Založ si blog

10 najlepších beletristických kníh za posledných 10 rokov (subjektívny výber, slovenské tituly, ochota diskutovať)

Všetci máme vlastné kritéria na posudzovanie literatúry. Mojich slovenských knižných  favoritov si každoročne rada konfrontujem s výberom poroty Anasoft Litera. Najprestížnejšie literárne ocenenie u nás dokázalo spopularizovať (aspoň v istých kruhoch) desiatky kníh, z ktorých mnohé majú potenciál oslovovať aj ďalšie generácie a časom sa zaradiť do zlatého knižného fondu (ak niečo také  ešte vôbec existuje; ak si svoju „zlatú knižnicu“ nevytvára v dnešnom svete každý zvlášť).

 

S výberom poroty (či už sa bavíme o finálnej desiatke alebo o absolútnom víťazovi daného ročníka) nie som vždy stotožnená, v podstate však v mojich očiach spravila súťaž celkom slušnú osvetu súčasnej slovenskej literatúre, a hoci niektoré mená (Lajos Grendel, Ivana Gibová, Elena Eleková, Daniel Hevier…) či niektoré diela (napr. Matky inokedy neprehliadaného Pavla Rankova) mi v nej chýbajú, teším sa minimálne z myšlienky súťaže, jej prestíže na miestnom trhu, aj z jej postupnej (a každým rokom narastajúcej) aklimatizácie sa aj v laickom prostredí.

 

Ak by som z cca sedemdesiatich diel, ktoré súťaž v priebehu jednotlivých ročníkov nominovala, mala vybrať tie, ktoré by som zaradila do vlastnej desiatky, vyzeral by môj (abecedne radený) rebríček zhruba takto:

 

Blíženci a protinožci (Peter Krištúfek) – prostitútky deliace sa o svoj neľahký osud s klientom, ktorý sa do nich zamiluje, budú (sú) podľa mňa v knižnom svete klišé a passé; Krištúfek si však pre neobjavnú tému zvolil objavnú formu, vďaka ktorej čitateľ nemá dočinenia so sentimentálnym románom ani s románovým sentimentom. Naopak, kniha bolí, dojíma a teší presne tak, ako bolia, dojímajú a tešia veľké diela.

 

Dom hluchého (Peter Krištúfek) – predstaviť komplexne dvadsiate storočie cez prizmu osudov jednej rodiny skúsili (skúšajú) viacerí autori; a Krištúfkovi sa to podarilo priam ukážkovo. Napriek svojej hrúbke sa kniha číta ľahko a dobre; dej plynie pomerne rýchlo, úderne, autor čitateľa motivuje nepustiť knihu z rúk mnohými umne vytvorenými postavami a mnohými umne prepracovanými zápletkami. Až mi je ľúto, že postáv a zvratov nebolo (najmä v poslednej časti knihy) viac.

 

Holá veta o láske (Dušan Dušek) – jeden z najoptimistickejších slovenských autorov vytvára diela, ktoré hrejú a nezriedka rozosmejú; alebo aspoň navodia jemný úsmev a pocit, že svet je vlastne celkom príjemné miesto. Na istej besede Dušek povedal, že smutné bude ešte smutnejším, ak tam dáme niečo veselé, a veselé ešte veselším, ak tam dáme niečo smutné. Holá veta o láske je kniha, ku ktorej netreba nič pridávať – stačí si ju otvoriť a vychutnávať

 

Obrazy zo života M. (Svetlana Žuchová) – komorná, naoko nenápadná kniha; presne ako jej hrdinka. Príbeh (či skôr jeho fragmenty) plynú pokojne, len postupne sa spájajú, no veľkolepé finále ani nečakané vypointovanie sa nekoná. Žuchová nám jednoducho predstavuje zdanlivo obyčajný ľudský príbeh, ktorý je však v svojej podstate tak univerzálny, že pre istú skupinu čitateliek sa pokojne môže stať modelovým. Dôkaz, že veľké diela môžu byť aj intímne, nevtieravé.

 

Pes na ceste (Pavel Vilikovský) – dielo o slovenskosti, Slovákoch a Slovensku; nečakajte však žiadny nacionálny patetizmus (Vilikovského čitateľ ho zrejme beztak nečaká). Láska k svojeti je príjemne schovávaná za sarkazmus, ktorý autorovi dovoľuje zložiť si (nám) ružové okuliare a pozrieť sa na tuzemsko a jeho obyvateľov bez mýtov, zábran, ale aj bez predsudkov.

 

Prvá smrť v rodine (Ivana Dobrakovová) – poviedky, ktoré bolia, ale neskôr liečia. Dielo ako stvorené na uvažovanie, posmrkávanie a katarziu. Výborný debut navodzujúci pocit, že máme dočinenia s výbornou autorkou – a že slovenská literatúra má konečne svoju Sylviu Plath, akurát asimilovanú v dnešnej dobe a v prozaickej podobe.

