Založ si blog

Nevďačná cudzinka

Ako by sa mal správať, cítiť, socializovať človek v novej vlasti? Do akej miery môže ostať sám sebou a do akej by sa mal asimilovať? Do akej miery a do akého času by mal byť novej krajine vďačný za to, že môže byť jej imigrantom?

 

A čo „cudzia“ krajina? Má ona právo niekoho neprijať? Má právo od tých, čo prijala, žiadať, aby sa vzdávali svojich špecifík, aby sa plne prispôsobili, aby sa snažili napodobňovať domácich, aby za to boli vďační?

 

Aj takéto otázky sa môžu v čitateľovi vyrojiť pri čítaní knihy Nevďačná cudzinka; knihy, ktorú po nemecky napísala slovenská emigrantka a švajčiarska imigrantka Irena Brežná. Medzičasom za ňu stihla zinkasovať Literárnu cenu Švajčiarskej konfederácie; jej kniha však nie je len literárnym, ale najmä spoločenským prínosom.

 

V stručných, hutných odsekoch (plných krásnych, no pochopiteľných obrazov) sa postupne spoznávame s nepomenovanom hlavnou hrdinkou, ktorej osud veľmi nápadne kopíruje osud autorky. Osemnásťročná dievčina, ktorá po invázii ruských tankov uteká s rodičmi do novej vlasti, sa v zasľúbenej zemi necíti veľmi šťastná. Citlivo vníma rozdiely medzi diktatúrou a slobodnou zemou, jej videnie však nie je čiernobiele a jej dioptrie nie sú zastreté. Zaujímavé postrehy nastavujú zrkadlo novej aj starej vlasti – a čitateľovi pomáhajú zorientovať sa v špecifikách oboch svetov. Spomienky na vlastnú aklimatizáciu sa pozvoľna striedajú s príbehmi ženy, ktorou sa dievčina postupne stala – prekladateľky, ktorá teraz sama pomáha pri integrácií rôznych žiadateľov o azyl či tých, ktorí ho už síce majú, zároveň však majú v novej vlasti nevídané množstvo nových problémov. Zo zmäteného dievčaťa sa tak postupne stala osoba, ktorá sama pomáha riešiť či eliminovať zmätky iných – tých, čo sú takí, ako bola ona.

 

Zaujímavé sú pritom oba hlavné protipóly knihy. Myšlienkové pochody dievčaťa, ktoré si zvyká na nový domov, pekne vyvažujú postrehy ženy, ktorá  je „havarijná jazyková služba“ a ktorá svoju úlohu/poslanie vidí jasne: „Krúžim v jazykoch ako v kľukatých uličkách, dotýkam sa jedného či druhého ramena a pozerám do mnohých očí. Sú to jatriace jazdy. Pri prvom stretnutí so svojimi klientmi som zvedavá na ich problém, po druhý raz sa jeho vzorec prehlbuje,  po tretí raz sa opakuje, po štvrtý raz ma hnevá, po piaty raz ma zaťažuje, po šiesty raz hlásim tlmočníckej agentúry, že mám závrat.“ Podobné stavy však možno budú mať pri čítaní príbehov jednotlivých klientov – pozvoľna popretkávaných v príbehu tej, ktorá ich tlmočí – aj mnohí čitatelia. Osudy, ktoré by iným autorom vystačili na celý román, autorka zhutňuje (no nie bagatelizuje) na relatívne malej ploche, dokáže to však robiť spôsobom, ktorý im neuberá na sile, ba práve naopak. Každý nový osud je príspevkom do azylovej mozaiky, vďaka ktorej zisťujeme viac o multikultúrnom svete i o súkromných svetov tých, ktorí museli či chceli odísť.

 

Román Nevďačná cudzinka je veľmi vďačným príspevkom na spoločenskú diskusiu. Autorka, ktorá si vyskúšala osud utečenkyne aj tlmočnícčky (čo v tomto kontexte môžeme považovať za dva kontrasné póly) nám jednoducho, citlivo, no pritom veľmi obsažne servíruje pravdy, ktoré sa nám všetkým ešte zídu. V svete, kde mnohí migrujú a mnohí z tých mnohých sa nikdy neasimilujú, vyzniva Brežnej dielo ako návod na pochopenie či aspoň na precítenie oboch strán.

 

Je to jednoducho veľmi úprimná a v svojej úprimnosti aj múdra kniha, ktorá – nielen na slovenskom – trhu chýbala.

 

Recenzovaná kniha: Nevďačná cudzinka, Irena Brežná, Aspekt, 2014. Preklad (v spolupráci s autorkou) Jana Cviková. 

“Eurábia”, boj proti teroristom či “starodievoctvo”: dovolenkové čítanie pre náročnejších

18.07.2017

„Je to vojna kultúr. (...) Vojna, ktorá chce viac než naše telo zasiahnuť našu dušu. Ráz nášho života, našu životnú filozofiu. Spôsob, akým myslíme, jednáme, milujeme. (...) Ich cieľom viac »

Domček: ako žijú súčasní mladí katolíci?

17.07.2017

Myslela som si, že do Domčeka chodia bigotní fanatici, ktorí nemajú iné možnosti sociálneho vyžitia. Druhý predsudok: nechodia tam hľadať Boha, ale (životného) partnera. Verdikt? Do Domčeka viac »

Láska bez hraníc: ako si muž bez končatín našiel manželku

16.07.2017

Narodil sa bez nôh a rúk, kvôli čomu si už v detstve uvedomil tri veci: nikdy sa o seba nebude môcť sám postarať, nikdy si nenájde prácu, nikdy si nenájde lásku. Dlho preto trpel zúfalstvom viac »

Nemecko, Sigmar Gabriel, vicekancelár

Berlín, ktorý je v spore s Ankarou, uisťoval tureckú menšinu o podpore

22.07.2017 17:57

Sigmar Gabriel sa obrátil na Turkov žijúcich v Nemecku, aby ich ubezpečil, že s aktuálnym sporom medzi Berlínom a Ankarou nemajú nič spoločné a nijako ich neohrozuje.

Viktor Orbán

Orbán: Integrácia zlyhá. Moslimovia sa považujú za silnejších, než sú kresťania

22.07.2017 14:11

Podpora migrácie nie je odpoveďou na ekonomické problémy, povedal maďarský konzervatívny premiér Viktor Orbán.

Viktor Orbán, prejav

Inkvizícia EÚ namierená proti Poľsku nikdy nemôže uspieť, tvrdí Orbán

22.07.2017 13:35

Maďarsko použije všetky právne prostriedky, aby v Európskej únii preukázalo solidaritu s Poľskom. Povedal to maďarský premiér Viktor Orbán.

grecko, protest, demonstracia

Zadlžení Gréci sú z najhoršieho vonku

22.07.2017 13:00

Grécku ešte vlani hrozil odchod z eurozóny, no teraz sa podľa mnohých makroekonomických ukazovateľov pomaly dostáva z najhoršieho.

marbi

"Áno, kniha nám musí niečo dať. Kniha môže niečo dať i tak, že nám niečo vezme. Berúc naše predsudky, dáva nám kniha niečo, totiž viac jasnosti, viac vedenia, než sme mali predtým. Sú knihy, ktoré nielenže niečo berú, ale zoberú nás tak zle, že nás poničia až k tomu stupňu, kedy si človek myslí, že už nemôže ďalej žiť alebo aspoň ďalej žiť ako doteraz." Becher

Štatistiky blogu

Počet článkov: 92
Celková čítanosť: 98229x
Priemerná čítanosť článkov: 1068x

Autor blogu

Kategórie