Založ si blog

Kam ideme?

Žiť s postihnutým dieťaťom nie je jednoduché. Žiť s dvomi postihnutými deťmi je ako nonsens, ako nebeský výsmech, trest, skúška. Svoje o tom vie Jean-Louis Fournier, otec dvoch mentálne aj telesne zaostalých synov, ktorý sa neštíti priznať: Nebol som veľmi dobrý otec. Často som vás mal plné zuby, milovať vás bolo také ťažké…

 

Kam ideme, tata?

 

To sa svojho otca, rozprávača, ustavične pýta Thomas. Na rozdiel od brata vie aspoň niečo vysloviť, aspoň občas otca osloviť. Inak chlapci žijú v svojom svete, do ktorého ich otec často nevie preniknúť, cíti však povinnosť ho chrániť. Nie je príkladom ukážkového otecka, ktorý nikdy netrpí a postihnutie svojich detí považuje za obohacujúce. Naopak. Je sarkastický, cynický, neštíti sa vysmievať z postihnutia svojich chlapcov, ani z reakcií prehnane empatického či prehnane ľahostajného okolia. Zo spoločnosti, ktorá dala jeho synom volebné právo. A vďaka svojej úprimnosti je veľmi sympatický.

 

Kam ideme, tata?

 

Otázka, na ktorú autor nevie odpovedať. Jeho deti nezapadli do sveta a nikdy doň nezapadnú. Nikdy nevyrastú, nikdy nedospejú, nikdy ich nebude karhať za ich známky, nikdy s nimi nebude počúvať obľúbenú hudbu, nikdy ich neuvidí behať, zaľúbiť sa, klamať. Jeho deti sú pred svetom a jeho chybami dokonalo ochránené, dokonalo izolované. A to je pre milujúceho, no nešťastného otca strašná rana.

 

Kam ideme, tata?

 

Otázka, na ktorú postupne autor (a čitateľ) začína chápať odpoveď. Nikam. Do pekla. Čas životov týchto detí je obmedzený rovnako ich myslenie.  Plný lega, permanentnej starostlivosti, korzetov, ktoré nepomáhajú, ľudí, ktorí nechápu.

 

Kam ideme, tata?

 

Kniha, ktorá sa skladá z mnohých malých fragmentov. Pred čitateľom sa vďaka nim postupne, vemi čítavo a citlivo, rozvíja príbeh otca, ktorý miloval svoje deti, no vyčítal si, že ich splodil. Príbeh otca, ktorý im dal všetko, hoci oni mu nevedeli a nemohli dať nič okrem mnohých veľkých starostí a nemnohých malých radostí. Príbeh otca, ktorý je skutočný – a autorov osud sa zdá byť ironickým o to viac, že celý život bol režisérom detských programov a autorom detských kníh…

 

Kam ideme, tata?

 

Kniha, na ktorú nezabudnete. Nebudete môcť.

 

Recenzovaná kniha: 

Jean-Louis Fournier: Kam ideme, tata?,  Q111, 2011, 98 strán. 

Mária Bilá

Najkrajšie detské knihy (nielen) pod stromček

14.12.2017

Najkrajšie detské knižky sú podľa mňa také, ktoré majú čaro a hodnotu, aj keď po nich človek siahne s odstupom rokov. A keď mu veľa – a možno aj viac – povedia, i keď už úplne vyrastie. viac »

Modlitba za Černobyľ

11.12.2017

"Som svedok Černobyľu... Najdôležitejšej udalosti dvadsiateho storočia, a to bez ohľadu na strašné vojny a revolúcie, pre ktoré si budeme toto storočie pamätať. (...) Ja sa na Černobyľ viac »

Ako sa mali slovenskí (a českí) Nemci po vojne

07.12.2017

Strata (občianskych) práv, ponižovanie, šikana, konfiškovanie majetku, dobytčie vagóny. Scenár, ktorý poznáme z učebníc dejepisu. Máloktorá však učí, že toto u nás zažívali viaceré viac »

skalica

Únia už chráni aj Skalický rubín

15.12.2017 14:02

Európska komisia schválila žiadosť o zápis vína do registra Chránených označení pôvodu (CHOP) pre slovenský „Skalický Rubín“.

Dom Maríny

Štiavnický Dom Maríny, pútnické miesto lásky

15.12.2017 14:00

Originálne faksimile viac ako stosedemdesiatročného rukopisu básne Marína a ďalšie magické okamihy. Turistom ich ponúkne Dom Maríny v Banskej Štiavnici.

DANKO: Stretnutie s predsedom Matice slovenskej

Danko: Matica by sa mala angažovať aj v zmenách vo vyučovacích procesoch

15.12.2017 13:55

Šéf Matice Gešper zdôraznil, že budúci rok nás čakajú mnohé významné výročia a pri tej príležitosti pripraví viaceré podujatia.

trieda, žiaci

Vyšetrovanie v Austrálii odhalilo zneužívanie tisícok detí

15.12.2017 13:13

Najčastejšie spomínanými vinníkov boli duchovní a učitelia.

marbi

"Áno, kniha nám musí niečo dať. Kniha môže niečo dať i tak, že nám niečo vezme. Berúc naše predsudky, dáva nám kniha niečo, totiž viac jasnosti, viac vedenia, než sme mali predtým. Sú knihy, ktoré nielenže niečo berú, ale zoberú nás tak zle, že nás poničia až k tomu stupňu, kedy si človek myslí, že už nemôže ďalej žiť alebo aspoň ďalej žiť ako doteraz." Becher

Štatistiky blogu

Počet článkov: 113
Celková čítanosť: 123441x
Priemerná čítanosť článkov: 1092x

Autor blogu

Kategórie