 

Stalo sa prvého septembra (Pavel Vilikovský) – nielen oceňovaná, ale aj prekladaná kniha; a navyše aj čítaná, o čom svedčí Cena čitateľov za rok 2009 a množstvo pochvalných diskusných príspevkov v online kníhkupectvách. Kniha, ktorej autor vymyslel skvelú formu a zapamätateľné postavy. Vďaka rýchlemu tempu (zaručenému práve zvolenou formou) môže byť kniha prečítaná aj za pár hodín, určite však stojí aj za viac prečítaní.

 

Vlastný životopis zla (Pavel Vilikovský) – polovica tejto desiatky by mohla byť vystavaná z Vilikovského diel; keďže však nechcem byť až príliš neobjektívna, spomeniem už iba toto. Ohromnú beletristickú encyklopédiu ľudského zla, jeho príčin, dôsledkov a podôb. Povinné čítanie pre všetkých, ktorí sa považujú za dobrých ľudí.

 

Vtedy v Lošonci. Via Lošonc. (Peter Balko) – autor vytvára nádherné obrazy a rámuje ich príťažlivými príbehmi. Hoci jeho kniha je ďalšou z tých, čo hovoria o dejinách, celý čas sa tvári, ako keby ani nechcela. Dušekovský jazyk a grendelovský románový časopriestor robia z Lošonca miesto, na ktoré sa čitateľ bude rád vracať.

 

Žila som s Hviezdoslavom (Jana Juráňová) – príbeh neznámej ženy známeho muža; príbeh o tom, aké je byť manželkou barda, a vôbec; príbeh o tom, aké je (bolo) byť manželkou všeobecne. Archaický štýl zodpovedá sujetu, a v spleti súčasného postmodernizmu pôsobí takmer dušehojivo. Škoda len, že sa nepotvrdili moje očakávania, a totiž to, že Juráňová chystá celú sériu kníh o ženách, ktoré nemenili dejiny, verne a s láskou však stáli však po bokoch tých, ktorí mali takú moc…

 

 

 

Poznámky:

  • Prítomnosť viacerých diel jedného autora je podľa mňa v prípade daných diel (a môjho vkusu) odôvodnená
  • Neprečítala som všetky diela vyskytujúcejšie sa vo výberoch poroty, môj finálny výber bol teda značne vyselektovaný
  • Stále trvám na tom, že medzi danými titulmi by sa mohli vynímať aj knihy, ktorých autori zatiaľ porotcov Anasoft Litery príliš nezaujímali
  • Zisťujem, že desať je predsa len veľmi nízke číslo…

 

Mária Bilá 

Nežije náhodou vo vašom byte cudzia žena?

07.01.2017

Na začiatku bola novinová správa v japonských novinách: osamelý muž si začal všímať, že mu miznú veci. Nie dramaticky, nie hodnotné. Jogurt, džús... Najprv si myslel, že je paranoidný. viac »

31 myšlienok na január

02.01.2017

Často by sme banovali, keby sa nám naše túžby splnili. (Ezop) Som iba jeden-jediný. No stále som jeden. Nemôžem urobiť všetko. No vždy môžem urobiť niečo. A keďže nemôžem urobiť všetko, viac »

Narodili sme sa a už nikdy neumrieme

28.12.2016

Mohol by to byť strašný príbeh. On a ona sa často rozchádzali. Dve deti sa im narodili postihnuté – a krátko po narodení umreli. Keď čakala tretie dieťa – konečne zdravé – zistili, viac »

Irak, Tikrít, Islamský štát, islamisti, Mosul

Iracká armáda dobyla východnú polovicu Mosulu

18.01.2017 14:02

Iracká armáda oslobodila od islamských radikálov celú východnú časť severoirackého mesta Mosul. Oznámil to veliteľ protiteroristickej jednotky.

Váhostav

Štát odhaľuje skutočných vlastníkov firiem

18.01.2017 14:00

Štát začína spoznávať skutočných vlastníkov firiem pôsobiacich na Slovensku. Do platnosti od januára vstúpil tzv. protischránkový zákon.

peniaze, eurá

Vláda schválila stimuly pre šesť investorov, vytvoria 400 miest

18.01.2017 13:29

Vládny kabinet schválil poskytnutie investičných stimulov. Celkovo šesť spoločností by malo získať od štátu investičnú pomoc vo výške 9,6 mil. eur.

Viliam Fischer

Lekárovi Fischerovi odpustili zvyšok zákazu činnosti

18.01.2017 13:23

Odsúdenému kardiochirurgovi Viliamovi Fischerovi sudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku podmienečne odpustil zvyšok zákazu vykonávať lekársku činnosť.

marbi

"Áno, kniha nám musí niečo dať. Kniha môže niečo dať i tak, že nám niečo vezme. Berúc naše predsudky, dáva nám kniha niečo, totiž viac jasnosti, viac vedenia, než sme mali predtým. Sú knihy, ktoré nielenže niečo berú, ale zoberú nás tak zle, že nás poničia až k tomu stupňu, kedy si človek myslí, že už nemôže ďalej žiť alebo aspoň ďalej žiť ako doteraz." Becher

Štatistiky blogu

Počet článkov: 83
Celková čítanosť: 74115x
Priemerná čítanosť článkov: 893x

Autor blogu

Kategórie