Založ si blog

Čierna a strieborná: Keď umiera svedok lásky

Mohlo by sa zdať, že hlavnými hrdinami tretieho príbehu Paola Giordana (autora oceňovaných diel Osamelosť prvočísel a Ľudské telo) sú (mlado)manželia Nora a v texte nepomenovaný rozprávač. Jednoducho On a Ona; mladá dvojica, ktorá sa rozhodla úradne spojiť svoje životy, a ktorej sa podarilo splodiť nový život. Malý synček sa už pomaly pýta na svet, a práve vtedy dvojica zisťuje, že ich súkromný svet potrebuje pomoc zvonka. Tá pomoc prichádza stelesnená v pani A., osamelej vdove, ktorá sa stará o domácnosť, kým je Nora indisponovaná.

 

Naoko je pani A. obyčajnou gazdinou – neidealizuje si ju ani rozprávač, neidealizuje si ju ani jeho žena Nora, na základe ich dojmov si ju neidealizuje ani čitateľ. Pani A. má svoje chyby, vrtochy, rovnako však má aj dobré a silné stránky, a možno práve vďaka nim ju dvojica zamestnáva aj po pôrode. Z pani A. sa tak stáva opatrovateľka ich syna a – pomaly, postupne, takmer nepostrehnuteľne – ich priateľka, spoločníčka; súčasť duševného inventára, skutočná duša ich domova a jeho opatrovníčka. Samozrejme, že takto pani A. nikto netituluje; to len bezmenný hrdina si to postupne, medzi riadkami, uvedomuje, odkedy…

 

Odkedy je zrejmé, že pani A. umrie. Potenciálny čitateľ sa v tomto bode nemusí obávať, že sa dozvedel niečo, čo nemal. Naopak, informácia o smrti pani A. je obsiahnutá už v úplne prvej vete knihy; všetko, čo sa dozvedáme o jej živote, je len retrospektíva, rozprávačova snaha pripomenúť si túto ženu, ujasniť si, akú rolu hrala v jeho/ich životoch, pokúsiť sa zistiť, čo pre nich a ich vzťah skutočne znamenala.

 

Pani A. umrie – to samo osebe nie je čudné. Veď ľudia umierajú. Aj Nora a jej muž mohli tušiť, že postaršia gazdiná s nimi nebude večne. Na jej potenciálnu smrť sa však nepripravovali o nič viac, ako ona sama. Možno aj preto sa choroba, postupné chradnutie a zdĺhavé umieranie pani A. stáva veľkou skúškou nielen pre nich ako ľudí, ale aj pre nich ako dvojicu. Možno preto si práve v tejto fáze vzťahu pripúšťajú, že ich „prevažujúce telesné tekutiny“ sú rozdielne – že v jednom dominuje čierna ako symbol  čiernej žlče, a teda melanchólie, a v druhej strieborná, symbol lymfy, vitality, života.

 

Pani A. umiera – a rozprávač si uvedomuje, že práve ona bola seizmografom, ističom a ochrancom ich vzťahu; že cez všetky svoje chyby, maniere a nenápadnosť prežarovala ich manželstvo a vyvažovala ich „farby“. Avšak – „Galenos nevysvetľuje jasne, či sa telesné tekutiny môžu navzájom premiešavať ako laky, alebo či ostávajú oddelené ako olej a voda; nevysvetľuje, či žltý produkt pečene spojený s červeňou krvi vytvára nový oranžový temperament, ani to, či je možné prostredníctvom kontaktu prelievanie či prečerpávanie čistého citu medzi osobami ako v spojitých nádobách.“

 

Pani A. umiera – no on a Nora musia žiť. A rozhodnúť sa, ako žiť teraz. A možno najmä, ako žiť s vedomím, že „Norina živosť a moja melanchólia; lepkavá neúprimnosť pani A. a ľahkovážna neporiadnosť mojej manželky; jasné matematické uvažovanie, ktoré som si pestoval roky, a prosté uvažovanie Babette; každý prvok napriek vytrvalosti a oddanosti zostával oddelený od ostatných. Rakovina pani A., jediný nekonečne malý chuchlavec buričských buniek, ktoré sa nekontrolovateľne rozmnožili tak, až sa stali viditeľné, zdôraznil túto oddelenosť. Boli sme, napriek našim nádejam, jeden v druhom nerozpustní.

 

Napriek danému konštatovaniu nie sme svedkami rozpadu jedného vzťahu. A možno dokonca ani vytriezvenia z neho. Naopak.

 

Niekedy musíme zažiť katarziu, aby sme mohli ísť ďalej.

 

Recenzovaná kniha: Paolo Giordano, Čierna a strieborná, Slovart, 2015. Preklad Mária Štefánková 

Najkrajšie detské knihy (nielen) pod stromček

14.12.2017

Najkrajšie detské knižky sú podľa mňa také, ktoré majú čaro a hodnotu, aj keď po nich človek siahne s odstupom rokov. A keď mu veľa – a možno aj viac – povedia, i keď už úplne vyrastie. viac »

Modlitba za Černobyľ

11.12.2017

"Som svedok Černobyľu... Najdôležitejšej udalosti dvadsiateho storočia, a to bez ohľadu na strašné vojny a revolúcie, pre ktoré si budeme toto storočie pamätať. (...) Ja sa na Černobyľ viac »

Ako sa mali slovenskí (a českí) Nemci po vojne

07.12.2017

Strata (občianskych) práv, ponižovanie, šikana, konfiškovanie majetku, dobytčie vagóny. Scenár, ktorý poznáme z učebníc dejepisu. Máloktorá však učí, že toto u nás zažívali viaceré viac »

skalica

Únia už chráni aj Skalický rubín

15.12.2017 14:02

Európska komisia schválila žiadosť o zápis vína do registra Chránených označení pôvodu (CHOP) pre slovenský „Skalický Rubín“.

Dom Maríny

Štiavnický Dom Maríny, pútnické miesto lásky

15.12.2017 14:00

Originálne faksimile viac ako stosedemdesiatročného rukopisu básne Marína a ďalšie magické okamihy. Turistom ich ponúkne Dom Maríny v Banskej Štiavnici.

DANKO: Stretnutie s predsedom Matice slovenskej

Danko: Matica by sa mala angažovať aj v zmenách vo vyučovacích procesoch

15.12.2017 13:55

Šéf Matice Gešper zdôraznil, že budúci rok nás čakajú mnohé významné výročia a pri tej príležitosti pripraví viaceré podujatia.

trieda, žiaci

Vyšetrovanie v Austrálii odhalilo zneužívanie tisícok detí

15.12.2017 13:13

Najčastejšie spomínanými vinníkov boli duchovní a učitelia.

marbi

"Áno, kniha nám musí niečo dať. Kniha môže niečo dať i tak, že nám niečo vezme. Berúc naše predsudky, dáva nám kniha niečo, totiž viac jasnosti, viac vedenia, než sme mali predtým. Sú knihy, ktoré nielenže niečo berú, ale zoberú nás tak zle, že nás poničia až k tomu stupňu, kedy si človek myslí, že už nemôže ďalej žiť alebo aspoň ďalej žiť ako doteraz." Becher

Štatistiky blogu

Počet článkov: 113
Celková čítanosť: 123422x
Priemerná čítanosť článkov: 1092x

Autor blogu

Kategórie