Založ si blog

Kto zabil Lajlu Al-Hájikovú?

Bola Palestínčankou, vydatou a príťažlivou ženou, tešila sa zo života aj zo spoločenskej priazne. Po otcovi mala zdediť veľké dedičstvo, vďaka vplyvnému manželovi si užívala spoločenskú rolu príkladnej manželky. A niekto ju zabil. Naoko banálny príbeh, ktorý sa mohol stať kdekoľvek a komukoľvek. Stal sa však Lajle a stal sa…

 

Aj rozprávačovi jej príbehu. Kto zabil Lajlu Al-Hájikovú? – pýta sa autor (i rozprávač a čitateľ) a táto pre román pálčivá otázka (a to dokonca až natoľko, že sa stala titulom daného príbehu) dostáva jednu z odpovedí už hneď v prvej vete: „Nezabil som  Lajlu Al-Hájikovú.“

 

To vraví rozprávač, niekdajší rodinný priateľ rodiny Al-Hájikovcov, prominentný právnik a hlavný podozrivý. Ako bývalá právnická hviezda by preňho nemalo byť problémom obhájiť sa, on tak však nekoná. Napriek minimu dôkazov a svojim rétorickým schopnostiam odmieta rozprávať, odmieta bojovať o svoju pravdu a o svoj život. V čase, keď sa s ním zoznamujeme, čaká na svoju popravu a píše dlhý list/príbeh svojej žene Dajme, v ktorom vysvetľuje nielen dôvody svojho mlčania, ale podrobne analyzuje aj svoj skutočný vzťah k Lajle a jej manželovi.

 

Román Kto zabil Lajlu Al-Hájikovú? sa dá (koniec koncov ako mnoho dobrých románov) čítať vo viacerých vrstvách. Kto chce, môže ho poňať ako kriminálny (podľa informácií na prebale „policajný“ román, iní čitatelia ho možno dešifrujú ako netradične poňatý ľúbostný príbeh, ďalší hádam odhalia jeho filozofický podtón. Scestné by nebolo ani nazvať dielo psychologickou sondou, svojsky, no účinne analyzujúcou nielen charakter či myšlienkové pochody hlavného hrdinu, ale aj časopriestor, v ktorom žil a v ktorom umrie.

 

Život i tvorba palestínskeho autora Gassána Kanafáního sú poznačené národnostnými otázkami, problémami, špecifikami. Časopriestor, v ktorom Kanafání žil, tvoril, učil a spoznával svet, patria k tým, ktoré nemali núdzu o dramatické dejinné i každodenné okamihy. V pomerne rozsiahlom závere mapujúcom autora a jeho dielo si môžeme prečítať , ako presne autora jeho prostredie a zázemie (vy)formovalo a poznačilo i ako autora. Citeľné je to najmä pri čítaní novely Muži na slnku, ktorá je súčasťou knihy tiež.

 

Napriek tomu sa Kanafánímu podarilo v príbehu Kto zabil Lajlu Al-Hájikovú? odosobniť od osobitostí a problémom svojej (de facto neexistujúcej) vlasti a vytvoriť dielo, ktoré sa dá čítať (a ktoré by sa dalo aj napísať) v podstate kdekoľvek. Veď všade na svete je „manželstvo čímsi náhodným a až svojím rozhodnutím mu dávame zmysel“, všade na svete „posteľ, pokiaľ sa nestala návykom, nesúvisí s láskou, a skutočná láska nie je iba posteľ“ , a všade na svete „hráme komickú hru. Celý svet meriame mierou, na ktorej sme sa dohodli, no s ním sme sa neporadili. Všetky javy pomenúvame a charakterizujeme a pritom ich nepoznáme, nepoznáme ich podstatu ani ich príčiny. Súčasne si myslíme, že to dovolí postihnúť ich podstatu. Sme hlúpi, sme veľmi zaslepení a namyslení.

