Založ si blog

Asi zo mňa nikdy nebude sexbomba

Obdivujem ženy, ktoré sa dokážu na svoje nedostatky pozrieť s nadhľadom a povýšiť ich na svoje milé špecifiká, ak už nie rovno na prednosti. Nie každá z nás však má okolie, povahu či sebavedomie potrebné na to, aby sa cítila krásna presne taká, aká je. Ak sa to však už žene (napriek okoliu, vlastnej povahe či pôvodnej absencii sebavedomia) podarí, má môj dvojnásobný obdiv.

 

Znakom takéhoto duchovného vyzretia a nadhľadu môže byť aj schopnosť o svojich nedostatkoch, túžbach spojených s vlastnou vizuálnou stránkou a následnými reakciami okolia na ňu otvorene hovoriť – alebo písať.

 

Keď som teda zistila, že Marika Smoroňová – laureátka mnohých literárnych súťaží a porotcami vychvaľovaná nádejná poetka – vydala knihu, ktorej názov trošku provokačne, trošku reklamne, a podľa mňa aj zdravo sebavedomo znie Asi zo mňa nikdy nebude sexbomba, veľmi som sa tešila, akú časť svojej duše sa rozhodla čitateľom odhaliť. Pred provizórnym knižným krstom som autorku osobne nepoznala – jej poézia mi však vďaka rôznym zborníkom literárnych súťaží bola známa a blízka – a o to viac som sa tešila na zistenie, aká pre mňa bude jej kniha.

 

Knižka na prvý pohľad pôsobí nenápadne, útlo. Nebyť jemne provokačného názvu, zrejme neupúta. Ako náhle ju však otvoríte a začítate sa, kniha poézie sa mení na podmanivý životný príbeh jednej mladej ženy. V prvej časti Zabíjačka ju spoznávame najmä ako dieťa, vnučku. Vo voľných veršoch zomknuté obrazy rodinného života sú natoľko obraznými, že ich čitateľ naozaj dešifruje ako príbeh. Nečakajte však žiadne banálne, presladené spomienky plné kvetov, úsmevov a lúk. “Patetizmus” a “sentiment” zrejme nie sú v Smoroňovej slovníku, a už tobôž v jej poézii. Mnohé básne prekvapia nielen nádhernou atmosférickosťou, ale aj nečakanou pointou. K rodinným motívom sa postupne pridružujú motívy prvých osamostatňovaní, iných miest, iných hniezd…

 

A potom to príde. Hrdinka nám dospieva, dozrieva, a druhá časť zbierky s hravo šteklivým názvom Masturbulencie prezrádza, že na rad prídu aj pikantnejšie motívy. Básne v tejto časti sú väčšinou kratšie, údernejšie, autorka sá hrá so slovami aj kontextami, príjemne šteklí fantáziu, naznačuje aj priamo hovorí čo-to o prvých láskach, sklamaniach, posteľných radovánkach aj vytriezveniach. Nie je žiadnou naivnou romantičkou – autorka si začína tykať s iróniou; okrem sexuálneho dozrievania sujet napovedá aj dozrievanie psychické, mentálne… A vyrovnávanie sa s vlastnou telesnosťou (Chcem byť peknou ženou – prezrádza napríklad názov jednej z básní) a aj s faktom, že ani láska nemusí byť stále definitívnou odpoveďou či záchranou… Veľmi pekne to ilustruje najkratšia báseň v cykle (majúca už takmer charakter aforizmu) Egoizmus súlože: “Sme jedno telo // Moje.”

 

 A napokon… Vytriezvenie. Posledná časť zbierky, posledná fáza na ceste k dospelosti. Namiesto krátkych básničiek dva nečakane dlhšie cykly, žiadna servítka pred ústami, ale už ani drzé vyplazovanie jazyka, ako tomu bolo v druhej časti. Sujet (autorka?) je v cieli – ešte chvíľu sa spolu môžeme pokochať vytúženým výhľadom, pospomínať si, čím všetkým bolo treba prejsť… Oddýchnuť si, a ísť ďalej. Neviem, kedy to knižné “ďalej” v Smoreňovej prípade príde, a ani kam sa v ňom pôjde. Ale už teraz sa naň teším.

