Založ si blog

Čo spája Slovensko, Poľsko, Česko a Maďarsko?

Napríklad aj to, že všetky patria do tzv. “V4”.

 

Podobná kultúra, hodnoty, problémy, zvykoslovie, minulosť, azda aj budúcnosť…

 

A čo ešte?

 

V rámci literatúry určite aj projekt “K4” – jeho ideou je vydať každý rok knihu jedného autora z V4 – vo všetkých krajinách v jeden deň, v rovnakej edícii. Každý rok by to mal byť autor inej krajiny, pričom zmyslom celého projektu je “snaha umožniť čitateľom paralelný zážitok zo súčasnej literatúry svojej krajiny, ako aj krajín blízkych, susedných či priam bratských“. Zatiaľ sa vydania v rámci edície dočkali Slovák a Poliak – budúce roky sa teda môžeme tešiť na český a maďarský príspevok.

 

Pre našincov môže byť dôvodom na hrdosť, že sériu odštartoval jeden z nás. Voľba Pavla Vilikovského určite nebola náhodná. Predsa len je to jeden z našich najlepších autorov, nevraviac o tom, že otázky spoločného časopriestoru mu nikdy neboli celkom cudzie. Stačí si spomenúť na titul Pes na ceste, v ktorom temer geniálne popísal niečo tak efemérne, ako je slovenskosť. Do knižnej edície “K4” však prispel knižkou úplne iného vyznenia a razenia – namiesto esejistických náčrtoch o národnosti, štátnosti či vlastnostiach vlastencov si vzal na paškál socializmus (čo nie je zlou voľbou ak uvážime, že v dobách nedávno minulých poznačil daný režim všetky štyri menované krajiny) a svoj brilantný humor využil na vytvorenie hrdinu, ktorého ego a ambície niekoľkonásobné prevažujú jeho intelekt. Samozrejme, o pokryvkávaní svojich rozumových schopností nemá dotyčný ani šajnu, naopak, sám seba glorifikuje a o svojom živote si začne viesť aj denník nazdávajúc sa, že pre spoločnosť (alebo minimálne pre jeho syna) by to niekedy mohlo byť podnetné čítanie. Popritom “stúpa po socialistickom zamestnaneckom rebríčku” a ešte si aj brúsi zuby na švárnu kolegyňu…

 

Príbeh ozajského človeka je paródiou na ľudí, ktorí – žiaľ – neboli len špecialitou socializmu. Čitateľ sa na tomto “hrdinovi” možno bude baviť, možno ním bude znechutený, možno v ňom identifikuje podobné typy zo svojho okolia. Vilikovský na profil svojho hrdinu upozorňuje už v názve – možno aj vy ste si všimli, že sa v ňom ukrýva gramatická chyba (a ak nie, nič si z toho nerobte; svojho času si to nevšimli ani niektorí novinári a recenzenti). Román je písaný formou denníka, a v rámci zachovania autenticity obsahuje mnohé gramatické a štylistické prešľapy. Čitateľ ľahko nadobudne pocit, že naozaj číta denníkové zápisky, a nie román – a práve v tom je najväčšia výhoda aj nevýhoda tohto Vilikovského diela.

 

Po Príbehu ozajského človeka prišla na rad Samota. Jej autorom je Poliak Hubert Klimko-Dobrzaniecky, ktorý sa však dej rozhodol situovať do Rakúska. Práve tam môžeme stretnúť jeho (tiež skôr negatívneho) hrdinu, ktorému narozdiel od Vilikovského postavy nechýba ani tak intelekt, ako skôr zmysel života. Svoju existenciu sploštil do podoby, ktorá by sa mnohým zdala azda neznesiteľná – žiadne trvalé zamestnanie, žiadni skutoční priatelia, žiadny duchovný rozmer. Hrdina Samoty je príliš egoistický a príliš hrdý na to, aby svoj svet zaľudnil, a príliš ustráchaný na to, aby svet tam vonku prijal a akceptoval. Autor svojho hrdinu predstavuje ako typ, ktorému sa dnes vraví xenofób, rasista či aspoň čudák. Cez jeho ústa necháva autor zaznieť myšlienky, ktoré dnes majú mnohí ľudia – a je len na čitateľovi, či túto autorovu hru prijme, alebo odsúdi.

