Založ si blog

Kam ideme?

Žiť s postihnutým dieťaťom nie je jednoduché. Žiť s dvomi postihnutými deťmi je ako nonsens, ako nebeský výsmech, trest, skúška. Svoje o tom vie Jean-Louis Fournier, otec dvoch mentálne aj telesne zaostalých synov, ktorý sa neštíti priznať: Nebol som veľmi dobrý otec. Často som vás mal plné zuby, milovať vás bolo také ťažké…

 

Kam ideme, tata?

 

To sa svojho otca, rozprávača, ustavične pýta Thomas. Na rozdiel od brata vie aspoň niečo vysloviť, aspoň občas otca osloviť. Inak chlapci žijú v svojom svete, do ktorého ich otec často nevie preniknúť, cíti však povinnosť ho chrániť. Nie je príkladom ukážkového otecka, ktorý nikdy netrpí a postihnutie svojich detí považuje za obohacujúce. Naopak. Je sarkastický, cynický, neštíti sa vysmievať z postihnutia svojich chlapcov, ani z reakcií prehnane empatického či prehnane ľahostajného okolia. Zo spoločnosti, ktorá dala jeho synom volebné právo. A vďaka svojej úprimnosti je veľmi sympatický.

 

Kam ideme, tata?

 

Otázka, na ktorú autor nevie odpovedať. Jeho deti nezapadli do sveta a nikdy doň nezapadnú. Nikdy nevyrastú, nikdy nedospejú, nikdy ich nebude karhať za ich známky, nikdy s nimi nebude počúvať obľúbenú hudbu, nikdy ich neuvidí behať, zaľúbiť sa, klamať. Jeho deti sú pred svetom a jeho chybami dokonalo ochránené, dokonalo izolované. A to je pre milujúceho, no nešťastného otca strašná rana.

 

Kam ideme, tata?

 

Otázka, na ktorú postupne autor (a čitateľ) začína chápať odpoveď. Nikam. Do pekla. Čas životov týchto detí je obmedzený rovnako ich myslenie.  Plný lega, permanentnej starostlivosti, korzetov, ktoré nepomáhajú, ľudí, ktorí nechápu.

 

Kam ideme, tata?

 

Kniha, ktorá sa skladá z mnohých malých fragmentov. Pred čitateľom sa vďaka nim postupne, vemi čítavo a citlivo, rozvíja príbeh otca, ktorý miloval svoje deti, no vyčítal si, že ich splodil. Príbeh otca, ktorý im dal všetko, hoci oni mu nevedeli a nemohli dať nič okrem mnohých veľkých starostí a nemnohých malých radostí. Príbeh otca, ktorý je skutočný – a autorov osud sa zdá byť ironickým o to viac, že celý život bol režisérom detských programov a autorom detských kníh…

 

Kam ideme, tata?

 

Kniha, na ktorú nezabudnete. Nebudete môcť.

 

Recenzovaná kniha: 

Jean-Louis Fournier: Kam ideme, tata?,  Q111, 2011, 98 strán. 

Mária Bilá

Zopár animovaných filmov, ktoré ocenia najmä dospelí

18.08.2017

Súhrn mojich top animákov, na ktoré treba dozrieť. Azur a Asmar Podmanivý, snivý, s peknou myšlienkou, s ešte krajšími obrazmi, s nezabudnuteľným štýlom animácií a soundtrackom, ktorý viac »

Zaľúbila som sa

08.08.2017

Tou vyvolenou je jedno mladé žieňa. Minule som na ňu len tak hľadela a uvedomila som si, že je veľmi krásna. Aj bez mejkapu. Tak trošku ako dieťa, tak trošku ako dievča, tak trošku ako starenka, viac »

Sex, drogy a Irán: príbeh Marjane Satrapiovej

03.08.2017

Narodila sa do slobodného sveta, ktorý sa postupne premenil na diktatúru. Skutočný príbeh Iránčanky, ktorá emigrovala do Európy, nedokázala však uniesť možnosti slobody. Po návrate do starej viac »

polícia, zásah, Belgicko

V Rotterdame našli dodávku s plynovými bombami, zrušili koncert

23.08.2017 22:47

Holandská polícia pre teroristickú hrozbu zrušila koncert v Rotterdame. Neďaleko miesta konania akcie polícia našla dodávku, v ktorej boli plynové bomby.

Lýbia, rebel

Uneseného líbyjského expremiéra Zajdána pustili

23.08.2017 22:35

Neznámi ozbrojenci ho deväť dní zadržiavali po tom, čo prišiel z Nemecka na návštevu do Tripolisu.

požiar, split, borovicovy les, Split, chorvatsko

Mladá Chorvátka priznala, že založila jeden z ničivých požiarov z pomsty Srbom

23.08.2017 22:13

Chorvátski hasiči pokračujú v boji s množstvom požiarov, ktoré v posledných dňoch ničí rozsiahlu oblasť pozdĺž jadranského pobrežia.

Peter Gajdoš

Pochybnosti o miliardovom nákupe na rezorte obrany

23.08.2017 20:00

Vynárajú sa špekulácie o privysokej cene bojových transportérov na ministerstve obrany a aj o vplyve niektorých zbrojárov, ktorí majú blízko k národniarom.

marbi

"Áno, kniha nám musí niečo dať. Kniha môže niečo dať i tak, že nám niečo vezme. Berúc naše predsudky, dáva nám kniha niečo, totiž viac jasnosti, viac vedenia, než sme mali predtým. Sú knihy, ktoré nielenže niečo berú, ale zoberú nás tak zle, že nás poničia až k tomu stupňu, kedy si človek myslí, že už nemôže ďalej žiť alebo aspoň ďalej žiť ako doteraz." Becher

Štatistiky blogu

Počet článkov: 97
Celková čítanosť: 103906x
Priemerná čítanosť článkov: 1071x

Autor blogu

Kategórie