 13:23

Odsúdenému kardiochirurgovi Viliamovi Fischerovi sudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku podmienečne odpustil zvyšok zákazu vykonávať lekársku činnosť.

marbi

"Áno, kniha nám musí niečo dať. Kniha môže niečo dať i tak, že nám niečo vezme. Berúc naše predsudky, dáva nám kniha niečo, totiž viac jasnosti, viac vedenia, než sme mali predtým. Sú knihy, ktoré nielenže niečo berú, ale zoberú nás tak zle, že nás poničia až k tomu stupňu, kedy si človek myslí, že už nemôže ďalej žiť alebo aspoň ďalej žiť ako doteraz." Becher

Štatistiky blogu

Počet článkov: 83
Celková čítanosť: 74135x
Priemerná čítanosť článkov: 893x

Autor blogu

Kategórie