Založ si blog

Ústa plné zeme

Kedy príbeh, myšlienka, kniha začne strácať svoju hodnotu? Vraví sa, že hodnotu nadčasových vecí ukáže čas. Osobne si myslím, že to nemusí vždy platiť. Musí byť totiž ešte aj nejaký prst, ktorý namieri rovno na to, načo by sa malo pozerať. Pretože aj príbehy, myšlienky a knihy, ktoré by nám mohli niečo (či veľa) povedať aj dnes, často zaniknú v množstve starých i nových kníh.

 

Na tomto blogu sa chcem občas zahrať na „onen“ prst a ukázať na tituly, ktoré si podľa mňa zaslúžia pozornosť súčasníkov – hoci už dávno odpočívajú v antikvariátoch a kníhkupci ich nedokážu predať ani za euro dvadsať. A to je škoda. Nie pre tie knihy, ale pre nás – ich hodnota je totiž mnohonásobne vyššia ako ich cena.

 

Elementárnym príkladom knihy, na ktorú sa už dávno pozabudlo, hoci stále má čo povedať, je pre mňa Ústa plné zeme; dielo, ktoré sa v rodnom Srbsku ešte stále považuje za významné a prelomové. Svojho času sa kniha dočkala dvadsiatich siedmych jazykových mutácií a desiatich domácich vydaní. Autor Branimir Šćepanović si ňou zaistil domácu literárnu slávu, hoci v zahraničí ho súčasníci registrujú viac (ak vôbec) ako autora predlôh viacerých filmov (Julian Po, Sutjeska, Smrť pána Golužu…).

 

Ústach plných zeme  sa spoznávame s mužom, ktorý je príliš osamelý, nešťastný a rozhodnutý nekonfrontovať sa s inými, aby to s ním dopadlo dobre. Z naoko banálneho nezáujmu o kontakt s inými (v istej danej chvíli, situácii) sa postupne stáva ešte väčší záujem tých iných; z pôvodnej túžby pomôcť sa v nich rodí nepochopenie voči človeku, ktorý o pomoc nestojí, meniace sa časom na nenávisť. Súboj on verzus oni zrazu naberá na obrátkach – a v knihe sa odohráva jedno z najzaujímavejších knižných prenasledovaní, evokujúce tak trochu scény z neskoršie vzniknutého filmu Apocalypto (Mel Gibson, 2006).

 

Napriek gradujúcemu napätiu a takmer akčným scénam však stále máme dočinenia najmä s filozofickým románom – a kým naberáme dych na čítanie nových odsekov (pripravený, že každá nová veta nám ho môže nanovo vyraziť), stále je tu neodbytne rezonujúci pocit: Prečo sa to vlastne hrdinovi deje? Kde a prečo sa rodí nenávisť? Má nepochopenie svoje mantinely? Koľko z toho, čo sa nám stane, sa nám vlastne vôbec nemuselo stať?…

 

Ústa plné zeme zaujmú už na prvý pohľad svojou formou. Autor nehromadí slová a neplytvá nimi; odseky sú krátke, úderné, výpovedné. Zaujímavým prvkom je striedanie sa rolí rozprávača – prvá osoba strieda tretiu, na predkladané udalosti sa tak môžeme pozrieť očami prenasledovateľov, aj očami toho, kto chápe prenasledovaného. Výsledkom je ešte väčšia objektívnosť, ale aj dynamika textu.

 

Prienik nevyslovených otázok a dych berúceho deja je zárukou rýchleho a šťavnatého čítania, po ktorom v človeku ostávajú tri pocity – dobrý z toho, že sa mu do rúk dostala takáto kniha. Trpký z toho, čo si prečítal. A pri troche šťastia aj katarzný, oslobodzujúci.

 

Komu by sa však málilo, môže sa potešiť aj poviedkou Čo potom, dajme tomu, že takým milým bonusom z poviedkovej tvorby autora, ktorú vydavateľ do knihy zaradil pre dotvorenie „spisovateľovho profilu“.  Ak máte radi jemne strašidelné príbehy ako zo starej školy, tento vás iste poteší tiež. A keď budete veľmi chcieť, určite za ním nájdete viac ako len gotický závan…

 

Neviem, ako v čase vydania prijala slovenská kritika toto dielko. Čo sa o ňom písalo, čo hovorilo. Sama som sa narodila o takmer 20 rokov neskôr, ako jeho slovenská verzia. Napriek tomu ma však zaujalo, oslovilo, potešilo a nepochybujem, že podobne dobrý pocit z neho bude mať takmer každý čitateľ, ktorý by sa mu rozhodol dať šancu.

 

Recenzovaná kniha: Ústa plné zeme, Branimir Šćepanović, Tatran, 1977, preložil Ján Jankovič 

Nežije náhodou vo vašom byte cudzia žena?

07.01.2017

Na začiatku bola novinová správa v japonských novinách: osamelý muž si začal všímať, že mu miznú veci. Nie dramaticky, nie hodnotné. Jogurt, džús... Najprv si myslel, že je paranoidný. viac »

31 myšlienok na január

02.01.2017

Často by sme banovali, keby sa nám naše túžby splnili. (Ezop) Som iba jeden-jediný. No stále som jeden. Nemôžem urobiť všetko. No vždy môžem urobiť niečo. A keďže nemôžem urobiť všetko, viac »

Narodili sme sa a už nikdy neumrieme

28.12.2016

Mohol by to byť strašný príbeh. On a ona sa často rozchádzali. Dve deti sa im narodili postihnuté – a krátko po narodení umreli. Keď čakala tretie dieťa – konečne zdravé – zistili, viac »

Irak, Tikrít, Islamský štát, islamisti, Mosul

Iracká armáda dobyla východnú polovicu Mosulu

18.01.2017 14:02

Iracká armáda oslobodila od islamských radikálov celú východnú časť severoirackého mesta Mosul. Oznámil to veliteľ protiteroristickej jednotky.

Váhostav

Štát odhaľuje skutočných vlastníkov firiem

18.01.2017 14:00

Štát začína spoznávať skutočných vlastníkov firiem pôsobiacich na Slovensku. Do platnosti od januára vstúpil tzv. protischránkový zákon.

peniaze, eurá

Vláda schválila stimuly pre šesť investorov, vytvoria 400 miest

18.01.2017 13:29

Vládny kabinet schválil poskytnutie investičných stimulov. Celkovo šesť spoločností by malo získať od štátu investičnú pomoc vo výške 9,6 mil. eur.

Viliam Fischer

Lekárovi Fischerovi odpustili zvyšok zákazu činnosti

18.01.2017 13:23

Odsúdenému kardiochirurgovi Viliamovi Fischerovi sudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku podmienečne odpustil zvyšok zákazu vykonávať lekársku činnosť.

marbi

"Áno, kniha nám musí niečo dať. Kniha môže niečo dať i tak, že nám niečo vezme. Berúc naše predsudky, dáva nám kniha niečo, totiž viac jasnosti, viac vedenia, než sme mali predtým. Sú knihy, ktoré nielenže niečo berú, ale zoberú nás tak zle, že nás poničia až k tomu stupňu, kedy si človek myslí, že už nemôže ďalej žiť alebo aspoň ďalej žiť ako doteraz." Becher

Štatistiky blogu

Počet článkov: 83
Celková čítanosť: 74133x
Priemerná čítanosť článkov: 893x

Autor blogu

Kategórie