Založ si blog

Asi zo mňa nikdy nebude sexbomba

Obdivujem ženy, ktoré sa dokážu na svoje nedostatky pozrieť s nadhľadom a povýšiť ich na svoje milé špecifiká, ak už nie rovno na prednosti. Nie každá z nás však má okolie, povahu či sebavedomie potrebné na to, aby sa cítila krásna presne taká, aká je. Ak sa to však už žene (napriek okoliu, vlastnej povahe či pôvodnej absencii sebavedomia) podarí, má môj dvojnásobný obdiv.

 

Znakom takéhoto duchovného vyzretia a nadhľadu môže byť aj schopnosť o svojich nedostatkoch, túžbach spojených s vlastnou vizuálnou stránkou a následnými reakciami okolia na ňu otvorene hovoriť – alebo písať.

 

Keď som teda zistila, že Marika Smoroňová – laureátka mnohých literárnych súťaží a porotcami vychvaľovaná nádejná poetka – vydala knihu, ktorej názov trošku provokačne, trošku reklamne, a podľa mňa aj zdravo sebavedomo znie Asi zo mňa nikdy nebude sexbomba, veľmi som sa tešila, akú časť svojej duše sa rozhodla čitateľom odhaliť. Pred provizórnym knižným krstom som autorku osobne nepoznala – jej poézia mi však vďaka rôznym zborníkom literárnych súťaží bola známa a blízka – a o to viac som sa tešila na zistenie, aká pre mňa bude jej kniha.

 

Knižka na prvý pohľad pôsobí nenápadne, útlo. Nebyť jemne provokačného názvu, zrejme neupúta. Ako náhle ju však otvoríte a začítate sa, kniha poézie sa mení na podmanivý životný príbeh jednej mladej ženy. V prvej časti Zabíjačka ju spoznávame najmä ako dieťa, vnučku. Vo voľných veršoch zomknuté obrazy rodinného života sú natoľko obraznými, že ich čitateľ naozaj dešifruje ako príbeh. Nečakajte však žiadne banálne, presladené spomienky plné kvetov, úsmevov a lúk. “Patetizmus” a “sentiment” zrejme nie sú v Smoroňovej slovníku, a už tobôž v jej poézii. Mnohé básne prekvapia nielen nádhernou atmosférickosťou, ale aj nečakanou pointou. K rodinným motívom sa postupne pridružujú motívy prvých osamostatňovaní, iných miest, iných hniezd…

 

A potom to príde. Hrdinka nám dospieva, dozrieva, a druhá časť zbierky s hravo šteklivým názvom Masturbulencie prezrádza, že na rad prídu aj pikantnejšie motívy. Básne v tejto časti sú väčšinou kratšie, údernejšie, autorka sá hrá so slovami aj kontextami, príjemne šteklí fantáziu, naznačuje aj priamo hovorí čo-to o prvých láskach, sklamaniach, posteľných radovánkach aj vytriezveniach. Nie je žiadnou naivnou romantičkou – autorka si začína tykať s iróniou; okrem sexuálneho dozrievania sujet napovedá aj dozrievanie psychické, mentálne… A vyrovnávanie sa s vlastnou telesnosťou (Chcem byť peknou ženou – prezrádza napríklad názov jednej z básní) a aj s faktom, že ani láska nemusí byť stále definitívnou odpoveďou či záchranou… Veľmi pekne to ilustruje najkratšia báseň v cykle (majúca už takmer charakter aforizmu) Egoizmus súlože: “Sme jedno telo // Moje.”

 

 A napokon… Vytriezvenie. Posledná časť zbierky, posledná fáza na ceste k dospelosti. Namiesto krátkych básničiek dva nečakane dlhšie cykly, žiadna servítka pred ústami, ale už ani drzé vyplazovanie jazyka, ako tomu bolo v druhej časti. Sujet (autorka?) je v cieli – ešte chvíľu sa spolu môžeme pokochať vytúženým výhľadom, pospomínať si, čím všetkým bolo treba prejsť… Oddýchnuť si, a ísť ďalej. Neviem, kedy to knižné “ďalej” v Smoreňovej prípade príde, a ani kam sa v ňom pôjde. Ale už teraz sa naň teším.

