Založ si blog

Čierna a strieborná: Keď umiera svedok lásky

Mohlo by sa zdať, že hlavnými hrdinami tretieho príbehu Paola Giordana (autora oceňovaných diel Osamelosť prvočísel a Ľudské telo) sú (mlado)manželia Nora a v texte nepomenovaný rozprávač. Jednoducho On a Ona; mladá dvojica, ktorá sa rozhodla úradne spojiť svoje životy, a ktorej sa podarilo splodiť nový život. Malý synček sa už pomaly pýta na svet, a práve vtedy dvojica zisťuje, že ich súkromný svet potrebuje pomoc zvonka. Tá pomoc prichádza stelesnená v pani A., osamelej vdove, ktorá sa stará o domácnosť, kým je Nora indisponovaná.

 

Naoko je pani A. obyčajnou gazdinou – neidealizuje si ju ani rozprávač, neidealizuje si ju ani jeho žena Nora, na základe ich dojmov si ju neidealizuje ani čitateľ. Pani A. má svoje chyby, vrtochy, rovnako však má aj dobré a silné stránky, a možno práve vďaka nim ju dvojica zamestnáva aj po pôrode. Z pani A. sa tak stáva opatrovateľka ich syna a – pomaly, postupne, takmer nepostrehnuteľne – ich priateľka, spoločníčka; súčasť duševného inventára, skutočná duša ich domova a jeho opatrovníčka. Samozrejme, že takto pani A. nikto netituluje; to len bezmenný hrdina si to postupne, medzi riadkami, uvedomuje, odkedy…

 

Odkedy je zrejmé, že pani A. umrie. Potenciálny čitateľ sa v tomto bode nemusí obávať, že sa dozvedel niečo, čo nemal. Naopak, informácia o smrti pani A. je obsiahnutá už v úplne prvej vete knihy; všetko, čo sa dozvedáme o jej živote, je len retrospektíva, rozprávačova snaha pripomenúť si túto ženu, ujasniť si, akú rolu hrala v jeho/ich životoch, pokúsiť sa zistiť, čo pre nich a ich vzťah skutočne znamenala.

 

Pani A. umrie – to samo osebe nie je čudné. Veď ľudia umierajú. Aj Nora a jej muž mohli tušiť, že postaršia gazdiná s nimi nebude večne. Na jej potenciálnu smrť sa však nepripravovali o nič viac, ako ona sama. Možno aj preto sa choroba, postupné chradnutie a zdĺhavé umieranie pani A. stáva veľkou skúškou nielen pre nich ako ľudí, ale aj pre nich ako dvojicu. Možno preto si práve v tejto fáze vzťahu pripúšťajú, že ich „prevažujúce telesné tekutiny“ sú rozdielne – že v jednom dominuje čierna ako symbol  čiernej žlče, a teda melanchólie, a v druhej strieborná, symbol lymfy, vitality, života.

 

Pani A. umiera – a rozprávač si uvedomuje, že práve ona bola seizmografom, ističom a ochrancom ich vzťahu; že cez všetky svoje chyby, maniere a nenápadnosť prežarovala ich manželstvo a vyvažovala ich „farby“. Avšak – „Galenos nevysvetľuje jasne, či sa telesné tekutiny môžu navzájom premiešavať ako laky, alebo či ostávajú oddelené ako olej a voda; nevysvetľuje, či žltý produkt pečene spojený s červeňou krvi vytvára nový oranžový temperament, ani to, či je možné prostredníctvom kontaktu prelievanie či prečerpávanie čistého citu medzi osobami ako v spojitých nádobách.“

 

Pani A. umiera – no on a Nora musia žiť. A rozhodnúť sa, ako žiť teraz. A možno najmä, ako žiť s vedomím, že „Norina živosť a moja melanchólia; lepkavá neúprimnosť pani A. a ľahkovážna neporiadnosť mojej manželky; jasné matematické uvažovanie, ktoré som si pestoval roky, a prosté uvažovanie Babette; každý prvok napriek vytrvalosti a oddanosti zostával oddelený od ostatných. Rakovina pani A., jediný nekonečne malý chuchlavec buričských buniek, ktoré sa nekontrolovateľne rozmnožili tak, až sa stali viditeľné, zdôraznil túto oddelenosť. Boli sme, napriek našim nádejam, jeden v druhom nerozpustní.

 

Napriek danému konštatovaniu nie sme svedkami rozpadu jedného vzťahu. A možno dokonca ani vytriezvenia z neho. Naopak.

 

Niekedy musíme zažiť katarziu, aby sme mohli ísť ďalej.

 

Recenzovaná kniha: Paolo Giordano, Čierna a strieborná, Slovart, 2015. Preklad Mária Štefánková 

Zopár animovaných filmov, ktoré ocenia najmä dospelí

18.08.2017

Súhrn mojich top animákov, na ktoré treba dozrieť. Azur a Asmar Podmanivý, snivý, s peknou myšlienkou, s ešte krajšími obrazmi, s nezabudnuteľným štýlom animácií a soundtrackom, ktorý viac »

Zaľúbila som sa

08.08.2017

Tou vyvolenou je jedno mladé žieňa. Minule som na ňu len tak hľadela a uvedomila som si, že je veľmi krásna. Aj bez mejkapu. Tak trošku ako dieťa, tak trošku ako dievča, tak trošku ako starenka, viac »

Sex, drogy a Irán: príbeh Marjane Satrapiovej

03.08.2017

Narodila sa do slobodného sveta, ktorý sa postupne premenil na diktatúru. Skutočný príbeh Iránčanky, ktorá emigrovala do Európy, nedokázala však uniesť možnosti slobody. Po návrate do starej viac »

polícia, zásah, Belgicko

V Rotterdame našli dodávku s plynovými bombami, zrušili koncert

23.08.2017 22:47

Holandská polícia pre teroristickú hrozbu zrušila koncert v Rotterdame. Neďaleko miesta konania akcie polícia našla dodávku, v ktorej boli plynové bomby.

Lýbia, rebel

Uneseného líbyjského expremiéra Zajdána pustili

23.08.2017 22:35

Neznámi ozbrojenci ho deväť dní zadržiavali po tom, čo prišiel z Nemecka na návštevu do Tripolisu.

požiar, split, borovicovy les, Split, chorvatsko

Mladá Chorvátka priznala, že založila jeden z ničivých požiarov z pomsty Srbom

23.08.2017 22:13

Chorvátski hasiči pokračujú v boji s množstvom požiarov, ktoré v posledných dňoch ničí rozsiahlu oblasť pozdĺž jadranského pobrežia.

Peter Gajdoš

Pochybnosti o miliardovom nákupe na rezorte obrany

23.08.2017 20:00

Vynárajú sa špekulácie o privysokej cene bojových transportérov na ministerstve obrany a aj o vplyve niektorých zbrojárov, ktorí majú blízko k národniarom.

marbi

"Áno, kniha nám musí niečo dať. Kniha môže niečo dať i tak, že nám niečo vezme. Berúc naše predsudky, dáva nám kniha niečo, totiž viac jasnosti, viac vedenia, než sme mali predtým. Sú knihy, ktoré nielenže niečo berú, ale zoberú nás tak zle, že nás poničia až k tomu stupňu, kedy si človek myslí, že už nemôže ďalej žiť alebo aspoň ďalej žiť ako doteraz." Becher

Štatistiky blogu

Počet článkov: 97
Celková čítanosť: 103924x
Priemerná čítanosť článkov: 1071x

Autor blogu

Kategórie