Založ si blog

Princezná, ktorá prišla o hlavu – ako to začalo?

Asi každé dievča sníva o tom, aké by to bolo byť princeznou. Skutočné princezné však málokedy čakal rozprávkový osud. Výnimkou nebola ani Mária Antoinetta, pätnáste a predposledné dieťa Márie Terézie a Františka Lotrinského, najmladšia rakúska arcivojvodkyňa a neskoršia francúzska kráľovná, ktorej tragický osud zavŕšil jednu z kapitol dejín krajiny galského kohúta.

 

Kým sa tak však stalo, a strhaná  kráľovná za posmeškov a urážok niekdajších poddaných umrela pod gilotínou, čakalo ju 37 rokov života, ktorý (alebo úseky ktorého) sa pokúšali knižne aj filmovo spracovať už viacerí tvorcovia. V tomto zmysle môže avizovaná trilógia Juliet Grey pôsobiť ako čosi „navyše“. Teda mohla by, ak by autorka (vlastným menom Leslie Carroll) nebola skvelou rozprávačkou (talent zrejme podedila po rodičoch – spisovateľoch) a dôkladne si nenaštudovala dejiny panovníckych rodov osemnásteho storočia.

 

Ja, Mária Antoinetta zaujme/odradí (podľa toho, do akej sorty čitateľov patríte) už na prvý pohľad svojou vizuálnou stránkou a doružova ladenou obálkou. Práve tá by mohla najmä v mužskej časti populácie asociovať ženský ľúbostný román, čo je škoda, pretože kniha nonšalantne obchádza daný žáner. Autorka je priveľmi empatickou, aby život dievčiny predurčenej na úlohu francúzskej dauphine  bagatelizovala a idealizovala. Ku cti Juliet Grey slúži aj to, že sa vyhýba zaužívaným klišé (väčšina pochádza práve z čias štvavej kampane proti kráľovnej) o tom, aká bola povrchná, márnotratná a ľahostajná voči všetkým mimo svojich najbližších.

 

S Máriou Antoinettou sa v prvom románe stretávame ako s dievčatkom – rada tancuje, hrá divadielka, maľuje; na matkinom kráľovskom dvore sa však stretáva len s minimálnou podporou. Naopak, Mária Terézia je k svojim potomkom prísna, rada poukazuje na ich nedostatky a robí všetko preto, aby ich odstránila. Na najmladšiu dcéru je zvlášť tvrdá najmä odvtedy, čo sa jej podarí zasnúbiť ju s vnukom francúzskeho kráľa. Mladú slečnu tak čaká ešte prísnejší dril – podľa matky, no najmä podľa francúzskych vyslancov, nie je dostatočne rozumovo zdatná, komunikačne vybavená a dokonca ani pekná na to, aby sa z nej stala panovníčka v slávnom Versailles.

 

Zložitú premenu sprevádzanú neustálou kritikou zavŕši matkou vysnívaný sobáš s Ľudovítom XVI. Toľko ospevovaný princ, pre ktorého musela Mária Antoinetta podstúpiť mnohé radikálne zásahy do svojho vzhľadu aj osobnosti, však ani zďaleka nie je takým ideálom, za akého ho Mária Terézia považovala. Ťarbavý, zakríknutý mládenec neschopný pozrieť sa manželke do očí a už vôbec nie komunikovať s ňou inými ako jednoslovnými vetami je paródiou na vladára aj muža – a jediné, čo na ňom stojí za pozornosť, je práve jeho titul. Ešte ani ten si však Ľudovít neváži a celé dni trávi v svojej kováčskej vyhni. Rozčarovanie z manžela, množstvo nepriateľov v novom prostredí, intrigánstvo, na aké dovtedy nebola mladá žena zvyknutá, veľká osamelosť (ktorú prehlbujú siahodlhé listy Márie Terézie kritizujúce každý dcérin krok) a najmä pochybnosti o vlastnej osobe, ženskosti a kráse (Ľudovít nielenže nedokáže splodiť potomka, ale s mladou princeznou ani nechce tráviť noci) – to všetko (de)formuje zraniteľnú Máriu Antoinettu a núti ju hľadať rozptýlenie…

 

Autorke sa darí veľmi citlivo dívať na svet očami mladej dauphine. Aj banálne a notoricky známe fakty sa vďaka Greyovej zasvätenému pohľadu nasvecujú v úplne novom svetle a hoci z textu necítiť sebaľútosť hlavnej postavy, čitateľ predsa len pociťuje k budúcej kráľovnej súcit a pochopenie. Veľmi dôveryhodne pôsobia opisy kráľovských dvorov, rituálov, ich nezmyselnej pompéznosti. Autorka si dala záležať na štúdiu dobových reálií, čo cítiť najmä z mnohých dômyselne spomenutých detailov.