 

Projekt “K4” nám teda predstavil témy, ktoré môžu rezonovať – Príbeh ozajského človeka nás vrátil trošku do minulosti, Samota sa snaží reflektovať prítomnosť. Obaja autori svoju úlohu – a totiž prezentovať literárnu scénu svojho národa – zvládli obstojne, aj keď sa nemôžem zbaviť dojmu, že v ich knihách je čosi štylizované, akoby naozaj boli písané na objednávku, nie z nutkavej autorskej potreby skutočne niečo povedať. Oba knihy však určite mali nárok dočkať sa vopred zaistených prekladov a azda aj potenciál osloviť všetky štyri zainteresované národy. Ostáva len dúfať, že aj nasledujúce dva avizované a očakávané tituly budú aspoň na tak kvalitatívnej úrovni, ako už vydané knižky, a že projekt “K4” si získa čo najširšiu pozornosť a čitateľskú základňu – už len za ten nápad by si to zaslúžil…

 

 

“Eurábia”, boj proti teroristom či “starodievoctvo”: dovolenkové čítanie pre náročnejších

18.07.2017

„Je to vojna kultúr. (...) Vojna, ktorá chce viac než naše telo zasiahnuť našu dušu. Ráz nášho života, našu životnú filozofiu. Spôsob, akým myslíme, jednáme, milujeme. (...) Ich cieľom viac »

Domček: ako žijú súčasní mladí katolíci?

17.07.2017

Myslela som si, že do Domčeka chodia bigotní fanatici, ktorí nemajú iné možnosti sociálneho vyžitia. Druhý predsudok: nechodia tam hľadať Boha, ale (životného) partnera. Verdikt? Do Domčeka viac »

Láska bez hraníc: ako si muž bez končatín našiel manželku

16.07.2017

Narodil sa bez nôh a rúk, kvôli čomu si už v detstve uvedomil tri veci: nikdy sa o seba nebude môcť sám postarať, nikdy si nenájde prácu, nikdy si nenájde lásku. Dlho preto trpel zúfalstvom viac »

Nemecko, Sigmar Gabriel, vicekancelár

Berlín, ktorý je v spore s Ankarou, uisťoval tureckú menšinu o podpore

22.07.2017 17:57

Sigmar Gabriel sa obrátil na Turkov žijúcich v Nemecku, aby ich ubezpečil, že s aktuálnym sporom medzi Berlínom a Ankarou nemajú nič spoločné a nijako ich neohrozuje.

Viktor Orbán

Orbán: Integrácia zlyhá. Moslimovia sa považujú za silnejších, než sú kresťania

22.07.2017 14:11

Podpora migrácie nie je odpoveďou na ekonomické problémy, povedal maďarský konzervatívny premiér Viktor Orbán.

Viktor Orbán, prejav

Inkvizícia EÚ namierená proti Poľsku nikdy nemôže uspieť, tvrdí Orbán

22.07.2017 13:35

Maďarsko použije všetky právne prostriedky, aby v Európskej únii preukázalo solidaritu s Poľskom. Povedal to maďarský premiér Viktor Orbán.

grecko, protest, demonstracia

Zadlžení Gréci sú z najhoršieho vonku

22.07.2017 13:00

Grécku ešte vlani hrozil odchod z eurozóny, no teraz sa podľa mnohých makroekonomických ukazovateľov pomaly dostáva z najhoršieho.

marbi

"Áno, kniha nám musí niečo dať. Kniha môže niečo dať i tak, že nám niečo vezme. Berúc naše predsudky, dáva nám kniha niečo, totiž viac jasnosti, viac vedenia, než sme mali predtým. Sú knihy, ktoré nielenže niečo berú, ale zoberú nás tak zle, že nás poničia až k tomu stupňu, kedy si človek myslí, že už nemôže ďalej žiť alebo aspoň ďalej žiť ako doteraz." Becher

Štatistiky blogu

Počet článkov: 92
Celková čítanosť: 98213x
Priemerná čítanosť článkov: 1068x

Autor blogu

Kategórie