 

Ak by sme chceli hľadať ekvivalent tohto románu v európskej tvorbe, zrejme by to bol Cudzinec. Aj Kanafáního hrdina – podobne ako Camusov – sa ocitá vo víre ťažko vysvetliteľných, až dojmov náhody pôsobiacich javov, ku ktorým zaujme svojské, nie ľahko stráviteľné a obhájiteľné stanovisko.

 

Kto zabil Lajlu Al-Hájikovú? je príbeh, ktorý vyvoláva omnoho znepokojujúcejšie otázky než tú, ktorou je zastrešené celé dielo.  A niektorým – vnímavým, neodbytným – možno aj poskytne odpovede.

 

Recenzovaná kniha: 

Kanafání Gassán: Kto zabil Lajlu Al-Hájikovú?

SMENA (vyd. SÚV SZM), 1988, preklad Ladislav Drozdík 

 

 

 

“Eurábia”, boj proti teroristom či “starodievoctvo”: dovolenkové čítanie pre náročnejších

18.07.2017

„Je to vojna kultúr. (...) Vojna, ktorá chce viac než naše telo zasiahnuť našu dušu. Ráz nášho života, našu životnú filozofiu. Spôsob, akým myslíme, jednáme, milujeme. (...) Ich cieľom viac »

Domček: ako žijú súčasní mladí katolíci?

17.07.2017

Myslela som si, že do Domčeka chodia bigotní fanatici, ktorí nemajú iné možnosti sociálneho vyžitia. Druhý predsudok: nechodia tam hľadať Boha, ale (životného) partnera. Verdikt? Do Domčeka viac »

Láska bez hraníc: ako si muž bez končatín našiel manželku

16.07.2017

Narodil sa bez nôh a rúk, kvôli čomu si už v detstve uvedomil tri veci: nikdy sa o seba nebude môcť sám postarať, nikdy si nenájde prácu, nikdy si nenájde lásku. Dlho preto trpel zúfalstvom viac »

Nemecko, Sigmar Gabriel, vicekancelár

Berlín, ktorý je v spore s Ankarou, uisťoval tureckú menšinu o podpore

22.07.2017 17:57

Sigmar Gabriel sa obrátil na Turkov žijúcich v Nemecku, aby ich ubezpečil, že s aktuálnym sporom medzi Berlínom a Ankarou nemajú nič spoločné a nijako ich neohrozuje.

Viktor Orbán

Orbán: Integrácia zlyhá. Moslimovia sa považujú za silnejších, než sú kresťania

22.07.2017 14:11

Podpora migrácie nie je odpoveďou na ekonomické problémy, povedal maďarský konzervatívny premiér Viktor Orbán.

Viktor Orbán, prejav

Inkvizícia EÚ namierená proti Poľsku nikdy nemôže uspieť, tvrdí Orbán

22.07.2017 13:35

Maďarsko použije všetky právne prostriedky, aby v Európskej únii preukázalo solidaritu s Poľskom. Povedal to maďarský premiér Viktor Orbán.

grecko, protest, demonstracia

Zadlžení Gréci sú z najhoršieho vonku

22.07.2017 13:00

Grécku ešte vlani hrozil odchod z eurozóny, no teraz sa podľa mnohých makroekonomických ukazovateľov pomaly dostáva z najhoršieho.

marbi

"Áno, kniha nám musí niečo dať. Kniha môže niečo dať i tak, že nám niečo vezme. Berúc naše predsudky, dáva nám kniha niečo, totiž viac jasnosti, viac vedenia, než sme mali predtým. Sú knihy, ktoré nielenže niečo berú, ale zoberú nás tak zle, že nás poničia až k tomu stupňu, kedy si človek myslí, že už nemôže ďalej žiť alebo aspoň ďalej žiť ako doteraz." Becher

Štatistiky blogu

Počet článkov: 92
Celková čítanosť: 98191x
Priemerná čítanosť článkov: 1067x

Autor blogu

Kategórie