 

Hoci je román Ja, Mária Antoinetta pomerne objemný, číta sa ľahko a rýchlo. A hoci jeho hlavná postava je notoricky známa, po dočítaní Greyovej diela predsa len budete mať pocit, že až teraz ste Máriu Antoinettu spoznali naozaj.

 

Prvý diel trilógie sa končí v čase, keď  Mária Antoinetta  nastupuje na trón po boku svojho muža – druhý diel (na Slovensku by mal vyjsť v októbri 2016) sľubuje náhľad na roky vlády, v záverečnom diele sa zavŕši osud kráľovnej i kráľovstva. Netrpezlivejší čitatelia si celú trilógiu môžu prečítať aj v českom jazyku.

 

Recenzovaná kniha:

Juliet Grey: Ja, Mária Antoinetta. Slovart, 2015. Preložila: Beáta Mihalkovičová

Rozhodujúca dekáda: ako si nepokaziť život hneď v mladosti

16.09.2017

Máte medzi dvadsiatkou a tridsiatkou? Alebo poznáte niekoho z tejto vekovej kategórie, na kom vám záleží? V tom prípade sú nasledujúce riadky pre vás. Asi každá generácia má isté mýty viac »

Klub bitkárov – kult sa vrátil

15.09.2017

Prvé a druhé pravidlo Klubu bitkárov: o klube bitkárov sa nehovorí. Neexistuje však pravidlo, že o Klube bitkárov sa nemôže písať :) Slávny debut Chucka Palahniuka mnohí poznajú skôr ako viac »

Barbora, Boch & Katarzia: ako sa stať dobrým človekom?

12.09.2017

... dodajme; "ako sa stať dobrým človekom, keď sa narodíš do sveta, kde boch, deti aj štetky rozprávajú rovnakým jazykom?" Barbora je prekladateľka, editorka a autorka ženských románov, viac »

Ukrajina

Keď sa v ukrajinskej politike láme jazyk

20.09.2017 13:00

Po pripojení Krymu k Rusku vyvoláva najnovšie obavy Kyjeva nielen situácia na východnej hranici, ale už aj presne na opačnej strane – v Zakarpatskej oblasti.

reznik, rtvs, jaroslav rezník,

Personálne zmeny chce Rezník v RTVS uzavrieť do konca októbra

20.09.2017 12:54

Medzi investičné plány by Jaroslav Rezník rád zaradil aj postupnú obnovu areálu verejnoprávnej televízie v bratislavskej Mlynskej doline.

oľano, remišová, heger, vašečka

OĽaNO žiada vytvorenie úradu, ktorý dohliadne na etiku politikov

20.09.2017 12:49

Hnutie OĽaNO vyzýva vládu, aby zaviedla prax, ktorá sa uplatňuje v mnohých krajinách sveta, teda aby vytvorila Úrad pre etiku.

trolej

Na Prievozskej v Bratislave spadol na cestu strom, doprava kolabuje

20.09.2017 12:32

V úseku Prievozská, Miletičova, Mlynské nivy, Svätoplukova a Košická nepremávajú trolejbusy.

marbi

"Áno, kniha nám musí niečo dať. Kniha môže niečo dať i tak, že nám niečo vezme. Berúc naše predsudky, dáva nám kniha niečo, totiž viac jasnosti, viac vedenia, než sme mali predtým. Sú knihy, ktoré nielenže niečo berú, ale zoberú nás tak zle, že nás poničia až k tomu stupňu, kedy si človek myslí, že už nemôže ďalej žiť alebo aspoň ďalej žiť ako doteraz." Becher

Štatistiky blogu

Počet článkov: 104
Celková čítanosť: 111129x
Priemerná čítanosť článkov: 1069x

Autor blogu

Kategórie