 

So Smoroňovej debutom sa dá totiž dospieť, zasnívať sa, porovnať si vlastné skúsenosti, oddýchnuť si, uvedomiť si, že aj poézia môže byť katarzná. A prisľúbiť si, že k tejto zbierke sa ešte oplatí vrátiť; ako keď si kamarátky skočia spolu na kávičku…

 

Obdivujem ženy, ktoré sa dokážu na svoje nedostatky pozrieť s nadhľadom a povýšiť ich na svoje milé špecifiká, ak už nie rovno na prednosti. Nie každá z nás však má okolie, povahu či sebavedomie potrebné na to, aby sa cítila krásna presne taká, aká je – Marika Smoreňová to však v svojej zbierke dokázala. Predviedla nám bravúrny literárny striptíz a hrdo ukázala aj jazvy, ktoré snáď už nebolia. Akoby nám chcela ukázať, že ak sa napriek nášmu okoliu, povahe či minimálnemu sebavedmiu naučíme ľúbiť a prijímať sa, bude aj o nás platiť jej úplne posledný verš: “Som ten // kto chytil v žite“…

 

Recenzovaná kniha: Asi zo mňa nikdy nebude sexbomba, Marika Smoroňová, Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2016 

 

Mária Bilá

 

 

 

Nežije náhodou vo vašom byte cudzia žena?

07.01.2017

Na začiatku bola novinová správa v japonských novinách: osamelý muž si začal všímať, že mu miznú veci. Nie dramaticky, nie hodnotné. Jogurt, džús... Najprv si myslel, že je paranoidný. viac »

31 myšlienok na január

02.01.2017

Často by sme banovali, keby sa nám naše túžby splnili. (Ezop) Som iba jeden-jediný. No stále som jeden. Nemôžem urobiť všetko. No vždy môžem urobiť niečo. A keďže nemôžem urobiť všetko, viac »

Narodili sme sa a už nikdy neumrieme

28.12.2016

Mohol by to byť strašný príbeh. On a ona sa často rozchádzali. Dve deti sa im narodili postihnuté – a krátko po narodení umreli. Keď čakala tretie dieťa – konečne zdravé – zistili, viac »

Irak, Tikrít, Islamský štát, islamisti, Mosul

Iracká armáda dobyla východnú polovicu Mosulu

18.01.2017 14:02

Iracká armáda oslobodila od islamských radikálov celú východnú časť severoirackého mesta Mosul. Oznámil to veliteľ protiteroristickej jednotky.

Váhostav

Štát odhaľuje skutočných vlastníkov firiem

18.01.2017 14:00

Štát začína spoznávať skutočných vlastníkov firiem pôsobiacich na Slovensku. Do platnosti od januára vstúpil tzv. protischránkový zákon.

peniaze, eurá

Vláda schválila stimuly pre šesť investorov, vytvoria 400 miest

18.01.2017 13:29

Vládny kabinet schválil poskytnutie investičných stimulov. Celkovo šesť spoločností by malo získať od štátu investičnú pomoc vo výške 9,6 mil. eur.

Viliam Fischer

Lekárovi Fischerovi odpustili zvyšok zákazu činnosti

18.01.2017 13:23

Odsúdenému kardiochirurgovi Viliamovi Fischerovi sudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku podmienečne odpustil zvyšok zákazu vykonávať lekársku činnosť.

marbi

"Áno, kniha nám musí niečo dať. Kniha môže niečo dať i tak, že nám niečo vezme. Berúc naše predsudky, dáva nám kniha niečo, totiž viac jasnosti, viac vedenia, než sme mali predtým. Sú knihy, ktoré nielenže niečo berú, ale zoberú nás tak zle, že nás poničia až k tomu stupňu, kedy si človek myslí, že už nemôže ďalej žiť alebo aspoň ďalej žiť ako doteraz." Becher

Štatistiky blogu

Počet článkov: 83
Celková čítanosť: 74120x
Priemerná čítanosť článkov: 893x

Autor blogu

Kategórie