Založ si blog

Akí sú dnešní Turci?

O čom a ako rozmýšľajú? Čo chcú? Aké sú ich sny, ciele? Rodiny, vzťahy?

 

Na túto otázku dal najlepšiu odpoveď Francúz – lebo hoci jeho myšlienka hovorí o Francúzoch, hovorí aj o Turkoch, Slovákoch, akomkoľvek národe. „Pod zdanlivou jednomyseľnosťou 40 miliónov Francúzov je 40 miliónov mozgov, ktoré myslia každý samostatne.“ A hoci má Romain Rolland pravdu, pravdou je aj to, že členov jedného národa často spája rovnaký či podobný kultúrny podtext, ktorý sa  často odrazí v myslení a konaní jednotlivcov natoľko, že ich vnímame (chceme vnímať) ako kolektív.

 

Skrátka – synekdocha pars pro toto. Alebo inak, laickejšie: jeden za všetkých, všetci za jedného.

 

Ak by sme chceli Turkov súdiť/posudzovať na základe Turkov z kníh Orhana Pamuka, ľahko by sa mohlo stať, že zistíme toto: sú nám veľmi podobní. Tiež plačú, tiež sa smejú, milujú, nenávidia, tešia sa, smútia, hľadajú i strácajú… Akurát to robia trochu inak ako my – niekedy z iných pohnútok, niekedy za iných okolností. Aj keď straty bolia na každom kúsku sveta rovnako. A rovnako všade dokáže rozbúchať srdce láska. Alebo ho zlomiť.

 

Deväťdesiatročná vdova a pravoverná moslimka Fatma, jedna z hlavných hrdiniek románu Tichý dom, čaká na príchod svojich vnúčat. Spoločnosť jej – popri spomienkach – robí sluha Redžeb, trpaslík a nemanželský syn jej nebohého manžela, ktorý sa o ňu stará. Obaja sú zároveň rozprávačmi príbehu: vďaka Redžebovi sa na ich svet dívame v podstate zmierlivo, Fatma je omnoho zatrpknutejšia i krutejšia. Názory a postoje oboch sa však dajú pochopiť, rovnako ako i to, prečo sú obaja – aj keď odlišne a každý sám za seba – osamelí. Postupne do domu prichádzajú vnúčatá a taktiež na seba preberajú roly rozprávačov. Príbeh sa tak dopĺňa o ďalšie postavy, ale aj o ďalšie uhly pohľadov. Tichý dom sa zapĺňa – a závery načatých príbehov sa blížia… A zbližujú sa do neodvratného, no predsa nečakaného konca.

 

Tak ako každý dobrý príbeh, aj Tichý dom sa dá čítať rôzne. Ako príbeh rodiny. Generačná sága, dajme tomu. Alebo ako príbeh Turecka. Svedectvo o dobe, keď sa k moci chceli dostať pravicoví nacionalisti. A pre niekoho to možno bude príbeh o samote; o rôznych druhoch samoty. Alebo by sme Tichý dom mali prijať najmä ako román o smrti?

 

Orhan Pamuk je autor, ktorý už celé desaťročia úspešne etabluje tureckú literatúru do literatúry európskej – a povyšuje ju na svetovú. Jeho diela si vyslúžili mnoho pozornosti aj Nobelovu cenu. Romány  Čierna kniha, Nový život, Moje meno je Červená či Múzeum nevinnosti (všetky spomenuté vyšli aj u nás) už roky žnú pozitívne recenzie, a ich autor je natoľko známy a mienkotvorný, že sa ocitol aj v rebríčku TIME medzi sto najvplyvnejšími ľuďmi sveta.

 

Jeho Tichý dom je kniha, ktorá sa ťažko recenzuje, ale ktorá sa raz bude dobre interpretovať. A o tom, že sa tak stane, môže svedčiť i to, že už teraz dokázala svoju nadčasovosť – hoci u nás vyšla v roku 2014 ako novinka, turecký originál uzrel svetlo sveta už v roku 1983. Na štýle, téme ani jazyku však časový odstup nepoznať. Práve naopak; Tichý dom je jeden z beletristických dôkazov toho, že dejiny (všeobecné i naše „malé“, osobné) sa stále recyklujú, a že keď sa nechceme poučiť, ľahko na to môžeme doplatiť.

 

Pardon – ťažko.

 

Ak sa vám moje závery nepáčia – to nič. Tichý dom je plný tém, myšlienok, postáv a podnetov, a je dosť možné, že si z neho odnesiete niečo iné, a to každým novým čítaním. Jedno je však takmer isté: je to kniha, ktorá núti premýšľať, zvažovať, prehodnocovať…

 

Kniha, ktorá môže meniť.

 

 

Recenzovaná kniha:

Orhan Pamuk: Tichý dom. Vydavateľstvo: Slovart, 2014. Prekladateľ: Otto Havrila

Najkrajšie detské knihy (nielen) pod stromček

14.12.2017

Najkrajšie detské knižky sú podľa mňa také, ktoré majú čaro a hodnotu, aj keď po nich človek siahne s odstupom rokov. A keď mu veľa – a možno aj viac – povedia, i keď už úplne vyrastie. viac »

Modlitba za Černobyľ

11.12.2017

"Som svedok Černobyľu... Najdôležitejšej udalosti dvadsiateho storočia, a to bez ohľadu na strašné vojny a revolúcie, pre ktoré si budeme toto storočie pamätať. (...) Ja sa na Černobyľ viac »

Ako sa mali slovenskí (a českí) Nemci po vojne

07.12.2017

Strata (občianskych) práv, ponižovanie, šikana, konfiškovanie majetku, dobytčie vagóny. Scenár, ktorý poznáme z učebníc dejepisu. Máloktorá však učí, že toto u nás zažívali viaceré viac »

skalica

Únia už chráni aj Skalický rubín

15.12.2017 14:02

Európska komisia schválila žiadosť o zápis vína do registra Chránených označení pôvodu (CHOP) pre slovenský „Skalický Rubín“.

Dom Maríny

Štiavnický Dom Maríny, pútnické miesto lásky

15.12.2017 14:00

Originálne faksimile viac ako stosedemdesiatročného rukopisu básne Marína a ďalšie magické okamihy. Turistom ich ponúkne Dom Maríny v Banskej Štiavnici.

DANKO: Stretnutie s predsedom Matice slovenskej

Danko: Matica by sa mala angažovať aj v zmenách vo vyučovacích procesoch

15.12.2017 13:55

Šéf Matice Gešper zdôraznil, že budúci rok nás čakajú mnohé významné výročia a pri tej príležitosti pripraví viaceré podujatia.

trieda, žiaci

Vyšetrovanie v Austrálii odhalilo zneužívanie tisícok detí

15.12.2017 13:13

Najčastejšie spomínanými vinníkov boli duchovní a učitelia.

marbi

"Áno, kniha nám musí niečo dať. Kniha môže niečo dať i tak, že nám niečo vezme. Berúc naše predsudky, dáva nám kniha niečo, totiž viac jasnosti, viac vedenia, než sme mali predtým. Sú knihy, ktoré nielenže niečo berú, ale zoberú nás tak zle, že nás poničia až k tomu stupňu, kedy si človek myslí, že už nemôže ďalej žiť alebo aspoň ďalej žiť ako doteraz." Becher

Štatistiky blogu

Počet článkov: 113
Celková čítanosť: 123461x
Priemerná čítanosť článkov: 1093x

Autor blogu

Kategórie