 

So Smoroňovej debutom sa dá totiž dospieť, zasnívať sa, porovnať si vlastné skúsenosti, oddýchnuť si, uvedomiť si, že aj poézia môže byť katarzná. A prisľúbiť si, že k tejto zbierke sa ešte oplatí vrátiť; ako keď si kamarátky skočia spolu na kávičku…

 

Obdivujem ženy, ktoré sa dokážu na svoje nedostatky pozrieť s nadhľadom a povýšiť ich na svoje milé špecifiká, ak už nie rovno na prednosti. Nie každá z nás však má okolie, povahu či sebavedomie potrebné na to, aby sa cítila krásna presne taká, aká je – Marika Smoreňová to však v svojej zbierke dokázala. Predviedla nám bravúrny literárny striptíz a hrdo ukázala aj jazvy, ktoré snáď už nebolia. Akoby nám chcela ukázať, že ak sa napriek nášmu okoliu, povahe či minimálnemu sebavedmiu naučíme ľúbiť a prijímať sa, bude aj o nás platiť jej úplne posledný verš: “Som ten // kto chytil v žite“…

 

Recenzovaná kniha: Asi zo mňa nikdy nebude sexbomba, Marika Smoroňová, Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2016 

 

Mária Bilá

 

 

 

Najkrajšie knižné obálky 2016: prekvapili Slováci viac než anglofónny trh?

04.02.2017

Vraví sa, že nesúď knihu podľa obalu. Súhlasím. Platí však aj to, že vďaka peknému obalu si človek (najmä ten nezorientovaný v množstve anotácií) knihu ľahšie všimne a obľúbi. V viac »

13 kvalitných romantických filmov

30.01.2017

Titanic či Hriešny tanec pozná takmer každý. V tomto zozname však nájdete filmy, za ktorých sledovanie sa nemusí hanbiť ani chlap. Dôkazy, že "romantický" nemusí byť synonymom "nekvalitného". viac »

Nežije náhodou vo vašom byte cudzia žena?

07.01.2017

Na začiatku bola novinová správa v japonských novinách: osamelý muž si začal všímať, že mu miznú veci. Nie dramaticky, nie hodnotné. Jogurt, džús... Najprv si myslel, že je paranoidný. viac »

Afganistan, Kábul, výbuch, hotel

Pakistan začal budovať plot na hraniciach s Afganistanom

26.03.2017 10:25

Pakistan oznámil, že začal stavať plot na hraniciach s Afganistanom.

útok v londýne, londýn

Atentátnik z Londýna konal podľa polície osamotene

26.03.2017 09:41

Londýnska polícia naďalej verí, že útočník Khalid Masood, ktorý v stredu neďaleko britského parlamentu zabil štyroch ľudí a ďalších 50 zranil, konal osamotene.

Angela Merkelová

Dnešné krajinské voľby v nemeckom Sársku sú testom pre Merkelovú

26.03.2017 09:28

Dnešné krajinské voľby v nemeckom Sárskusú považované za prvý test kancelárky Angely Merkelovej

Islamisti, Islamský štát, Palmýra,

USA tvrdia, že zabili strojcu krvavých útokov z al-Káidy

26.03.2017 08:05

Pri americkom nálete v Afganistane začiatkom marca zahynul popredný člen teroristickej siete al-Káida Kárí Jásín, ktorý je zodpovedný za viaceré krvavé útoky.

marbi

"Áno, kniha nám musí niečo dať. Kniha môže niečo dať i tak, že nám niečo vezme. Berúc naše predsudky, dáva nám kniha niečo, totiž viac jasnosti, viac vedenia, než sme mali predtým. Sú knihy, ktoré nielenže niečo berú, ale zoberú nás tak zle, že nás poničia až k tomu stupňu, kedy si človek myslí, že už nemôže ďalej žiť alebo aspoň ďalej žiť ako doteraz." Becher

Štatistiky blogu

Počet článkov: 85
Celková čítanosť: 82985x
Priemerná čítanosť článkov: 976x

Autor blogu

Kategórie